Behcetova choroba

úvod

Behcetova choroba je zápal malého krv plavidlá, tzv vaskulitída. Táto choroba je pomenovaná po tureckom lekárovi Hulusovi Behcetovi, ktorý túto chorobu prvýkrát opísal v roku 1937. Okrem vaskulitídasa choroba môže prejaviť aj v iných orgánových systémoch. Príčina nebola doposiaľ jednoznačne objasnená.

Príznaky Behcetovej choroby

Behcetova choroba je systematické ochorenie, čo znamená, že sa choroba môže rozšíriť do celého orgánového systému. Vo výsledku sa u každého pacienta môžu vyskytnúť rôzne príznaky s rôznym stupňom závažnosti. Medzi ne patria: Medzi hlavné príznaky Behcetovej choroby patria bolestivé afty v ústa, ktoré sa väčšinou vyskytujú v zadnej časti úst, afty alebo ulcerácie v oblasti genitálií a zápal strednej vrstvy oka.

Ďalšie sprievodné príznaky u niektorých pacientov sú rôzne kožné zmeny. Tieto môžu byť akné- ako pustuly, vlasový folikul zápal, vredy, zauzlenie alebo sklon k podráždeniu pokožky. Pretože Behcetova choroba progreduje do relapsov, vždy existujú intervaly bez príznakov.

Skorými príznakmi alebo príznakmi sú hlavne opakujúce sa afty.

• Afty alebo ulcerácia v ústach
• Afty alebo ulcerácia konečníka
• Zápaly oka
• Zmeny kože a podráždenie pokožky
• Sťažnosti na gastrointestinálny trakt
• zápal kĺbov
• Zapojenie nervového systému

Terapia Behcetovej choroby spočíva hlavne v podaní kortizón. Podáva sa buď vo forme tabliet alebo intravenózne, okrem iného v závislosti od stav a závažnosti pacientových symptómov.

kortizón inhibuje zápal v tele. Miestna aplikácia kortizón, napr. vo forme masti, je tiež možné použiť na vonkajšie viditeľné zápaly, ako sú očné zápaly. V prípade veľmi závažného priebehu ochorenia alebo relapsov možno predpísať ďalší alebo alternatívny imunosupresívny liek. Imunosupresívne liečivo znižuje funkciu imunitný systém obmedzením rastu imunitných buniek. V prípade patologického postihnutia centrálnej časti tela sa často podáva kombinácia oboch liekov nervový systém.