Čo robiť? | Zvracanie po anestézii

Čo mám robiť?

Nie je toho veľa, čomu by ste sa mohli vyhnúť zvracanie po ukončení procedúry. Ak by ste tým mali trpieť, je dôležité včas kontaktovať zdravotnícky alebo zdravotnícky personál. Je veľmi dôležité, aby rýchlo zahájili liečbu s cieľom zlepšiť alebo zastaviť liečbu zvracanie.

Je vhodné zachovať pokoj a pokúsiť sa upokojiť a relaxovať. V žiadnom prípade nie je bezprostredne po operácii dovolené jedlo a pitie. V prípade nevoľnosť a zvracanieMali by ste sa však zdržať toho, aby ste to nerobili svojpomocne, aby ste si nespôsobili ďalšiu nevoľnosť a znížili riziko aspirácie.

Okrem toho bohužiaľ nemôžete urobiť nič proti zvracaniu. Preukázalo sa, že homeopatické lieky nemajú ani výhodu, ani výhodu v liečbe po zvracaní anestézie. Dôrazne sa neodporúča užívať akékoľvek homeopatické lieky po operácii.

Niektoré z týchto liekov obsahujú alkohol alebo bylinné zložky, ktoré môžu zvracanie iba zhoršiť. Navyše, najmä v nemocniciach, je absolútne nevyhnutné zdržať sa užívania akýchkoľvek liekov svojpomocne, pokiaľ to nebolo dohodnuté s ošetrujúcim lekárom, pretože pre dobrý terapeutický úspech musí byť vždy známe, čo pacient užíva. Obzvlášť problematické sú látky, ktorých presné zložky nie sú známe.

Ak by nastali komplikácie, alergie alebo iné problémy, lekári a ošetrujúci personál nemôžu adekvátne reagovať. Najmä po anestézii by však malo byť telo ušetrené a malo by sa zabrániť všetkým komplikáciám. Po anestézii sú deti postihnuté aj vracaním.

Avšak deti do 3 rokov sú postihnuté zriedka. Po 3. roku života sa však frekvencia zvyšuje tak, že dosiahne vrchol medzi 6. a 10. rokom života. Problémom detí a kojencov je, že pri odhadovaní rizika zvracania po operácii nemožno predpokladať rovnaké rizikové faktory ako u dospelých.

Na približne odhadnuté riziko bol vyvinutý zjednodušený systém. Podľa toho je pravdepodobnejšie, že po anestézii budú deti po 3 rokoch postihnuté vracaním. Ďalej deti, ktoré samy alebo ich príbuzní 1. stupňa už raz trpeli kinetózou, majú vyššie riziko zvracania po anestézii.

Na deti sa vzťahujú ďalšie dva rizikové faktory. Jedným z nich je zákrok, ktorý trvá dlhšie ako 30 minút, a druhým je operácia strabizmu. Nie je však jasné, prečo je to tak. Pre deti platia rovnaké terapeutické a preventívne opatrenia ako pre dospelých. Dávkovanie použitých liekov sa však môže líšiť. Na rozdiel od dospelých sa lieky nepodávajú podľa pevnej dávkovacej schémy, ale sú špeciálne prispôsobené telesnej hmotnosti dieťaťa.