Počas dýchania sa O2 prijíma do krv a CO sa uvoľňuje krvou. The kyslík napätie alebo parciálny tlak kyslíka je podiel kyslíka v krv zmes plynov. Lekár zvyčajne určí všetko krv plyny na klinickú diagnostiku a zhromažďuje tak napríklad dôkazy o respiračnej nedostatočnosti.
Čo je to napätie kyslíka?
By kyslík napätie, lekári myslia parciálny tlak kyslíka v krvi. Táto hodnota je známa ako pO2 a spolu s parciálnym tlakom uhlík kysličník uhličitý, tvorí hladinu krvných plynov. Za dýchanie sú primárne zodpovedné ľudské pľúca. Výmena plynov prebieha v pľúcnych alveolách. Uvoľňuje sa CO. Kyslík je absorbovaný zo vzduchu, ktorý dýchame, a prenesený do všetkých oblastí a tkanív tela krvou ako transportné médium. Dodávka kyslíka do orgánov a tkanív je životne dôležitá. Ak dôjde k výpadku dodávky kyslíka, dôjde k poškodeniu tkanív tela vo veľmi krátkom čase. Bunky si nemôžu udržiavať metabolické procesy bez kyslíka. Z tohto dôvodu zomierajú po určitej dobe, ak krv už nenosí kyslík. Okrem transportu kyslíka v rozpustenej forme je krv zodpovedná aj za transport viazaného kyslíka. Za týmto účelom sa O2 viaže na hemoglobín krvi. Pod napätím kyslíka majú lekári na mysli parciálny tlak kyslíka v krvi. Táto hodnota je známa ako pO2 a spolu s parciálnym tlakom uhlík oxid uhličitý, tvorí hodnoty krvných plynov. Podľa toho je pO2 podiel kyslíka na celkovom tlaku zmesi krvných plynov. Podľa Daltonovho zákona sa čiastočné tlaky jednotlivých plynov v krvi sčítajú s celkovým tlakom.
Funkcia a úloha
Ako dýchací plyn je kyslík jedným z najdôležitejších krvných plynov. Okrem kyslíka sa transportuje aj krv uhlík oxid ako odpadový produkt dýchania. Okrem kyslíka a oxid uhličitý, medzi krvné plyny patrí nadbytok bázy, pH a hydrogenuhličitan. Každý z týchto parametrov hrá úlohu pri dýchaní. Napríklad pH ovplyvňuje väzbovú afinitu zlúčeniny hemoglobín na kyslík, ktorý je pri preprave nevyhnutný. Obsah kyslíka a nasýtenie krvi kyslíkom sú rovnako dôležité parametre. V normálnom dýchanie vzduchu, je obsah kyslíka asi 21 percent. Na úrovni mora je celkový tlak vzduchu okolo 101 kPa. To vedie k parciálnemu tlaku kyslíka okolo 21 kPa. V arteriálnej krvi je parciálny tlak kyslíka nižší a môže sa pohybovať od 9.5 do 13.3 kPa na základe vekovej fyziológie. Parciálny tlak koreluje s príslušným koncentrácie plynu podľa vzorca c = α krát P. Tu α zodpovedá Bunsenovmu koeficientu rozpustnosti, c je koncentrácie a P zodpovedá parciálnemu tlaku. Čím nižší je parciálny tlak, tým nižší je podiel kyslíka v krvi. Konštanta špecifická pre látku α ovplyvňuje rozpustnosť. Pre oxid uhličitý, táto konštanta je oveľa vyššia ako pre kyslík. Parciálny tlak kyslíka je teda významný pre rozpustnosť a pre transport O2 v krvi. Ak hodnoty parciálneho tlaku pre kyslík klesnú príliš nízko, je narušený prísun kyslíka do telesných tkanív. Navyše, ak telo nedokáže dostatočne vydýchnuť oxid uhličitý, oxid uhličitý sa hromadí a krv je kyslá (pH). Čím je krv kyslejšia, tým menšia je väzbová afinita medzi kyslíkom a hemoglobín. Oxid uhličitý má oveľa väčšiu väzbovú afinitu k hemoglobínu ako kyslík. Preto, keď je prítomný v krvi vo zvýšených koncentráciách, môže vytláčať kyslík z hemoglobínu. Na druhej strane zvýšený výdych CO robí krv základnou. Stanovenie parciálneho tlaku kyslíka, parciálneho tlaku uhlíka a pH preto poskytuje rozhodujúce informácie o pľúca zdravie. Hodnoty krvných plynov sú úzko prepojené. Zmenený parciálny tlak pre jeden z plynov teda vždy mení hodnotu pre druhý plyn.
Choroby a choroby
Testovanie krvných plynov sa vyskytuje takmer výlučne v klinických podmienkach a na zariadeniach intenzívnej starostlivosti. Spravidla je stanovenie nevyhnutné iba pre ťažko chorých pacientov, napríklad pre monitoring pacientov na ventilátore. Kvôli úzkemu vzťahu medzi jednotlivými hodnotami krvných plynov lekár pri klinickej diagnostike obvykle zvažuje parametre spoločne a určuje tak napríklad závažnosť respiračných alebo metabolických porúch. Typickým ochorením so zmenenými hodnotami krvných plynov je respiračná nedostatočnosť. Týmto pojmom sa označuje porucha výmeny pľúcnych plynov. Čiastočná respiračná nedostatočnosť alebo pľúcna nedostatočnosť zodpovedá izolovanej arteriálnej hypoxémii. V arteriálnej krvi teda chýba kyslík, čo má za následok znížený prísun do tkanív tela. Tento jav spôsobuje, že parciálny tlak kyslíka klesne pod hranicu 70 mmHg. Oxid uhličitý je buď normálny, alebo tiež znížený. Pri globálnej respiračnej nedostatočnosti sa popri hypoxémii vyskytuje aj takzvaná hyperkapnia. Parciálny tlak oxidu uhličitého sa patologicky zvyšuje na viac ako 45 mmHg, čo spôsobuje, že parciálny tlak kyslíka vo väčšej alebo menšej miere klesá. Najdôležitejšie príznaky respiračnej nedostatočnosti sú dýchavičnosť, cyanóza, vnútorný nepokoj, zmätenosť a búšenie srdca. V závislosti od príčiny môžu byť tieto príznaky spojené s ďalšími príznakmi. Okrem respiračnej nedostatočnosti hrá pri tachypnoe úlohu aj parciálny tlak kyslíka. Ide o zvýšenú dychovú frekvenciu, ako je to pri zvýšenej potrebe kyslíka. Hĺbka dýchanie je znížená, konštantná alebo prehnaná. Tachypnoe je príznakom mnohých chorôb, pretože sa tento jav vyskytuje napríklad v súvislosti s horúčkovitými reakciami. Tachypnoe je konkrétnejšia pre srdce a pľúca chorôb. Organizmus sa snaží kompenzovať znížený prísun kyslíka zvýšením práce dýchanie. Spravidla sa tachypnoe prejavuje patologicky zmenenými hodnotami krvných plynov. Tento jav však môže teoreticky nastať aj pri fyziologických krvných plynoch, napríklad ako a hyperventilácia syndróm počas duševného vzrušenia.
