Očakávaná dĺžka života sa počíta zo štatistických údajov základy a vždy sa týka populácie v rovnakej geografickej oblasti s rovnakými životnými podmienkami. Zisťuje sa pomocou úmrtnostných tabuliek. Očakávaná dĺžka života je navyše vždy platná iba v konkrétnom čase a môže sa časom meniť.
Aká je dĺžka života?
Očakávaná dĺžka života naznačuje priemerné množstvo času, od ktorého je možné očakávať, že bude žiť bytosť od definovaného časového obdobia. Očakávaná dĺžka života je priemerná doba, v ktorej sa očakáva, že živá bytosť bude žiť po stanovenom časovom období. Stanovuje sa pomocou tabuľky úmrtnosti, ktorá je založená na minulých štatistikách úmrtnosti a modelových predpokladoch pre budúcnosť. Očakávaná dĺžka života sa vo väčšine prípadov počíta z obdobia narodenia, takže pokrýva celú dĺžku života človeka. S vyšším vekom sa však štatisticky zvyšuje očakávaná dĺžka života stále žijúcej populácie zodpovedajúcej vekovej skupiny. Je to tak kvôli skutočnosti, že tí v tejto vekovej skupine, ktorí už zomreli, už nie sú zahrnutí do štatistík od obdobia výpočtu ďalej. Výpočet strednej dĺžky života je založený na extrapolácii súčasných životných podmienok do budúcnosti. Priemerná dĺžka života, ktorá sa má vypočítať, sa však môže kedykoľvek zmeniť v dôsledku zmien životných podmienok.
Vplyv
Očakávaná dĺžka života je ovplyvnená mnohými faktormi. Tieto faktory vyplývajú napríklad z miestnych, kultúrnych a všeobecných životných okolností. Preto, aby sa dalo podrobne určiť, ako dlho je štatisticky dĺžka života v súčasnosti žijúcej osoby, je potrebné zaznamenávať popri vplyvoch zo spoločnosti ako celku aj miestne vplyvy. Miestne vplyvy sú vyjadrené napríklad v daných podmienkach prostredia. Pre ľudí je okrem iného rozhodujúce vedieť, či sú neustále vystavení znečisťujúcim látkam z dopravy alebo z okolitých priemyselných závodov. Žije v meste alebo na vidieku? Aká vysoká je stres úroveň v práci? Aké ďalšie profesijne škodlivé vplyvy existujú? Úlohu zohráva aj lekárska starostlivosť v príslušnej obytnej štvrti. Ide o faktory miestneho pôvodu. Všeobecné faktory sa vzťahujú na dané ekonomické životné podmienky celej krajiny, všeobecný lekársky pokrok, výživovú situáciu alebo všeobecné podmienky zdravie vedomie. Na rozdiel od predchádzajúcich generácií sa základné ekonomické životné podmienky výrazne zlepšili. Ekonomické núdzové situácie vedúce k hladomoru sú teda dnes vylúčené vo všetkých západných priemyselných krajinách. V západnej Európe sa dnes už nedejú ani vojnové konflikty, ktoré ovplyvňovali všeobecnú dĺžku života. zdravie starostlivosť priniesla revolučný pokrok v boji proti závažným smrteľným následkom infekčné choroby, veľa infekčné choroby teraz možno dobre ovládať pomocou antibiotiká alebo boli takmer vykorenené hmota očkovanie. Najmä kontrola chorôb v posledných desaťročiach výrazne zvýšila priemernú dĺžku života. Dojčenská úmrtnosť sa tiež drasticky znížila. Na druhej strane, veľa takzvaných civilizačných chorôb sa vyskytuje v pokročilom veku, čo sa dá vysledovať až k nezdravému životnému štýlu, ako je prejedanie sa, nedostatok pohybu alebo fajčenie. Lekársky pokrok však už zašiel tak ďaleko, že výrazne znížil počet úmrtí na tieto choroby. Tým sa zvyšuje aj celková dĺžka života. Najväčšie riziká predčasného úmrtia dnes predstavujú také faktory ako obezita, fajčenie, málo cvičenia, vysoký krvný tlak or cukrovka. Ďalej existujú aj genetické faktory, ktoré ovplyvňujú priemernú dĺžku života. Ďalej sa zistili rodové rozdiely. Štatisticky muži zomierajú skôr ako ženy. Môže to mať veľa príčin. Napríklad muži často riskujú vyššie riziko a tak utrpia úrazy častejšie ako ženy. Muži sú častejšie ako ženy vystavení aj vyšším rizikám pri práci, a preto často ochorejú na choroby z povolania. Donedávna navyše pánske zdravie povedomie bolo menej výrazné ako u žien. Biologické faktory však môžu hrať úlohu aj v rozdiele v dĺžke života medzi pohlaviami. Diskutuje sa o hormonálnych a genetických príčinách. Napríklad sa predpokladá, že mužský pohlavný hormón podporuje vývoj artérioskleróza a trombóza. Okrem toho má muž iba jeden chromozóm X, zatiaľ čo chromozóm Y obsahuje iba informácie týkajúce sa pohlavia. Ak sa napríklad vyskytnú genetické chyby na génoch chromozómu X, nemožno ich kompenzovať druhým chromozómom X. Výsledné choroby môžu skrátiť dĺžku života mnohých mužov.
Choroby a poruchy
Predĺženie priemernej dĺžky života však automaticky neznamená zvýšenie kvality života. Aj keď mnoho chorôb už nespôsobuje smrť okamžite, s pribúdajúcim vekom stúpa pravdepodobnosť vzniku chronických chorôb. Tieto choroby často drasticky obmedzujú kvalitu života. Napríklad sa často rozvinú reumatické choroby, ktoré sprevádzajú pohybové obmedzenia. Ďalej sa často vyvíjajú chronické kardiovaskulárne ochorenia. V mnohých prípadoch senilné demencie tiež sa vyvíja. Potreba starostlivosti rastie súčasne s rastúcou dĺžkou života. V nadchádzajúcich rokoch bude preto medicína čeliť rastúcej výzve liečby týchto takzvaných degeneratívnych chorôb takým spôsobom, aby sa zachovala alebo obnovila kvalita života. Už to naznačuje niekoľko. S ohľadom na Alzheimerova choroba choroby existuje nádejný prístup k vývoju účinnej látky, ktorá môže chorobu aspoň zastaviť. V tejto oblasti však bude potrebný oveľa viac výskumu. Významný pokrok sa dosiahol aj pri kontrole kardiovaskulárnych chorôb, napríklad zavedením nových typov kardiostimulátorov. Lekársky pokrok v zásade umožní dosiahnuť významný terapeutický úspech pri všetkých chorobách súvisiacich s vekom. Avšak nielen medicína, ale aj zmeny vedomia o zdraví musia prispievať k udržiavaniu kvality života prevenciou chorôb súvisiacich s vekom a okrem zvyšovania strednej dĺžky života.
