Anestetický plyn

Čo je anestetický plyn?

Termín narkotikum plynov sa používa na označenie tzv inhalácia narkotiká. Presne povedané, vôbec nejde o plyny, ale o takzvané prchavé látky anestetiká. Tieto prchavé anestetiká sa vyznačujú tým, že sa odparujú pri nízkych teplotách.

Táto chemická vlastnosť sa využíva pri vývoji špeciálnych odparovačov, v ktorých je možné riadiť a regulovať odparovanie anestetík. Používa sa na vyvolanie alebo udržanie anestézie. Skutočný plyn, ktorý je možné použiť, je iba oxid dusný a xenón anestézie. Avšak kvôli jeho závažným vedľajším účinkom sa oxid dusný v klinickej praxi používa zriedka a xenón sa v súčasnosti používa iba experimentálne.

Aké narkotické plyny sú k dispozícii?

Existuje celá škála anestetických plynov. Každý anestetický plyn má svoje výhody a nevýhody a na základe nich je prispôsobený pacientovi. Optimálny anestetický plyn má vlastnosti rýchleho zaplavenia tela a následne rýchleho nástupu účinku, nízkej rozpustnosti v krv a vysokú rozpustnosť v tukoch.

Súčasne by sa mal anestetický plyn rýchlo vylúčiť, akonáhle sa zastaví dodávka na konci anestézie, aby sa pacient mohol opäť rýchlo prebudiť. Medzi bežné anestetické plyny patria desflurán, sevoflurán a izoflurán. Smavý plyn alebo xenón sa používajú aj na niektorých klinikách, sú však výnimkou. Staršie anestetické plyny ako: halotán, enflurán a dietyléter už nie sú schválené na klinické použitie.

Ako fungujú anestetické plyny?

Anestetické plyny pôsobia na molekulárnej úrovni na mnoho rôznych cieľových štruktúr. Vďaka svojej vysokej rozpustnosti v tukoch sú anestetické plyny distribuované do celého tela a interagujú tu najmä so zložkami bunková membrána. Presné procesy na bunková membrána nie sú známe, ale zistilo sa, že čím vyššia je afinita anestetického plynu k látkam podobným tukom, tým vyššia je relatívna účinnosť anestetického plynu (pozri Meyer-Overtonova korelácia).

Okrem týchto vplyvov na bunková membránaAnestetické plyny však majú vplyv aj na ďalšie metabolické dráhy, a preto sa tento účinok označuje aj ako koncept viacerých mechanizmov a miest účinku. Patrí sem modifikácia iónových kanálov, ktoré sú zodpovedné za prenos stimulov. Diskutuje sa tiež o účinku na rôzne receptory, ako sú receptory GABA-A, 5-HT3, NMDA a mACh. Tu má každý anestetický plyn odlišný vplyv na rôzne miesta pôsobenia odlišným spôsobom, a preto je odhalená taká široká škála spôsobov pôsobenia a sily pôsobenia.