Súd formuje vnímanie ako proces nevedomia aj vedomia. Táto prirodzená súčasť vnímania je relevantná napríklad ako filtračná funkcia, a preto je príčinou selektivity percepčného procesu. Chybný úsudok sa vyskytuje napríklad u ľudí s dysmorfofóbiou.
Čo je to rozsudok?
Súd formuje vnímanie ako proces nevedomia aj vedomia. Ľudské percepčné štruktúry umožňujú ľuďom vytvárať si obraz o situáciách a ich prostredí. Z pohľadu evolučnej biológie je vnímanie synonymom šance na prežitie. Jeho zmysly určujú, či človek včas rozpozná nebezpečenstvá a príležitosti, a na základe toho môže pristúpiť k reakcii podobnej reakcii. Proces vnímania je úzko prepojený s procesom posudzovania práve z tohto dôvodu. Vnímať to bez súdenia je nemožné. Vnímanie nie je len prvým stupňom formovania názoru na situáciu a životné prostredie, ale samo osebe sa odohráva na základe filtračných procesov a teda nevedomých úsudkov. Tento jav je známy ako selektívne vnímanie. Spomedzi všetkých podnetov, ktoré na nás pôsobia, vyberáme to, čo je vnímané a čo sa dostane do ľudského vedomia. Kvôli obrovskému množstvu permanentne pôsobiacich stimulov sú také filtračné procesy potrebné, aby nedošlo k zaplaveniu mozog s podnetmi. Ako proces filtrovania je hodnotenie podnetov hodnotením relevantnosti, ktoré sa primárne vykonáva na základe predchádzajúcich skúseností. Programy kognitívneho úsudku zároveň hrajú úlohu aj pri ďalšom spracovaní vnemov, ktoré sa dostanú do vedomia. Tieto programy posudzovania zodpovedajú hlavne ožiareniu, halo efektu a dominancii atribútov a pomáhajú pri vedomom formovaní názorov na to, čo je vnímané.
Funkcia a úloha
Filtračné procesy a nevedomé úsudky v percepčnom systéme umožňujú ľuďom vnímať iba to, čo sa v súčasnej situácii považuje za relevantné. V tomto procese hrajú dôležitú úlohu vzory, najmä tie, ktorých zložitosť sa nachádza medzi dokonalou symetriou a absolútnym nedostatkom štruktúry. Z tohto dôvodu ľudia zatínajú napríklad tikanie hodín, pokiaľ neprerazia jednotvárnosťou. Rovnako tak je zmätený zvuk dažďa za oknom zakrytý, pokiaľ v ňom nie je možné rozpoznať štruktúru vzorov. Z hľadiska evolučnej biológie pomohlo nevedomé hľadanie vzorcov prežiť človeka. To, že dokáže rozpoznať vzorce, je čiastočne zodpovedné za jeho prežitie. Nie je to však len hľadanie vzorov, ktoré formujú ľudské vnímanie ako filter. Pri hodnotení a výbere prichádzajúcich zmyslových vnemov zohrávajú úlohu aj osobné skúsenosti, očakávania, záujmy a postoje človeka. Socializáciu napríklad môžeme pomenovať ako prvý filter hodnotenia. Popri vzdelaní formujú názory a hodnoty človeka na svet aj skúsenosti s jeho vlastnou rodinou, školou a okruhom priateľov alebo pracovnou skupinou. Rovnako ako spôsob myslenia, aj spôsob vnímania je formovaný týmito skúsenosťami. Okrem hodnôt a názorov formuje sociálne prostredie napríklad záujmy a predsudky, ktoré sa všetky uplatňujú ako filtre úsudku vnímaných zmyslových vnemov. Napríklad pozornosť sa upriamuje na základe záujmov. Z tohto dôvodu majú ľudia tendenciu vidieť, čo sami vlastnia, alebo aspoň to, čo už majú za sebou. Intenzita vnímania považuje v tejto súvislosti za obzvlášť dôležité známe alebo očakávané veci. Druhým filtrom úsudku sú pocity. Emocionálne pozitívne spojenie s osobou umožňuje osobe rozpoznať pozitívum pri všetkých jeho činoch. To isté platí aj naopak. Okrem toho extrémny strach alebo vysoká nervozita zvyčajne formujú vnímanie so zväčšením zmyslov. Z evolučno-biologického hľadiska tento jav opäť súvisí so zvýšeným dopytom po pozornosti a pripravenosti reagovať v nebezpečných situáciách. Prostredie človeka ovplyvňuje aj nevedomé hodnotenie vnemových podnetov, najmä sociálnej roly alebo situačných mocenských štruktúr. Prostredníctvom týchto filtrov prijímajú zmyslové orgány iba časť všetkých možných stimulov. V senzorickej Pamäť, vnímania sa testujú na ich užitočnosť a keď sa užitočnosť rozpozná, prechádzajú do krátkodobej pamäte na ďalšie spracovanie. Ďalšie spracovanie zodpovedá fragmentácii informácií na malé jednotky. Tieto jednotky sa spracúvajú osobitne a napríklad sa pred opätovnou montážou zosilňujú, zmierňujú alebo hodnotia. Jedným z programov kognitívneho úsudku pre tento proces je napríklad dominancia atribútov, ktorá robí z jednej charakteristiky rozhodujúci faktor pre formovanie názoru. Na základe úsudku o ožiarení vyvodzujú ľudia z vlastností jedného znaku ďalšie znaky a z dôvodu halo efektu rozhodujú o nových vnímaniach a ich individuálnych atribútoch už existujúce rozsudky.
Choroby a choroby
Posúdenie vnemov môže byť narušené rôznymi spôsobmi. Pretože je formovaná skúsenosťami a socializáciou, môžu napríklad traumatické udalosti viesť ku groteskným úsudkom zmyslových podnetov. Psychológia sa zaoberá takýmito poruchami vnímania. Ako príklad narušeného vnímania je možné uviesť dysmorfofóbiu. Táto telesná dysmorfická porucha spôsobuje narušené vnímanie samého seba. Vlastný vzhľad človeka sa hodnotí ako deformovaný. Postihnutí žijú v strachu zo svojej zjavnej škaredosti a podľa toho reagujú absurdne na svoje prostredie. Mnoho postihnutých má už pred ochorením negatívny vzťah k vlastnej osobe. V takom prípade postihnutý vidí v zrkadle to, čo od seba v konečnom dôsledku očakáva, a to škaredosť. Pacienti majú nenávisť k vlastnému telu a opakovane sa v zrkadle prežívajú ako hrozné „ja“. Realistické hodnotenie ich vlastnej osoby a súvisiacich vnímaní je pre nich nemožné. Ich prostredie často vníma postihnuté osoby ako atraktívne, ale pre samotné postihnuté osoby je ich vlastná predstava tela spojená so znechutením. Existuje teda veľký rozpor medzi sebaobrazom a vonkajším obrazom. Na verejnosti sa postihnutí často cítia neustále sledovaní a opovrhovaní, čo vedie k strachu z kontaktu s inými ľuďmi. Choroba často začína v období puberty, keď sú dospievajúci často veľmi neistí v otázke vlastného vzhľadu. V niektorých prípadoch zohrávajú psychologické poranenia spôsobené prostredím zvýšenú úlohu pri vývoji choroby a sú tak zakorenené, že vstupujú do filtra vnímania ako faktor úsudku. Podobný príklad vnímavého skreslenia Ja, ku ktorému dochádza z dôvodu narušeného vnímavého úsudku, je anorexia.
