Hmatovým vnímaním sa rozumie pasívne vnímanie dotyku, ktoré spolu s haptickým vnímaním zodpovedá dotyku. V hmatovom vnímaní podnet molekuly z prostredia sa viažu na mechanoreceptory a sú vedené do CNS. Neurologické choroby narúšajú hmatové vnímanie.
Čo je to hmatové vnímanie?
Hmatovým vnímaním sa rozumie pasívne vnímanie dotyku, ktoré spolu s haptickým vnímaním zodpovedá dotyku. Pod pojmom hmatový zmysel sa spája haptické a hmatové vnímanie. Oba typy vnímania umožňuje človek koža, čo je najväčší zmyslový orgán z hľadiska plochy povrchu. Cez haptiku sú ľudia schopní aktívne sa dotýkať predmetov a predmetov. Zároveň vďaka hmatovému vnímaniu pasívne vníma aj to, keď sa ho predmety alebo subjekty dotýkajú. Pri týchto dvoch vnímacích vlastnostiach závisí hmat od senzomotorického a somatosenzorického systému. Hmatové vnímanie sa vzťahuje predovšetkým na detekciu mechanických dotykových podnetov, ktoré sú detegované hlavne takzvanými mechanoreceptormi. Hmatové vnímanie zodpovedá do značnej miery exterocepcii, teda vnímaniu podnetov z okolia. Od toho je potrebné odlíšiť interocepciu, ktorá umožňuje ľuďom vnímať podnety z vnútra tela. V oblasti interocepcie je hmatové vnímanie úzko prepojené s kinestetickým systémom a ovplyvňuje tak zmysel pre polohu a zmysel pre polohu vlastného tela v priestore. Protopatická citlivosť je termín používaný na popis všetkých hmatových vnemových kvalít hrubého vnímania. Epikritická citlivosť sa týka vnímacích kvalít jemného vnímania.
Funkcia a úloha
Hmatové vnímanie dáva ľuďom pocítiť. Na tento účel existujú v človeku takzvané mechanoreceptory koža. Mechanorecepcia je príjem mechanických stimulov z okolia, ktoré sa v mechanoreceptoroch prevádzajú na elektrické signály. Mechanoreceptory premieňajú podnety na centrálnu formu nervový systém môže spracovať. Zodpovedajúce podnety zodpovedajú mechanickej deformácii tkaniva tlakom alebo strečing. Katiónové kanály sú umiestnené v bunková membrána z receptorov, ktoré majú uzavretý stav, keď je bunka v pokoji. Kanály sú spojené s cytoskeletom receptorov prostredníctvom mikrotubulov. Po natiahnutí alebo stlačení pôsobia mikrotubuly na iónové kanály. Týmto spôsobom sa kanály otvoria a dovnútra prúdia katióny, ktoré depolarizujú bunku nad jej pokojový potenciál. Senzorické bunky potom generujú akčné potenciály s frekvenciou relatívnou k receptorovému potenciálu alebo uvoľňujú neurotransmitery vzhľadom k receptorovému potenciálu. Mechanoreceptory hmatu sú buď SA receptory, RA receptory alebo PC receptory. SA receptory sú zodpovedné za senzáciu tlaku a zahŕňajú Merkelove bunky, Ruffiniho telieska a hmatové disky Pinkus Iggo. Receptory RA regulujú hmatové vnemy a zodpovedajú buď Meissnerovým telieskam, vlasový folikul senzory alebo koncové piesty Krause. PC receptory riadia vibrácie u ľudí. V tejto triede sa telieska Vater-Pacini odlišujú od teliesok Golgi-Mazzoni. Hmatové informácie prenáša nervy k zadným koreňom chrbtice zhluk nervových buniek a cestuje cez štruktúry miecha do vyšších centier, ako napríklad talamus a mozgová kôra. The miecha príslušné trakty, okrem funiculus posterior a tractus spinothalamicus predné, sú to v prvom rade traktus spinothalamicus lateralis, traktus spinocerebellaris vpredu a traktus spinocerebellaris v zadnej časti. Stimuly prijímané mechanoreceptormi sa dostávajú do vedomia až po dosiahnutí mozog. Tam dochádza k senzorickej integrácii rôznych stimulov, aby človek získal dojem z konkrétnej dotykovej situácie. Dotykový vnem je vybavený vlastným Pamäť, ktorý pomáha pri klasifikácii a interpretácii dotykov.
Choroby a sťažnosti
Neurológia je primárne zodpovedná za klasifikáciu porúch hmatového vnímania. S poruchami hmatového vnímania môžu súvisieť rôzne neurologické choroby. Napríklad porucha hmatovo-kinestetického vnímania je často výsledkom vrodených chýb alebo poruchy senzorickej integrácie. Dotyk, dotýkanie sa a uchopenie predmetov nepomôže postihnutej osobe rozpoznať predmety, takže pacienti často pôsobia neohrabane. Taktilno-kinestetické sa v zásade odlišujú od intermodálnych alebo sériových vnemových porúch. Pri hmatovej hypofunkcii sú hmatové vnemy ťažko vnímané. Často existuje aj čiastočná necitlivosť na bolesť. Pacienti s hmatovou hypofunkciou si môžu hmatové vnímanie trénovať pomocou pracovnej terapie Ak je to nevyhnutné. Hmatová precitlivenosť sa naopak zvyčajne prejaví bolesť precitlivenosť a môže mať ďalekosiahle následky na správanie postihnutej osoby. Pacienti typicky reagujú na fyzický kontakt hmatateľnou obranou až po agresiu. Okrem vrodených deficitov môže byť porucha hmatového vnímania spôsobená aj léziou v mozog or miecha. Takéto lézie sa vyskytujú napríklad pri autoimunitnom ochorení roztrúsená skleróza, v ktorej imunitný systém napáda vlastné nervové tkanivo tela a spôsobuje zápal v tom. Kompresia rôznych lebečných nervy alebo poranenie vodivých dráh v mieche spôsobené traumou môže tiež spôsobiť poruchy hmatového vnímania. To isté platí pre nádory, mozgové infarkty alebo miechu. Poruchy hmatového vnímania spôsobené chorobami, ako je SM, nádorové ochorenia, a ďalšie nervové poškodenie sú lokalizované a ovplyvňujú tak iba obmedzenú časť tela. Ak je naopak prítomná porucha senzorickej integrácie alebo vrodený deficit hmatového vnímania, percepčná porucha zvyčajne nemá lokálne obmedzenie, ale ovplyvňuje celé telo. V prípade poruchy hmatového vnímania slúži magnetická rezonancia zvyčajne ako základné riešenie, pretože zobrazovanie môže čokoľvek objasniť mozog a lézie miechy. V zriedkavých prípadoch poruche hmatového vnímania predchádza poškodenie mechanoreceptorov. K poškodeniu receptorov môže dôjsť napríklad pri otrave.
