Otvorená subakromiálna dekompresia (OSD)
Druhou možnosťou chirurgického zákroku je otvorená subakromiálna dekompresia, ktorá bola jedinou možnosťou chirurgického rozšírenia pred štandardizovaným použitím ASD. Na rozdiel od ASD je potrebné urobiť väčší rez kože (asi 5 cm), aby sa umožnil prístup. do chirurgickej oblasti. Zatiaľ čo v ASD sa vykonáva odraz oblasti, ktorá sa má ovládať, v OSD sa spustí priama prevádzka. Samotná operácia sa skladá z dvoch častí klasickým spôsobom.
V prvej časti operácie sú pásmové spojenia medzi Akro- mión a korakoid sú odstránené. Toto uvoľnenie spojenia pásma je možné vykonať rôznymi spôsobmi v závislosti od jednotlivca. Nie vždy je potrebné odstrániť všetky pásma.
Niekedy sa pripojenie na pásmo znova pripojí aj neskôr. Po prvom kroku OSD, druhý krok zahŕňa odstránenie kostného klinu na spodnej strane Akro- mión. Znížená vzdialenosť medzi Akro- mión a humerálne hlava by sa mala zvýšiť, aby sa umožnilo rotátorová manžeta dostatočná sloboda pohybu.
Teraz nastáva prvý krok OSD: Pásové spojenia medzi akromiom a korakoidmi sú odstránené. Následne nastáva 2. krok, odstránenie kostného klinu. V súvislosti s OSD je na to namiesto holiaceho strojčeka potrebný sekáč (pozri ASD).
Operatívne prístupy
Postup sa skladá z 2 častí klasickým spôsobom:
- Odstráňte väzivové spojenie medzi akromiónom a korakoidom (ligamentum coraco-acromiale).
- Odstránenie kostného klinu určitej veľkosti z predného a zadného povrchu akromia
Riziká dekompresie
Riziká subakromiálnej dekompresie závisia od rôznych faktorov. Napriek operácii, závažnosť nárazový syndróm má vplyv na šance na zotavenie a zlepšenie stavu po operácii. Dva rôzne chirurgické zákroky so sebou prinášajú aj odlišné riziká.
Artroskopický výkon je vo všeobecnosti veľmi nízky riziko. Pred zákrokom musia byť napriek tomu vysvetlené všetky možné následné poškodenia a vedľajšie účinky anestézie a chirurgického zákroku. Pretože subakromiálna dekompresia sa zvyčajne vykonáva pod celková anestézia, prvé riziká môžu nastať už počas anestézie.
Okrem intolerancie a alergií na anestetikum sa môžu prostredníctvom dýchanie trubica v priedušnici. Môže to mať za následok zachrípnutie a boľavé hrdlo. Medzi riziká skutočnej prevádzky patrí náhodné zranenie prevádzkovaných konštrukcií.
V prípade nestability kĺby, počas operácie je potrebné postupovať osobitne opatrne, pretože prerezanie väzivových štruktúr môže zhoršiť nestabilitu. Okrem toho existuje riziko poranenia svalových a kostných štruktúr ramenný kĺb, Ako aj chrupavka povrchy a komponenty spojov. To môže viesť k vzniku modrín v oblasti operácie.
Za určitých okolností existuje riziko, že vykonaný chirurgický zákrok spôsobí malé alebo žiadne zlepšenie. Pri všetkých invazívnych zákrokoch, či už minimálne invazívnych alebo otvorených, je riziko infekcie patogénmi. Prerezaním kožnej bariéry a otvorením miesta chirurgického zákroku môžu patogény preniknúť pri nedostatočnej hygiene a môžu zapáliť oblasť ramien, svaly, oblasť rany a pokožku. Aj preto musí byť pacient aj po pozitívnom výsledku operácie v nemocnici niekoľko dní.
