Stručný prehľad
- Priebeh ochorenia a prognóza: Závisí od závažnosti SHT, dobrá prognóza pri ľahkom traumatickom poranení mozgu, pri ťažkých následkoch SHT možný, aj fatálny priebeh.
- Symptómy: V závislosti od závažnosti SHT bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť, poruchy videnia, výpadky pamäte, ospalosť, bezvedomie,
- Príčiny a rizikové faktory: Poranenie lebky a mozgu; väčšinou úrazy, pády pri športe, bicyklovanie bez prilby, pracovné úrazy
- Liečba: Podľa stupňa SHT v miernych prípadoch pokoj na lôžku, lieky proti bolesti, lieky proti nevoľnosti, pri zlomeninách lebky a/alebo krvácaní do mozgu zvyčajne operácia
- Vyšetrenie a diagnóza: anamnéza, trvanie bezvedomia, neurologické testy, zobrazovacie techniky ako počítačová tomografia (CT), röntgen (menej často), v prípade potreby zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI)
Čo je traumatické poškodenie mozgu?
Ak vonkajšia sila – ako napríklad pád alebo úder do hlavy – spôsobí kombinované poranenie kostí lebky a mozgu, je to známe ako traumatické poranenie mozgu.
Traumatické poranenie mozgu je pomerne časté poranenie. Odhady hovoria o incidencii 200 až 350 prípadov na 100,000 XNUMX obyvateľov ročne. Lekári rozlišujú rôzne stupne závažnosti, ako aj rôzne formy traumatického poranenia mozgu.
Asi u piatich percent postihnutých je traumatické poškodenie mozgu ťažké. U niektorých zranených vedie k trvalej potrebe starostlivosti alebo dokonca k smrti. Príkladom ľahkej formy traumatického poranenia mozgu je otras mozgu.
Lekári rozdeľujú traumatické poranenie mozgu (SHT) do troch úrovní závažnosti. Tiež rozlišujú uzavretý SHT od otvoreného SHT. Pri uzavretom traumatickom poranení mozgu sú kostná lebka a pod ňou ležiace tvrdé meningy nezranené.
Otras mozgu
Všetky informácie o tejto ľahkej forme traumatického poranenia mozgu nájdete v článku Otras mozgu.
Aké sú následky traumatického poranenia mozgu?
Nie je možné urobiť paušálne vyhlásenie o tom, aké sú následky traumatického poranenia mozgu. Trvanie hojenia a to, či neskoré následky traumatického poranenia mozgu pretrvávajú, závisí predovšetkým od rozsahu poranenia. Pri miernom traumatickom poranení mozgu (I. stupeň) je prognóza zvyčajne dobrá a nie je potrebné sa obávať žiadnych následkov.
Na druhej strane pri ťažkom traumatickom poranení mozgu treba počítať s trvalými obmedzeniami a následnými poškodeniami. To, ako sa prejavia následky kraniocerebrálneho poranenia, závisí aj od postihnutej oblasti mozgu. Napríklad sú možné motorické poruchy, ako je ochabnutá alebo spastická paralýza, ale sú možné aj duševné poruchy.
Asi dve tretiny dospelých, ktorí prežili ťažké traumatické poranenie mozgu, sa v dôsledku toho stanú zdravotne postihnutými. U dospievajúcich je to len asi 20 percent postihnutých.
Aká je očakávaná dĺžka života po ťažkom traumatickom poranení mozgu?
O očakávanej dĺžke života po ťažkom traumatickom poranení mozgu nemožno urobiť žiadne všeobecné vyhlásenia. Predpokladá sa však, že 40 až 50 percent postihnutých zomiera na následky ťažkej SHT.
Ako dlho je človek chorý po traumatickom poranení mozgu?
Dĺžka choroby po traumatickom poranení mozgu závisí od rozsahu poranenia. Pri miernom SHT, ako je otras mozgu, sú obete často v poriadku po niekoľkých dňoch zotavovania. V prípade vážnejšieho traumatického poranenia mozgu niekedy uplynie veľa týždňov a mesiacov.
Po pobyte v nemocnici často nasleduje rehabilitácia (rehabilitácia) na liečbu sekundárneho poškodenia traumatického poranenia mozgu. U niektorých ľudí následky zranenia pretrvávajú celý život.
Aké sú príznaky traumatického poranenia mozgu?
- Bolesť hlavy
- Závrat
- Nevoľnosť, zvracanie
- bezvedomie
- Poruchy zraku
- dezorientácia
- Pamäťové medzery (amnézia), najmä súvisiace s časom okolo nehody
- Kóma
Traumatické poškodenie mozgu možno rozdeliť do troch úrovní závažnosti:
- Mierne traumatické poranenie mozgu (I. stupeň): Ak dôjde k bezvedomiu, je časovo obmedzené na 15 minút alebo menej. Zvyčajne sa nevyskytujú žiadne neurologické následky.
- Stredne ťažké traumatické poranenie mozgu (II. stupeň): Bezvedomie trvá až jednu hodinu. Neskoré účinky sú možné, ale nie veľmi pravdepodobné.
- Ťažké traumatické poranenie mozgu (III. stupeň): Bezvedomie pretrváva dlhšie ako jednu hodinu; sú pravdepodobné neurologické následky.
Na posúdenie závažnosti traumatického poranenia mozgu lekári používajú to, čo je známe ako Glasgow Coma Scale. Body sa prideľujú za tieto kritériá:
- Otváranie očí: Vyskytuje sa spontánne, len keď sa naň hovorí, ako odpoveď na bolestivý podnet, alebo vôbec nie (napr. v bezvedomí)?
- Motorická funkcia tela: Pohybuje sa pacient na výzvu alebo je jeho schopnosť pohybu obmedzená?
Čím lepšie a spontánnejšie reaguje dotknutá osoba vo vzťahu k príslušnému kritériu, tým vyššie je skóre. Naopak, čím nižšie skóre, tým závažnejšie zranenie. Lekári používajú Glasgowskú stupnicu kómy (skóre GCS) so zahrnutím symptómov na priradenie traumy mozgu k úrovni závažnosti.
Príznaky, ktoré sú výsledkom traumatického poranenia mozgu, závisia aj od typu poranenia. Sú známe nasledujúce formy poranení hlavy a mozgu:
- Pomliaždenie lebky: je možná bolesť hlavy alebo závraty, nevyskytujú sa poruchy vedomia ani neurologické príznaky. V prípade kontúzie lebky zostáva mozog nepoškodený a nevykazuje žiadne funkčné poruchy.
Všetky informácie o tejto miernej forme traumatického poranenia mozgu nájdete v článku Otras mozgu.
- Pomliaždenie mozgu (contusio cerebri): Dochádza k bezvedomiu, ktoré trvá viac ako hodinu až niekoľko dní. Neurologické symptómy, ktoré sa vyskytujú, závisia od oblasti mozgu, ktorá je poranená. Patria sem epileptické záchvaty, paralýza, dýchacie alebo obehové problémy a kóma.
- Mozgová kontúzia (Compressio cerebri): Pri tomto traumatickom poranení mozgu je mozog pomliaždený buď zvonka, alebo zvýšeným tlakom zvnútra, ako je krvácanie alebo opuch mozgu. Silné bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, ďalšie neurologické poruchy alebo hlboké bezvedomie sú možnými príznakmi.
- Zlomenina lebečnej kalvárie (zlomenina lebky): Rozštiepenie v kosti lebky môže byť hmatateľné alebo môže byť viditeľná priehlbina. Zdravotníci rozlišujú otvorenú traumu hlavy, pri ktorej je mozog čiastočne obnažený, od zakrytého alebo uzavretého poranenia hlavy (lebka nie je otvorená).
Aké sú príčiny a riziká traumatického poranenia mozgu?
Kosť lebky obklopuje mozog kvôli jeho ochrane. Vpredu je tvárová lebka pozostávajúca z kostných očných a nosových jamiek a hornej a dolnej čeľuste. Väčšina mozgu je obklopená zadnou lebkou. Základňa lebky obklopuje mozog zospodu. Nachádza sa tam aj priechod pre miechu.
Mozog a miecha spolu tvoria centrálny nervový systém (CNS).
Vo väčšine prípadov je traumatické poranenie mozgu výsledkom nehody. Bežnou príčinou sú pády pri športovaní bez prilby, ako je jazda na bicykli alebo lyžovanie, alebo v práci. Okrem traumy tupou silou (ako je úder alebo náraz) sú možné aj perforujúce (piercingové) poranenia.
Odhaduje sa, že tretina kraniocerebrálnych poranení je dôsledkom dopravných nehôd. Každý tretí z postihnutých utrpí aj iné zranenia – lekári to potom označujú ako polytrauma.
Aká je liečba traumatického poranenia mozgu?
Ak sa symptómy traumatického poranenia mozgu počas tejto doby zvýšia, následky, ako napríklad krvácanie do mozgu, sa dajú rýchlo rozpoznať a liečiť. Lieky proti bolesti, ako je paracetamol, sa používajú na liečbu symptómov, ako sú bolesti hlavy. Účinné látky ako metoklopramid pomáhajú v boji proti nevoľnosti.
Ak dôjde k vážnejšiemu traumatickému poraneniu mozgu, hospitalizácia je vždy nevyhnutná. Ak je pacient v bezvedomí, prvé liečebné opatrenia na mieste nehody sú zamerané na zabezpečenie životných funkcií (ako je obeh a dýchanie).
Ďalšie kroky liečby závisia od typu poranenia. Otvorenú kraniocerebrálnu traumu, ale v niektorých prípadoch aj prekryté zlomeniny lebky a mozgové krvácania, je nutné zvyčajne riešiť chirurgicky.
Pre ďalšiu liečbu ťažkých kraniocerebrálnych poranení je vhodné prijatie do špecializovanej nemocnice alebo zariadenia včasnej rehabilitácie. Tu je k dispozícii špecializovaný tím medicínskych špecialistov, fyzioterapeutov, ergoterapeutov a logopédov. Cieľom je nácvik a opätovné získanie fyzických, psychických a rečových schopností.
Ako lekár diagnostikuje traumatické poranenie mozgu?
Pri podozrení na kraniocerebrálnu traumu musí byť postihnutá osoba prijatá do nemocnice. Tu na diagnostike väčšinou pracujú úrazoví chirurgovia, ortopédi a neurológovia. Pri neurologickom vyšetrení lekár okrem iného skontroluje, či je dotyčný vnímavý a zorientovaný.
Zároveň zisťuje, či vonkajšie poranenia nenaznačujú traumatické poranenie mozgu. U pacientov v bezvedomí poskytuje informácia o rozsahu poranenia mozgu okrem iného reakcia zrenice na svetelný stimul (známa aj ako svetelná reakcia alebo pupilárny reflex).
Pomocou zobrazovacích postupov, ako je röntgenové vyšetrenie alebo – dnes už väčšinou preferovaná – počítačová tomografia (CT), sa dajú ľahko odhaliť zlomeniny lebečných kostí a spodiny lebečnej. Viditeľné sú aj poranenia mozgu, ako sú pomliaždeniny, modriny alebo krvácanie.
Ak napriek existujúcim ťažkostiam nie sú na CT viditeľné žiadne zjavné zmeny, zvyčajne nasleduje zobrazenie magnetickou rezonanciou (MRI).
