Endokarditída: lieková terapia

Terapeutické ciele

  • Vyvarovanie sa komplikácií
  • Uzdravenie choroby

Terapeutické odporúčania

  • Terapia pre endokarditída závisí od etiológie (príčiny).
  • Abakteriálne endokarditída: terapie základnej choroby.
  • Infekčná endokarditída: intravenózne podávané antibiotiká ako liečba prvej voľby (začať ihneď po odbere krvných kultúr):
    • Spočiatku vypočítané do krvná kultúra výsledky teda terapie v prípade potreby korekcia.
    • Zapojte včas kardiochirurgov, aby naplánovali výmenu chlopne ako terapiu ultima ratio (posledná diagnostická možnosť, ako dosiahnuť pokrok v liečbe ochorenia). Pacienti s infekčným ochorením endokarditída majú vyššiu šancu na prežitie, ak sú operované včas. Toto je nález celosvetovej medzinárodnej skupiny výskumných pracovníkov (International Collaboration on Endocarditis (ICE)). Viac ako 80% operovaných predčasne prežilo šesťmesačné obdobie po operácii, zatiaľ čo 31.4% operovaných nie.
  • Trvanie antibiotickej liečby: pokračujúca liečba ďalších 4 - 6 týždňov, aj keď sa klinické alebo biochemické príznaky zápalu znížili.

Ďalšie poznámky

  • V štúdii pacientov s ľavou srdce endokarditída (aortálna a / alebo mitrálny ventil) infikovaných ktorýmkoľvek z nasledujúcich štyroch baktérie: StreptococcusEnterococcus faecalis, Staphylococcus aureus, koaguláza-negatívny stafylokok, bol prechod na orálnu liečbu zahájený približne po 2 týždňoch. Terapia potom pokračovala orálne ďalších 17 dní. Pacienti tak mohli byť prepustení z nemocnice už po 3 dňoch. Naopak, pacienti liečení intravenózne strávili v nemocnici v priemere 19 dní. Výsledky: Následné sledovanie po 6 mesiacoch ukázalo 13 úmrtí v skupine liečenej intravenózne, v porovnaní s iba 7 úmrtiami v skupine liečenej perorálne. V obidvoch skupinách sa u 3 pacientov vyskytla prospešná udalosť a u 5 pacientov sa vyskytla recidíva s rovnakým patogénom. Ďalej obe skupiny vyžadovali neplánovanú operáciu srdca. Primárny cieľový ukazovateľ zahŕňajúci všetky udalosti sa významne nelíšil.
  • V Brazílii sa objavil prvý kmeň Staphylococcus aureus rezistentný na meticilín (MRSA), ktorý nebol ovplyvnený záložným antibiotikom vankomycínom.
  • Hodnotenie posunu paradigmy od intravenózneho antibiotiká k liečbe s postupným znižovaním dávky pri liečbe infekčnej endokarditídy: skorý prechod zo štandardnej intravenóznej liečby na perorálnu antibiotickú liečbu je prinajmenšom rovnako účinný a možno bezpečnejší ako prístup iba k intravenóznemu podaniu. Platí to za nasledujúcich okolností:
    • Pacient musí byť klinicky stabilný a nesmie existovať okamžitá indikácia na operáciu srdca.
    • Počiatočná intravenózna antibiotická liečba vyliečila bakterémiu.
    • Neexistujú žiadne psychosociálne dôvody na uprednostnenie intravenóznej terapie založenej na správaní alebo situácii starostlivosti.
    • Dostupné biologicky dostupné orálne antibiotiká sú citlivé na patogén, čo potvrdzujú aj klinické štúdie.