Bazálna ganglia | Mozog

Bazálna uzlina

Nakoniec teraz nakrájame mozog nie s dĺžkou interhemisférickej štrbiny, ale skôr v jej strede priečne rovnobežne s čelo (čelný rez). Aj v tomto záreze je zrejmé, že v bielej hmote je zakomponovaná časť šedej hmoty mozog, ktorá teda nepatrí do kôry. Starí anatómovia nazývali niektoré z týchto jadier „bazálna uzlina“A v priebehu času sa tento termín z funkčných dôvodov vždy predĺžil.

Dnes je striatum s nucleus (Ncl.) Caudatus a putamen, pallidum, Ncl. subthalamicus a substantia nigra sa medzi ne počítajú väčšinou.

Striatum a pallidum sú umiestnené bočne od talamus z diencephalon, ncl. subthalamicus (ako už názov napovedá) sa nachádza pod talamus, zatiaľ čo substantia nigra sa nachádza ďaleko v strednom mozgu. Presné prepojenie týchto oblastí a ich integrácia do zvyšku EÚ mozog naplniť celé učebnice; redukujeme tu na praktickú úroveň.

V celom rozsahu bazálna uzlina kontrolovať rozsah, silu, smer a rýchlosť pohybu, ktorý je stále v štádiu plánovania. Zvláštne na tom však je, že súčasne hodnotia činnosť, tj či je alebo nemôže byť užitočná v celkovom kontexte alebo či je vôbec spoločensky prijateľná. Dalo by sa povedať, že sú tiež predĺženou rukou ich vlastných hodnotových konceptov, ktoré môžu brzdiť nevhodným správaním.

Na základe týchto úvah nie je prekvapujúce, že niektoré časti bazálna uzlina sú dôležitými členmi motivačného okruhu. Preto sú nepretržite informovaní o akýchkoľvek odmenách, ktoré môžu nastať, alebo o neochote pri absencii odmien, ktoré zohľadňujú pri spracovaní pohybu. Najmä pokiaľ ide o závislosť ako o extrémnu formu odmeny, zohrávajú hlavnú úlohu. Pri plánovaní pohybu sú bazálne gangliá jednou z troch hlavných ciest toku informácií, ktorá začína vôľou svojvoľného pohybu v limbiku. Typickými chorobami, ktoré sú spojené s narušením bazálnych ganglií, sú Parkinsonova choroba a choreatické choroby, ako je Huntingtonova choroba.