Gravesova choroba: príčina a rizikové faktory
Keďže protilátky sú namierené proti vlastným štruktúram tela, Gravesova choroba patrí medzi autoimunitné ochorenia. Nazýva sa aj Gravesova choroba, Gravesova choroba, imunogénna hypertyreóza alebo imunotyreóza Gravesovho typu.
Gravesova choroba postihuje prednostne ženy vo veku 20 až 50 rokov. Choroba sa vyskytuje aj v rodinách. Je to spôsobené určitými genetickými mutáciami, ktoré podporujú Gravesovu chorobu.
Podobne ako Hashimotova tyreoiditída, aj Gravesova choroba sa môže vyskytovať spolu s inými autoimunitnými ochoreniami, ako je Addisonova choroba (hypofunkcia nadobličiek), diabetes 1. typu alebo intolerancia lepku (celiakia, sprue).
Gravesova choroba: príznaky
Tri hlavné príznaky Gravesovej choroby sú:
- Zväčšenie štítnej žľazy („struma“, struma)
- Vyčnievanie očných buliev (exoftalmus)
- Palpitácie (tachykardia)
Okrem vyčnievajúcich očných bulbov sa v oblasti očí môžu vyskytnúť aj ďalšie zmeny, ako opuchy viečok a zápal spojiviek. Lekári hovoria o endokrinnej orbitopatii. Možné sú aj suché oči so svetloplachosťou, zvýšené slzenie, tlak a/alebo pocit cudzieho telesa. V závažných prípadoch môže dôjsť aj k zhoršeniu zraku a dvojitému videniu.
Menej často sa u pacientov s Gravesovou chorobou vyvinie opuch dolných končatín (pretibiálny myxedém), rúk a nôh (akropachia).
Niektoré z vyššie uvedených príznakov sa môžu vyskytnúť aj pri iných ochoreniach štítnej žľazy. Ktoré to sú, sa dozviete na našej prehľadovej stránke o ochoreniach štítnej žľazy.
Gravesova choroba: diagnóza
Na diagnostiku je dôležitý krvný test: lekár určí hormón hypofýzy TSH (stimuluje tvorbu hormónov v štítnej žľaze) a hormóny štítnej žľazy T3 a T4.
Okrem toho sa vo vzorke krvi testujú protilátky (autoprotilátky) typické pre Gravesovu chorobu: protilátka proti TSH receptoru (TRAK, tiež autoprotilátky TSH receptora) a protilátka proti tyreoperoxidáze (TPO-Ak, anti-TPO).
Gravesova choroba: terapia
Pacienti s Gravesovou chorobou dostávajú spočiatku približne rok takzvané tyreostatiká, teda lieky na inhibíciu produkcie hormónov v štítnej žľaze (napríklad tiamazol alebo karbimazol). Na začiatku sa podávajú aj betablokátory na zmiernenie príznakov hypertyreózy (napríklad búšenie srdca). Liekom voľby je propranolol, ktorý tiež zabraňuje premene T4 na oveľa aktívnejší T3.
Asi u polovice pacientov sa ochorenie vylieči približne po roku podávania tyreostatík, takže nie je potrebná ďalšia medikácia.
Ak naopak hypertyreóza po 1 až 1.5 roku užívania tyreostatík stále pretrváva alebo po počiatočnom zlepšení opäť vzplanie (fajčenie zvyšuje riziko recidívy!), treba funkciu štítnej žľazy natrvalo vypnúť.
Pred operáciou je potrebné normalizovať funkciu štítnej žľazy liekmi, pretože inak môže dôjsť k tyreotoxickej kríze (tyreotoxikóze). Tento život ohrozujúci klinický obraz môže okrem iného viesť k vysokej horúčke, zrýchlenému srdcu, vracaniu a hnačke, svalovej slabosti, nepokoju, poruchám vedomia a ospalosti, až kóme a zlyhaniu krvného obehu, ako aj funkčnej slabosti nadobličiek žľazy.
Liečba pre tehotné ženy
Liečba očných symptómov
Pri Gravesovej chorobe s endokrinnou orbitopatiou sa môže podávať kortizón. Pomáha proti vyčnievaniu očných buliev a silnému opuchu v oblasti očí. V miernych až stredne ťažkých prípadoch sa často navyše podáva selén. Suché oči možno liečiť zvlhčujúcimi očnými kvapkami, masťami alebo gélmi.
V závažných prípadoch endokrinnej orbitopatie je možné aj ožarovanie alebo chirurgický zákrok.
Gravesova choroba: prognóza
Po jeden až jeden a pol roku liečby tyreostatikami je Gravesova choroba vyliečená u dobrej polovice všetkých pacientov. Ochorenie však môže opäť prepuknúť, zvyčajne do roka od ukončenia liečby. Funkciu štítnej žľazy potom treba natrvalo vypnúť.
