Spravidla liečba nárazový syndróm sa začína konzervatívnou terapiou, tj sa pokúša vyliečiť chorobu bez chirurgického zákroku, aby bol pacient čo najmenej zaťažený. V prvom rade je nevyhnutné znehybniť ruku a nevystavovať ju zbytočnému stresu. Okrem toho ramenný kĺb sa dá ochladiť pomocou ľadových obkladov, ktoré odľahčia bolesť a často pomáha trochu potlačiť zápalové procesy.
Ak tieto opatrenia už nie sú účinné, ďalším krokom je začatie liečby. lieky proti bolesti zo skupiny protireumatických liekov, ako napr ibuprofen, možno použiť na vyrovnanie oboch bolesť a zápal. Väčší účinok majú lieky, ktoré je možné vpichnúť priamo do postihnutého kĺbu.
kortizón sa na tento účel často používa. kortizón je veľmi účinný protizápalový liek, má však dosť silný účinok a spája sa s mnohými vedľajšími účinkami, preto by sa nemal používať naľahko a ak vôbec, tak iba dočasne. Okrem toho sú fyzioterapia a fyzikálna terapia veľmi užitočné v prípade nárazový syndróm.
Mali by sa však vykonávať vždy pod dohľadom lekára alebo vyškoleného fyzioterapeuta, aby nedošlo k ešte väčšiemu poškodeniu kĺbu. Techniky, ktoré sú tu užitočné, sú hlavne špeciálne strečing cviky a budovanie svalov. Mala by sa obnoviť sila v ramene a ideálne je minimalizovať pohybové obmedzenia.
Niektoré mobilizácie kĺbu môžu mať navyše priamy protizápalový účinok, pretože stimulujú krv cirkuláciu postihnutého tkaniva a tým aj regeneračné procesy. Treba si však uvedomiť, že tieto cviky môžu mať pozitívny efekt iba vtedy, ak sú vykonávané dôsledne, správne a predovšetkým pravidelne po dlhšiu dobu. Ak všetky vyššie uvedené možnosti liečby nemajú požadovaný efekt slobody bolesť alebo aspoň značná úľava, k chirurgickému zákroku sa musí nakoniec uchýliť.
Existuje niekoľko alternatív, ktoré sa musia navzájom zvážiť v závislosti od závažnosti ochorenia a jednotlivca stav pacienta. Najmenej invazívny a najkomplexnejší je artroskopický zákrok. Potrebné sú iba veľmi malé rezy, cez ktoré chirurg vloží kameru do kĺbu, pomocou ktorých dokáže priamo identifikovať kostné štruktúry, ktoré vedú k zúženiu, a v prípade potreby ich pomocou malého prístroja odstrániť.
Pri tomto variante je možné operáciu obvykle vykonať ambulantne, tj. V deň operácie môže pacient opustiť nemocnicu. V prípade výraznejších klinických obrazov je obvykle výhodnejšia otvorená terapia. V takom prípade je možné odstrániť väčšie kostné ostne a súčasne odstrániť všetky existujúce zrasty.
Ak je to potrebné, chirurg môže odstrániť aj časti kĺbu a / alebo hladké povrchy kĺbu. Pri tejto metóde sa však musí urobiť väčší rez asi 4 cm dlhý, čo znamená dlhší pobyt v nemocnici. Najdrastickejšou variantou je takzvaná subakromiálna dekompresia.
Účelom tejto operácie je rozšíriť spoločný priestor s cieľom ošetriť existujúce nárazový syndróm a zabrániť relapsu. Podľa toho, ktoré štruktúry kĺbu boli zodpovedné za príznaky, časti kostí, šľachy alebo časti burzy je možné počas tohto postupu odstrániť. Po každom type chirurgického zákroku je predpísaná rozsiahla fyzioterapia, pri ktorej je dôležité nájsť dobrý stav vyvážiť medzi príliš skorým preťažením kĺbu a príliš dlhým znehybnením, ktoré môžu mať dlhodobý negatívny vplyv na proces hojenia.
Čím rozsiahlejšia je intervencia, tým pomalšia mobilizácia kĺbu by sa mala začať a tým dlhšie zvyčajne trvá, kým sa obnoví úplne normálna pohyblivosť a bez bolesti v postihnutom ramene. Anglické slovo „impingement“ znamená v nemčine „collision“. Názov syndrómu pochádza zo skutočnosti, že rôzne zložky v kĺbe kolidujú a vedú k uviaznutiu alebo dokonca k degenerácii šľachy a / alebo kĺbová kapsula. Termín sa väčšinou používa, keď sa tento proces odohráva v ramenný kĺb, ale v zásade sa dá použiť pre všetkých kĺby tela.
Syndróm sprevádza bolesť a viac alebo menej výrazné obmedzenia pohybu, a preto by sa mal liečiť čo najskôr. Liečba nárazového syndrómu spravidla začína konzervatívnou terapiou, tj pokusmi o vyliečenie choroby bez chirurgického zákroku, aby sa pacient čo najmenej zaťažil. V prvom rade je nevyhnutné znehybniť ruku a nevystavovať ju zbytočnému stresu.
Okrem toho, ramenný kĺb sa dá ochladiť pomocou ľadových obkladov, ktoré zmierňujú bolesť a často pomáhajú mierne potlačiť zápalové procesy. Ak tieto opatrenia už nie sú účinné, ďalším krokom je začatie liečby. lieky proti bolesti zo skupiny nesteroidných protizápalových liekov (NSAID), ako sú napr ibuprofen, sa môže použiť na potlačenie bolesti a zápalu.
Väčší účinok majú lieky, ktoré je možné vpichnúť priamo do postihnutého kĺbu. kortizón sa na tento účel často používa. Kortizón je veľmi účinný protizápalový liek, má však dosť silný účinok a spája sa s mnohými vedľajšími účinkami, preto by sa nemal používať naľahko a ak vôbec, tak iba dočasne.
Okrem toho sú fyzioterapia a fyzikálna terapia veľmi užitočné v prípade nárazového syndrómu. To by sa však malo vždy robiť pod dohľadom lekára alebo vyškoleného fyzioterapeuta, aby nedošlo k ešte väčšiemu poškodeniu kĺbu. Techniky, ktoré sú tu užitočné, sú hlavne špeciálne strečing cviky a budovanie svalov.
Týmto by sa mala obnoviť sila v ramene a ideálne by sa mali minimalizovať pohybové obmedzenia. Niektoré mobilizácie kĺbu môžu mať navyše priamy protizápalový účinok, pretože stimulujú krv cirkuláciu postihnutého tkaniva a tým aj regeneračné procesy. Je však potrebné poznamenať, že tieto cviky môžu mať pozitívny účinok iba vtedy, ak sú vykonávané dôsledne, správne a predovšetkým pravidelne po dlhšiu dobu.
Ak konzervatívna terapia nevedie k zmierneniu bolesti, možno zvážiť chirurgickú liečbu. K dispozícii sú rôzne možnosti.
