Čo je kardiostimulátor?
Kardiostimulátor je malé zariadenie, ktoré pomáha chorému srdcu opäť biť v čase. Vkladá sa pod kľúčnu kosť tesne pod kožu alebo hrudný sval. Kardiostimulátory sú vybavené dlhými drôtmi (elektródami/sondami), ktoré zasahujú do srdca cez veľkú žilu. Tam merajú činnosť srdcového svalu.
Prístroj (kardiostimulátor s batériou a generátorom impulzov) totiž deteguje činnosť srdca. Ak samotné srdce bije dostatočne rýchlo, kontinuálne dodávanie pulzu je potlačené. V prípade potreby – ak srdce bije príliš pomaly – kardiostimulátor stimuluje srdce. Za týmto účelom prístroj vyšle elektrický impulz cez elektródy do srdcového svalu, ktorý sa následne stiahne (stiahne).
To, ako kardiostimulátor vyzerá, závisí od modelu a výrobcu. Väčšinou ale pripomína o niečo väčší a objemnejší dvojeurový kúsok, z ktorého vedú dve rúrky. Sú to elektródy, ktoré chirurg umiestni na správne miesto v srdci.
Chirurgia kardiostimulátora
Elektródy sa potom skontrolujú, aby sa zabezpečilo, že správne merajú vlastnú elektrickú aktivitu srdca a že impulzy vysielané kardiostimulátorom sú prijímané správne. Ak všetko funguje správne, koža nad kardiostimulátorom sa opäť uzavrie.
Operácia kardiostimulátora je možná aj v pokročilom veku, ak to fyzická odolnosť dovoľuje. Ak sú postihnuté osoby fyzicky schopné zvládnuť operáciu, potom neexistuje žiadna veková hranica pre implantáciu kardiostimulátora.
Riziká operácie kardiostimulátora
Operácia kardiostimulátora nie je spojená so žiadnym väčším rizikom. Ako pri každom chirurgickom zákroku sa však stále môžu vyskytnúť komplikácie. Patria sem napríklad:
- Zápal rany
- @ Krvácajúca
- Svalové zášklby
- Poškodenie nervov alebo mäkkých tkanív
- Vzduchové embólie
Ošetrujúci lekársky tím prirodzene prijíma preventívne opatrenia proti týmto komplikáciám. Všetci pacienti dostávajú pred operáciou aj rozsiahle informácie a majú možnosť klásť otázky o implantácii a živote s kardiostimulátorom.
Kardiostimulátor: Riziká a vedľajšie účinky
Vedľajšie účinky operácie
Implantácia kardiostimulátora zanecháva malú ranu. Preto po implantácii kardiostimulátora môžete pociťovať bolesť. Bolesť však nespôsobuje samotný prístroj, ale rana, ktorá vznikne počas operácie. Táto bolesť rany ustúpi, keď sa všetko po operácii zahojí.
Vedľajšie účinky operácie
Implantácia kardiostimulátora zanecháva malú ranu. Preto po implantácii kardiostimulátora môžete pociťovať bolesť. Bolesť však nespôsobuje samotný prístroj, ale rana, ktorá vznikne počas operácie. Táto bolesť rany ustúpi, keď sa všetko po operácii zahojí.
Ak majú pacienti po operácii kardiostimulátora náhle škytavku, znamená to nežiaduce elektrické budenie bránice. Brnenie v ruke môže byť tiež znakom nesprávneho umiestnenia sondy. Normálne sa potom musí znova vykonať operácia, aby sa drôty umiestnili správne.
Kardiostimulačný syndróm sa môže vyskytnúť pri špeciálnom type kardiostimulátora (VVI kardiostimulátor). Prejavuje sa nízkym krvným tlakom, dýchavičnosťou, závratmi a mdlobami.
Čo je potrebné zvážiť po implantácii kardiostimulátora?
Pacienti prežívajú život s kardiostimulátorom spravidla úplne normálne. Vo väčšine prípadov sú oveľa výkonnejšie a odolnejšie ako predtým, pretože ich srdce teraz funguje oveľa lepšie. Bezprostredne po operácii kardiostimulátora a neskôr v každodennom živote však existuje niekoľko vecí, ktoré by ste mali mať na pamäti.
Správanie bezprostredne po operácii kardiostimulátora
V prvých dňoch po operácii kardiostimulátora by ste sa mali spočiatku držať namáhavých fyzických aktivít. Jednak sa telo po operácii ešte musí spamätať a jednak trvá niekoľko týždňov, kým bude prístroj a drôty naozaj pevne na svojom mieste. V zásade však môžete robiť všetko, čo je pre vás dobré.
Po operácii vám bude vydaná identifikačná karta kardiostimulátora, ktorú musíte mať vždy pri sebe. Ako často potrebujete kontrolovať kardiostimulátor, závisí od vášho základného ochorenia a použitého zariadenia. Termíny kontroly si môžete dohodnúť individuálne s vašim kardiológom.
Správanie v každodennom živote
Zaobchádzanie s elektrickými zariadeniami: Elektromagnetické polia vyžarované elektrickými zariadeniami môžu rušiť činnosť kardiostimulátora. Problémy môžu spôsobiť najmä zariadenia, ktoré obsahujú silné magnety. Patria sem aj indukčné sporáky v kuchyni, ktoré pracujú s magnetmi. Prečítajte si príslušné poznámky v návode na obsluhu.
Alkohol: Požívanie alkoholu nie je zakázané. Vo väčšine prípadov je však dôvodom implantácie kardiostimulátora srdcová arytmia. Alkohol zhoršuje srdcové problémy, preto sa ľuďom s implantovaným kardiostimulátorom neodporúča piť alkohol. Hľadajte otvorenú diskusiu so svojím poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o užívaní alkoholu po operácii kardiostimulátora. To im umožní lepšie posúdiť vaše individuálne riziká a poradiť vám.
Lietanie s kardiostimulátorom: V závislosti od modelu kardiostimulátora nie je problém lietať s lietadlom. Najmä staršie zariadenia sú však citlivé na elektromagnetické polia, ktoré spôsobujú rušenie. V tomto prípade je lietanie veľmi nebezpečné. Ak chcete zistiť, či je vaše zariadenie vhodné na leteckú dopravu, oplatí sa pozrieť si návod na použitie alebo sa porozprávať so svojím lekárom a leteckou spoločnosťou.
Kardiostimulátor: priemerná dĺžka života
Kedy je potrebný kardiostimulátor?
Podľa nemeckého registra kardiostimulátorov lekári v Nemecku v roku 73,101 implantovali približne 2020 XNUMX nových kardiostimulátorov. Dôvody boli väčšinou:
- Srdcové arytmie, pri ktorých srdce bije príliš pomaly (bradykardia): AV blokáda, syndróm chorého sínusu alebo blokáda stehna.
- @ Fibrilácia predsiení (bradyarytmická fibrilácia predsiení)
Zriedkavejšou indikáciou kardiostimulátora je srdcový infarkt, ak má poškodené vodivé bunky srdca. Kardiostimulátor je tiež niekedy potrebný po operácii bypassu alebo ablácii srdca. Niekedy sa kardiostimulátor používa len dočasne, napríklad v prípade predávkovania srdcovým liekom digitalis.
Kardiostimulátor: Typy
Ktorý kardiostimulátor je implantovaný, závisí od typu základného ochorenia. Ak napríklad sínusový uzol – generátor srdcových hodín – nefunguje správne, implantujú sa jednokomorové kardiostimulátory. Pri týchto typoch sa sonda rozprestiera do pravej komory a vydáva pulz vždy, keď chýba vlastná excitácia srdca. Impulz zo sondy potom spustí srdcový tep, ktorý sa šíri takpovediac obrátene smerom k predsieňam.
Ak je poškodený káblový systém srdca (línia od sínusového uzla k srdcovým svalom), zavádzajú sa kardiostimulátory s dvoma elektródami – jednou do pravej predsiene a jednou do pravej komory.
Ak sa časom zistí, že sa zmenil typ arytmie, dá sa upraviť aj funkcia implantovaného kardiostimulátora.
