Pasteurella sú parazitické patogény rodiny Brucella. Prednostne baktérie infikovať hospodárske zvieratá, ale môže sa prenášať na človeka. Tyčinkovitá baktéria Pasteurella pestis sa považuje za pôvodcu bubonickej a pneumonickej choroby mor.
Čo sú pasteurella?
Parazity zamorujú iné živé veci a živia sa hostiteľskými organizmami alebo ich používajú na reprodukčné účely. Väčšina parazitov nezabíja svoje hostiteľské organizmy, pretože sami sú od prežitia závislí. Parazity však môžu hostiteľom ublížiť, poškodiť ich orgánové funkcie, zničiť bunky alebo spôsobiť nedostatok živín. Jedným z týchto parazitov je parazitický patogén Pasteurella. Patogén patrí do rodiny Brucella. Rod zahŕňa rôzne gramnegatívne tyčinkovité tvary baktérie ktoré sa nachádzajú najmä v urogenitálnom trakte hospodárskych zvierat, ako sú hovädzí dobytok, ošípané a ovce. Pre človeka sú parazity iba zriedka spojené s vážnymi rizikami. Brucella pasteurella je napriek tomu klasifikovaná ako ľudská patogény a sú následne spojené s hodnotou choroby pre človeka. Infekcie Brucellou sa dajú hlásiť v celom Nemecku. V zriedkavých prípadoch môže dôjsť k infekcii brucelóza u ľudí. Medzi najznámejšie druhy Pasteurella patria Pasteurella multocida, pestis, pseudotuberculosis, tularensis, stomatis a canis.
Výskyt, distribúcia a charakteristiky
Pasteurella má tvar tyčinky baktérie a rozdeliť štiepením. Neobsahujú jadro a nie sú vybavené organelami. Väčšina druhov Pasteurella je aeróbnych, to znamená, že závisia od kyslík na prežitie. Metabolizmus aeróbneho patogény Vyžaduje kyslík molekuly na generovanie potrebných metabolitov. Opakom aeróbnej metabolickej cesty je anaeróbna metabolická cesta, pri ktorej sa organizmus spolieha na iné formy molekuly na generovanie metabolických produktov. Niektoré druhy Pasteurella sú fakultatívne anaeróbne. To znamená, že môžu prežiť aj bez nich kyslík v prípade núdze. Baktérie sú asporogénne, takže nevytvárajú spóry. Princíp zoonózy platí aj pre bakteriálne druhy. Patogény sa preto môžu prenášať zo zvierat na človeka a z človeka na zvieratá. Tyčinkovité baktérie prednostne infikujú hospodárske zvieratá, ako je dobytok, ovce alebo ošípané. K prenosu obvykle dochádza kontaktom. V prípade prenosu na človeka je potrebné zdôrazniť prenos uhryznutím. Baktérie vstupujú do ľudského tela cez miesto uhryznutia. Pasteurella je následne spojená so špeciálnou formou zoonózy: takzvanou zooantroponózou. O tomto type zoonózy sa hovorí pri chorobách zvierat, ktoré sú prenosné na človeka. Opakom je antropozoonóza: choroba človeka, ktorá sa môže prenášať na zvieratá. Kontakt s Pasteurellou môže spôsobiť ochorenie u ľudí. Detekcia prostredníctvom baktérií je v ľudskom tele patogénna, pretože baktéria nie je súčasťou normálnej bakteriálnej populácie v ľudskom organizme. Normálne človek imunitný systém bojuje proti parazitickému patogénu po kontakte, ešte skôr, ako sa môže množiť. Pasteurella teda nemusí viesť na chorobu. V organizme sa tyčinkovité parazity šírili migráciou krvou do jednotlivých orgánov a kolonizovali tak celé telo. Rovnako ako všetky druhy Brucella, aj tieto baktérie nie sú zapuzdrené. Stoja v izolovanom alebo spárovanom usporiadaní a sú imobilní. Reakcie na Pasteurella sa pohybujú od miestnych koža reakcie na závažnejšie infekcie ako napr brucelóza. Špeciálnym prípadom je Pasteurella pestis. To je mor baktéria, ktorá prežíva mesiace vo výkaloch, chrchel (kašeľ hlien), príp hnis a množí sa intracelulárne a extracelulárne v tele. Najčastejšie tento druh baktérie infikuje hlodavce. K prenosu dochádza prostredníctvom parazitov, ako sú kliešte alebo blchy, ktoré baktérie požierajú, keď sa živia hlodavcami. Infekcie sú však možné aj priamym kontaktom s napadnutými hlodavcami.
Choroby a sťažnosti
Boli popísané štyri rôzne sérotypy týkajúce sa parazitického patogénu Pasteurella. Infekcia spôsobuje druhovo špecifické príznaky. To znamená, že patogén sa prejavuje rôznymi spôsobmi u hospodárskych zvierat a u ľudí. U divých a domácich zvierat spôsobuje Pasteurella hemoragickú septikémiu. Toto je a krv otravy, ktorá je ekvivalentná systémovej zápalovej reakcii celého organizmu. U ľudí kontakt s Pasteurellou zvyčajne spôsobuje iba lokálne reakcie, ktoré sa vyskytujú prednostne v miestach uhryznutia. Vo väčšine prípadov to sú koža reakcie ako začervenanie a opuch. V prípade Pasteurella pestis môže dôjsť k infekcii žľazový mor, bubonický mor, čierny mor or pneumonický mor. Žľazový mor, bubonický mor, čierny mor začína necharakteristickými príznakmi ako napr nevoľnosť, horúčka, hnačka, závrata bolesť hlavy, lymfa uzliny napučiavajú a spôsobujú mor hrbole. Ak sa nelieči, sepsa sa objaví po určitom čase a vo väčšine prípadov je smrteľný. Pneumonický mor, zase často vzniká z žľazový mor, bubonický mor, čierny mor a je vysoko infekčný s osobitným rizikom rozšírenia v studený, vlhký vzduch. Úmrtnosť od pneumonický mor je výrazne vyššia ako od démonického moru. Dnes sa však dá mor včas liečiť veľmi dobre, ak sa včas diagnostikuje. brucelóza závažným ochorením spôsobeným Pasteurellou. Typickými príznakmi takejto infekcie sú, okrem iného, aj únava alebo vyčerpanie, chudnutie, viac či menej silné nočné potenie, bolesť kĺbov a bolesť svalov, Rovnako ako koncentrácie problémy. Tieto príznaky môžu byť spojené s krvácanie z nosa, petechiálne krvácania, neproduktívne kašeľ or zápcha. Bolesť brucha, hepatosplenomegália alebo lymfadenitída môžu byť tiež symptomatické. Antibiotiká hrať hlavnú úlohu v terapie všetkých vyššie uvedených podmienok.
