dyslexie, dyslexia, dyslexia izolovaná alebo ohraničená slabosť čítania a pravopisu, LRS, porucha čítania a pravopisu, čiastočná slabosť výkonu, čiastočná porucha výkonu.
Definícia
Diagnóza dyslexie je zvyčajne výsledkom pozorovaní, ktoré ukazujú, že v oblasti písaného jazyka existujú problémy, ktoré nie sú dôsledkom nedostatočnej výučby a ktoré výlučne súvisia s oblasťou dyslexie. Príznaky majú vždy špecifický charakter, čo znamená, že nie všetky príznaky sa musia vždy vzťahovať na dieťa. Naopak, zoznam príznakov nikdy nemôže tvrdiť, že je úplný, pretože nové príznaky sa môžu vždy objaviť.
Spravidla však u dyslektických detí možno zvyčajne znovu a znovu pozorovať nasledujúce príznaky:
- Pomaly a zastavujúco
Analogicky k historickej zmene v koncepcii dyslexie, badateľné sú aj rozdiely v diagnostike. Aj v súčasnosti stále existujú rôzne diagnostické postupy a prístupy. Zásadne sa problémy v oblasti dyslexie vyskytujú práve vtedy, keď sa hromadia typy chýb (pozri definíciu) a objavia sa ďalšie typické príznaky, mala by sa uskutočniť diskusia medzi rodičmi a učiteľom.
Spravidla môžu prvé diagnostické postupy prebiehať už v škole. Ak budú potrebné ďalšie diagnostické postupy (napríklad diagnostika inteligencie), je možné zavolať školskú psychologickú službu. Môžete tiež kontaktovať pedagogické poradenské centrá vo vašom okolí alebo detského a mládežníckeho psychológa.
Diagnostický postup by sa mal spravidla začať predbežným rozhovorom. Počas pohovoru je možné diskutovať o jednotlivých udalostiach, ktoré môžu viesť k záverom o prítomnosti slabosti pri čítaní a pravopisu (dyslexia). Išlo by napríklad o pre-, peri- alebo postnatálne príhody skoro detské choroby, rodinná a školská situácia, pracovné správanie, riešenie stresových situácií a pod.
Až po pohovore prvého kontaktu by sa mali použiť štandardizované testovacie postupy, ktoré môžu poskytnúť závery o individuálnych výkonoch dieťaťa. Spravidla sa vykonáva test inteligencie a test čítania a pravopisu. Cieľom diagnostiky nie je iba pomenovanie problémov, ale predovšetkým zabezpečenie cielenej a individuálne orientovanej podpory.
Dve slová „fördern“ a „Diagnostik“ tvoria zložené slovo „Förderdiagnostik“, ktorých obsah je uvedený nižšie. Najmä keď sa hromadia typy chýb (pozri definíciu) a objavia sa ďalšie typické príznaky, mala by sa uskutočniť diskusia medzi rodičmi a učiteľom. Spravidla môžu prvé diagnostické postupy prebiehať už v škole.
Ak budú potrebné ďalšie diagnostické postupy (napríklad diagnostika inteligencie), je možné zavolať školskú psychologickú službu. Môžete tiež kontaktovať pedagogické poradenské centrá vo vašom okolí alebo detského a mládežníckeho psychológa. Diagnostický postup by sa mal spravidla začať predbežným rozhovorom.
Počas pohovoru je možné diskutovať o jednotlivých udalostiach, ktoré môžu viesť k záverom o prítomnosti slabosti pri čítaní a pravopisu (dyslexia). Išlo by napríklad o pre-, peri- alebo postnatálne príhody skoro detské choroby, rodinná a školská situácia, pracovné správanie, zvládanie stresových situácií atď. Až po pohovore prvého kontaktu by sa mali použiť štandardizované testovacie postupy, ktoré môžu poskytnúť závery o individuálnych výkonoch dieťaťa.
Spravidla sa vykonáva test inteligencie a test čítania a pravopisu. Cieľom diagnostiky nie je iba pomenovanie problémov, ale predovšetkým zabezpečenie cielenej a individuálne orientovanej podpory. Dve slová „fördern“ a „Diagnostik“ tvoria zložené slovo „Förderdiagnostik“, ktorých obsah je uvedený nižšie.
Termín „Förderdiagnositk“ sa používa na označenie diagnostického postupu, ktorý nestačí na stanovenie diagnózy, ale tiež tvrdí, že robí konkrétne výroky týkajúce sa vhodnej podpory a liečby. Cieľom pokrokovej diagnostiky je vyhnúť sa diagnostike „dyslexie ”Bolo rozpoznané základné zlo všetkých problémov a človek sa môže teraz spoľahnúť na diagnózu. Najmä v 70. a 80. rokoch, keď bola dyslexia vyhlásená za „výstrelok“, bola diagnóza dyslexie šancou vyhnúť sa problémom pri liečbe dyslexie. Táto špecifická diagnóza by skôr mala pomôcť čeliť problémom prostredníctvom konkrétnych foriem cvičenia.
Špeciálnym spôsobom diagnostika chýb vyhodnocuje chyby a priraďuje ich rôznym štúdium a podporovať oblasti typickým spôsobom. Ako už bolo uvedené, pojem „Förderdiagnostik“ sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane sa kladie dôraz na diferencovanú diagnostiku, na druhej strane však dúfame, že táto diagnostika urobí aj konkrétne vyhlásenia týkajúce sa individuálne orientovanej podpory.
Propagácia + diagnostika = diagnostika propagácie. Patrí do diagnostiky propagácie:
- Analýza základných zručností a pozorovanie pri učení, ktoré ukazuje prvé typické problémy (pozri vyššie)
- Identifikácia problémov a abnormalít vo vývoji dieťaťa (pre-, peri-, postnatálne probalmy, znížená spotreba čítania v rodine, vzorový charakter rodičov)
- Diagnostika inteligencie, pričom by sa malo dbať na použitie testov inteligencie, ktoré nie sú založené na písanom jazyku. Takéto inteligenčné testy sa nazývajú „neverbálne inteligenčné testy“.
Sú určené na to, aby sa zabránilo strate spravodajských informácií z dôvodu existujúcich problémov v
Pod základnými zručnosťami sa rozumejú základy, ktoré majú osobitný význam pre osvojenie spisovného jazyka. Pokiaľ ide o získavanie čitateľských a (právnych) zručností v písaní, patria sem
- Jemná motorika (= znalosť toho, ako sa píše slovo a obrat týchto vedomostí)
- Schopnosť analyzovať zvuky (zvuk = písmená vyslovené v slove, ktoré sa na rozdiel od pravopisu (A, Be, Ce) vyslovujú iba tak, ako sa používajú v slove: TREE - B AU M, kde B sa nehovorí ako BE, AU sa nehovorí ako A a U, M sa nehovorí ako EM)
- Sluchové rozlišovacie schopnosti (schopnosť vnímať aj malé rozdiely v ušiach, napr. Zvuky: bd, gk, ... alebo slovami: nohavice - králik atď.)
- Kinestetické diskriminačné schopnosti (= schopnosť vykonávať pohyby a vnímať ich.
V oblasti osvojovania si písaného jazyka sa to týka jemných pohybov rečového aparátu, napr
Dyslexia (čiastočná slabosť výkonu) znamená normálnu až nadpriemernú inteligenciu. Problémy sa vyskytujú izolovane v oblasti, v ktorej sa inteligenčný test používa na meranie inteligencie, sa líši. Pretože spravodajský kvocient ako taký nie je všeobecne platným opatrením, ale odráža iba aktuálny stav spravodajských informácií vo vzťahu ku konkrétnemu skúšobnému postupu, je potrebné v znaleckom posudku uviesť, ktoré postupy sa použili.
Pretože existuje veľa rôznych postupov na určenie inteligenčného kvocientu, a teda na meranie inteligencie a stavu vývoja jedinca, bude tu ako príklad diskutovaných iba niekoľko testovacích postupov. Na jednej strane je to spôsobené pomerne častým používaním HAWIK (Hamburger Wechsler Intelligenztest für Kinder) a CFT (Culture Fair Intelligence Test). Testy HAWIK sa uskutočňujú prostredníctvom rôznych subtestov, ako sú: obrazové doplnky, všeobecné znalosti, výpočtové myslenie atď.
praktická, verbálna a všeobecná inteligencia. CFT meria individuálnu schopnosť dieťaťa rozpoznávať pravidlá a identifikovať určité vlastnosti. Meria tiež mieru, do akej je dieťa schopné neverbálne rozpoznať a vyriešiť problém. Test pozostáva z piatich rôznych čiastkových testov.
