Aspergerov syndróm: Stručný prehľad
Stručný prehľad
- Príznaky: typické znaky približne od 3 rokov, často oneskorený motorický vývoj, nemotornosť, stereotypné správanie, znížená schopnosť interakcie, málo mimiky, často sa rozpráva sám so sebou. Často nápadné „špeciálne záujmy“.
- Príčiny a rizikové faktory: Pravdepodobne sa na tom podieľa viacero faktorov, vrátane genetických faktorov, vyšší vek rodičov, infekcie matky počas tehotenstva, možno predčasný pôrod, cukrovka matky, užívanie liekov počas tehotenstva.
- Diagnostika: Podrobná anamnéza (odber predchádzajúcej a rodinnej anamnézy), externé pozorovania, psychiatrické a neurologické vyšetrenia, testy na autizmus.
- Liečba: behaviorálna terapia, komunikačný tréning, podporná pracovná terapia, fyzioterapia
- Prognóza: Aspergerova choroba nie je liečiteľná, ale utrpenie a sociálna interakcia sa dajú priaznivo ovplyvniť.
Aspergerov syndróm: príznaky
Napriek tomu je Aspergerov syndróm u detí často objavený až v predškolskom alebo školskom veku. Postihnutí majú problémy so sociálnymi interakciami, čo vidno napríklad pri spoločnej hre s rovesníkmi. Majú napríklad problém vcítiť sa do myšlienok a pocitov svojich rovesníkov a majú veľký problém prispôsobiť sa iným ľuďom a sociálnym situáciám. Je pre nich ťažké správne interpretovať výrazy tváre, gestá a tón hlasu iných. Oni sami často takmer neukazujú žiadnu mimiku.
Deti s Aspergerovým syndrómom často nie sú schopné viesť obojstrannú konverzáciu. Rozprávajú, kedy chcú a o témach, ktoré ich samého zaujímajú, bez prispôsobovania sa poslucháčovi. Nerozumejú jemným signálom druhej osoby, napríklad zmeniť tému alebo ukončiť rozhovor. Aspergerovi autisti sa často rozprávajú aj sami so sebou.
Ďalšími možnými príznakmi Aspergerovho syndrómu sú nezvyčajné výrazné záujmy a vedomosti, často v úzko vymedzenej a niekedy nie veľmi prakticky relevantnej oblasti (ostrovné vlohy). Tento vysoko špecifický záujem sa môže týkať napríklad batérií, kostolných veží alebo teploty tavenia kovov. Postihnutí jedinci môžu byť natoľko fixovaní na jednu oblasť záujmu, že sú málo zvedaví alebo sa zaujímajú o čokoľvek iné (napríklad v škole). Kvôli tejto poruche pozornosti sú deti s Aspergerovým syndrómom často chudobnými študentmi napriek tomu, že majú dobrú inteligenciu.
Pri Aspergerovom autizme sa navyše niekedy prejavia aj poruchy zmyslového vnímania. Niektorí z postihnutých sú napríklad veľmi citliví na určité pachy, zvuky, povrchy alebo dotykové podnety. V každodenných situáciách to môže u postihnutého viesť k skutočnému zmyslovému preťaženiu.
Napriek všetkým ťažkostiam sa ľudia s Aspergerovým syndrómom často snažia nevyčnievať a kompenzovať svoje problémy so sociálnymi zručnosťami. To môže byť z dlhodobého hľadiska veľmi vyčerpávajúce a zdrvujúce a môže to spôsobiť, že sa Aspergerovi autisti stiahnu od ostatných.
Silné stránky pri Aspergerovom syndróme
Ľudia s Aspergerovým syndrómom majú tiež veľa silných stránok. Napríklad jazykový vývin sa u nich zvyčajne začína skoro: Postihnuté deti často dokážu rozprávať skôr, ako začnú voľne chodiť. Postupom času si vyvinú veľmi sofistikovaný, všestranný jazyk s veľkou slovnou zásobou.
Navyše ľudia s Aspergerovým syndrómom majú zvyčajne dobrú inteligenciu, ktorá je v niektorých oblastiach nadpriemerná. Vyššie spomínané špeciálne záujmy a ostrovtipné nadanie vedia niektorí dobre využiť vo svojom profesionálnom živote.
Úprimnosť, lojalita, spoľahlivosť a silný zmysel pre spravodlivosť sú často uvádzané ako ďalšie silné stránky pri Aspergerovom syndróme. Deti s Aspergerovým syndrómom často reagujú na pochvalu a uznanie motiváciou a vďačnosťou.
Skutočnosť, že jazykový vývoj a inteligencia sú zvyčajne normálne pri Aspergerovom syndróme, je dôležitým rozdielom od raného detského autizmu, ktorý je ďalšou formou autistickej poruchy.
Aspergerov syndróm: príznaky u dospelých
Nápadné správanie pri Aspergerovom autizme často nie je u dospelých pacientov také nápadné ako v detstve. Avšak aj dospelí majú zvyčajne gramaticky správny, vycibrený štýl reči a detailný rozprávačský štýl, ktorý však len ťažko rozlišuje, čo je dôležité a čo nie.
Ťažkosti v sociálnej interakcii niekedy ovplyvňujú aj tému partnerstva. Postihnutí často pôsobia chladne a egoisticky. Pre mnohých je ťažké nadviazať kontakt s potenciálnymi partnermi. Ak vzťah funguje, mnohí len ťažko splnia požiadavky partnera na intenzívnu komunikáciu a sympatie.
Aspergerov syndróm môže ovplyvniť aj sexuálny život: Niektoré postihnuté osoby majú len nepatrnú potrebu fyzickej blízkosti alebo dokonca averziu k nej. Iní majú určite chuť na sex, no v konkrétnych situáciách sú veľmi neistí, pretože sexuálna intimita vyplýva z intenzívnej vzájomnej empatie. Napriek tomu Aspergerov syndróm u dospelých neznamená, že stabilný partnerský vzťah a založenie vlastnej rodiny nie je možné.
V iných prípadoch má však Aspergerov syndróm u dospelých priaznivý vplyv na profesionálny rozvoj. Totiž, keď dotknutí môžu svoj vyslovený mimoriadny záujem (napríklad o oblasť informatiky) prospešne využiť vo svojej práci. Navyše mnohí Aspergerovi autisti sú schopní dosahovať profesionálne a súkromné ciele vďaka svojim často vysokým kognitívnym schopnostiam.
Sprievodné ochorenia (komorbidity)
U ľudí s Aspergerovým syndrómom sa môžu vyvinúť ďalšie choroby alebo poruchy, najmä v období krízy, ako je presťahovanie, rekvalifikácia, puberta, narodenie alebo smrť v rodine. Najčastejšie ide o ADHD, poruchy motorickej kontroly, obsedantno-kompulzívne symptómy, afektívne poruchy (ako depresia, úzkosť), poruchy osobnosti, agresívne správanie a poruchy spánku. Tiky / Tourettov syndróm, poruchy príjmu potravy, nemosť (mutizmus), sebapoškodzujúce správanie a schizofrénia môžu tiež sprevádzať Aspergerov autizmus.
Existujú rôzne formy hlbokej vývinovej poruchy autizmu – jednou z nich je Aspergerov syndróm (Aspergerov autizmus). Čo to spôsobuje, zatiaľ nie je známe. Odborníci sa domnievajú, že za vznik Aspergerovho syndrómu je zodpovedná interakcia viacerých faktorov.
Predpokladá sa, že na vzniku Aspergerovho syndrómu sa podieľajú genetické faktory. Mnoho postihnutých ľudí má blízkych príbuzných s Aspergerovým autizmom alebo podobným správaním. V súčasnosti je známych niekoľko genetických zmien, ktoré zvyšujú riziko vzniku autistickej poruchy, ako je Aspergerov syndróm.
Výskum naznačuje, že vyšší vek otca alebo matky zvyšuje aj pravdepodobnosť Aspergerovho autizmu a iných porúch autistického spektra.
Ako rizikový faktor sa hovorí aj o užívaní niektorých liekov počas tehotenstva. Podozrivé sú napríklad lieky proti epilepsii (antiepileptiká, najmä valproát).
Zdá sa, že úlohu zohrávajú aj neurologické a biochemické abnormality. Patria sem napríklad nepravidelnosti elektrických mozgových prúdov, odchýlky v štruktúre rôznych oblastí mozgu a zmenené proporcionálne zloženie nervových poslov (neurotransmiterov).
Rodičia a vakcíny za to nemôžu!
Stará hypotéza, že autistické poruchy, ako je Aspergerov syndróm, sú spôsobené nedostatkom lásky zo strany rodičov, je nesprávna. Typ výchovy a pripútanosť k rodičom tiež nezvyšuje riziko autizmu. To isté platí pre konzumáciu alkoholu a silný psychosociálny stres na matku počas tehotenstva.
Aspergerov syndróm: vyšetrenia a diagnostika
Aspergerov syndróm je často ťažké odlíšiť od iných abnormalít, ako je pervazívna vývinová porucha, obsedantno-kompulzívna porucha, obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti, schizotypová porucha alebo schizofrenická porucha. Na stanovenie diagnózy je preto potrebné podrobné lekárske vyšetrenie. Za Aspergerov syndróm u detí je zodpovedný lekár detskej a dorastovej psychiatrie. Odborníkom na Aspergerov syndróm u dospelých je špecialista v odbore psychiatria alebo psychoterapia.
Podrobné vyšetrenie na podozrenie na Aspergerov syndróm zahŕňa:
- Diskusia s pacientmi a členmi rodiny
- Informácie o predchádzajúcich alebo súčasných ochoreniach
- Správy a zistenia od iných lekárov
- Informácie od ostatných, ktorí pacienta poznajú (učitelia, priatelia, vychovávatelia, terapeuti atď.)
- dôkladné fyzické, psychiatrické, neurologické a laboratórne vyšetrenia
Test Aspergerovho syndrómu
Diagnózu Aspergerovho syndrómu podporujú rôzne skríningové dotazníky a hodnotiace škály. Pre deti existuje napríklad austrálska škála Aspergerovho syndrómu (ASAS) a harmonogram diagnostiky autizmu (ADOS). ASAS je dotazník určený pre deti vo veku základnej školy. Je určený na posúdenie správania a zručností typických pre Aspergerov syndróm v tomto veku. Na druhej strane v ADOS sa pre dieťa vytvárajú rôzne situácie, ktoré podnecujú sociálnu interakciu. Hodnotiteľ odhadne, do akej miery dieťa vyhovie tejto žiadosti.
Dôležité: Každý test Aspergerovho syndrómu slúži len ako hrubý odhad. Len na základe výsledku testu nie je možné stanoviť diagnózu!
Aspergerov syndróm: ťažká diagnostika u dospelých
Diagnostikovanie Aspergerovho syndrómu u dospelých je oveľa ťažšie ako u detí. Je to preto, že problematické správanie je zvyčajne výraznejšie v detstve a často sa mení, keď človek vyrastie. Navyše, mnohí postihnutí sa už nevedia spamätať z ťažkostí, ktoré mali v detstve.
Aspergerov syndróm: liečba
Aspergerov syndróm sa zatiaľ nedá vyliečiť. Treba sa len snažiť podporovať tých, ktorých sa to týka, v ich každodennom živote správnou podporou a pomáhať im napríklad pri zlepšovaní sociálnych zručností. Nie každý Aspergerov syndróm má však „hodnotu choroby“ a musí sa liečiť. Rozhodujúcimi faktormi sú rozsah symptómov a miera utrpenia postihnutého.
Individuálny terapeutický plán
Terapia Aspergerovho syndrómu sa skladá z rôznych zložiek. Je prispôsobený individuálnym potrebám pacienta. Úlohu zohráva vek postihnutého, závažnosť Aspergerovho autizmu s jednotlivými príznakmi ako aj prípadné sprievodné ochorenia či poruchy.
Pomôcť môžu aj iné terapeutické opatrenia, napríklad nácvik sociálnych a komunikačných zručností v skupine. Tí, ktorých sa to týka, môžu trénovať sociálne pravidlá, precvičovať si konverzačné schopnosti a vo všeobecnosti získavať sociálne skúsenosti.
Príležitostne môžu byť užitočné aj postupy, ako je pracovná terapia a fyzikálna terapia. Niektorí rodičia tiež uvádzajú, že ich dieťa s Aspergerovým syndrómom má prospech z terapie koní alebo aktívnych (prípadne podporovaných) rekreačných aktivít. Tým posledným môže byť napríklad členstvo v šachovom klube, športová príprava, hranie hudby či tanec.
Aspergerov syndróm: Iné opatrenia
Pre Aspergerov syndróm a všetky ostatné autistické poruchy platí nasledovné: postihnuté osoby potrebujú zvládnuteľné, predvídateľné prostredie, aby sa cítili bezpečne. Jasné a trvalé štruktúry, ako aj rutiny v každodennom živote sú preto dôležité.
Čím je dieťa s Aspergerovým syndrómom staršie, tým je dôležitejšie porozumieť vlastným slabostiam a problémom: Dieťa by malo byť edukované ošetrujúcim lekárom alebo terapeutom o jeho autistickej poruche (psychoedukácii).
Pre úspešnosť terapie a kvalitu života je pre dospievajúcich a dospelých s Aspergerovým syndrómom dôležité aj nájdenie povolania alebo prispôsobenie sa povolaniu. Povolania s intenzívnym sociálnym kontaktom sa zvyčajne neodporúčajú. Prispôsobené individuálnym možnostiam sa však dajú nájsť vhodné povolania alebo sa dajú špeciálne využiť vlastné špeciálne schopnosti v zamestnaní.
Aspergerov syndróm: priebeh ochorenia a prognóza
Na prognózu Aspergerovho syndrómu majú veľký vplyv prípadné sprievodné ochorenia alebo poruchy. Môžu výrazne zhoršiť ďalší priebeh a vývinové možnosti postihnutého. Preto by sa mali liečiť včas a odborne.
