Ako dozrievajú B lymfocyty?
B lymfocyty sa tvoria v kostná dreň z tzv krv kmeňové bunky (krvotvorné kmeňové bunky). Z týchto buniek sa stále môžu vyvinúť všetky krv bunky. V priebehu vývoja do úplne zrelých buniek (diferenciácia) však túto schopnosť strácajú.
Pro-B bunky predstavujú ďalšie štádium vývoja B lymfocytov. Tieto sa potom ďalej vyvíjajú do pre-B buniek. Od B lymfocytov sa líšia hlavne tým, že ešte neprodukujú protilátky a nemôžu ich nosiť na svojom povrchu.
Preto ešte nemajú receptor a nemôžu byť aktivované. Je to preto, že gény potrebné na produkciu protilátky zatiaľ sa nedá prečítať. Až po zmene usporiadania génov sú uvoľnené na čítanie.
Výsledkom sú nezrelé B-lymfocyty, ktoré môžu produkovať iba IgM protilátky. Keď sa stanú zrelými B-lymfocytmi, môžu tiež produkovať protilátky IgD. V tomto stave opúšťajú kostná dreň. Stále sa nazývajú naivní, pretože nemali žiadny kontakt so svojim antigénom. Až po tomto kontakte sú aktivované a môžu teraz produkovať aj ďalšie triedy protilátok.
Ako sa aktivujú B lymfocyty?
Existujú dva rôzne spôsoby, ako je možné aktivovať B lymfocyty. V obidvoch prípadoch musí byť protilátka na povrchu bunky, ktorá slúži ako receptor, v kontakte so zodpovedajúcim antigénom. Naučiť sa viac o superantigeny.
Pri aktivácii nezávislej od T-buniek sa tieto receptory B-buniek zosieťujú a dochádza k aktivácii. Tento typ aktivácie však neprodukuje Pamäť bunky a vytvárajú sa iba protilátky triedy IgM. Pri aktivácii závislej od T-buniek musí T-bunka so svojimi receptormi a signálnymi molekulami interagovať s B-bunkou.
Táto aktivácia vedie k vzniku Pamäť môžu sa produkovať bunky a viac druhov protilátok. Je preto podstatne účinnejšia. Aká je funkcia T-lymfocytov? Odpoveď na túto otázku nájdete pod: T lymfocyty
Životnosť B-lymfocytov
Životnosť B lymfocytov sa môže veľmi líšiť v závislosti od toho, či sa z lymfocytov vyvinie plazmatická bunka alebo Pamäť bunka. Plazmatické bunky žijú iba asi 2 - 3 dni. V tomto období sa však veľmi často delia, takže ich úlohu po nich prevezmú ich bunkové klony.
Pamäťové bunky môžu zostať v tele desaťročia alebo dokonca celý život. Pokiaľ sú nažive, sú chránené pred patogénom, proti ktorému smerujú ich protilátky.
Všetky články v tejto sérii:
