Čo je Molnupiravir?
Molnupiravir je liek používaný na liečbu infekcie Sars CoV-2. Liek je určený pre rizikových pacientov vo veku 18 a viac rokov, u ktorých nemusí byť očkovanie proti koronavírusu účinné. Do tejto rizikovej skupiny patria najmä v minulosti chorí, imunokompromitovaní alebo starší pacienti.
Aktívna zložka priamo zasahuje do procesu replikácie Sars-CoV-2. V jeho prítomnosti sa v genóme koronavírusu počas každého kroku množenia hromadia genetické chyby. Odborníci to označujú ako „nezmyselné mutácie“.
Vyššia miera mutácií vyvolaná liekom je pre koronavírus smrteľná: čím viac genetických chýb je v novo skopírovanom vírusovom genóme, tým vyššia je pravdepodobnosť, že Sars-CoV-2 nakoniec už nebude „funkčný“. Ak je vírusová genetická informácia príliš chybná, vírus sa už nemôže replikovať a ochorenie Covid-19 rýchlejšie ustúpi.
Kedy bude Molnupiravir schválený?
Liek Molnupiravir od spoločností Merck, Sharp and Dohme (MSD) a Ridgeback Biotherapeutics zatiaľ nebol schválený pre Európsku úniu. Aktívna zložka, počas vývojovej fázy známa aj ako MK-4482 alebo EIDD-2801, je v súčasnosti predmetom preskúmania.
Ako sa molnupiravir užíva?
Liečba molnupiravirom sa má začať čo najskôr – zvyčajne do troch až piatich dní od potvrdenej diagnózy Covid 19. Odporúčaná denná dávka je 800 miligramov rozdelených do štyroch samostatných tabliet, pričom každá sa má užívať päť dní bez prerušenia.
Keďže pivotná štúdia (“Move-out”) zahŕňala iba dospelých, údaje o použití u detí a dospievajúcich nie sú dostupné.
Aký účinný je molnupiravir?
Účinná látka znižuje podiel vysokorizikových pacientov vyžadujúcich nemocničnú liečbu pre covid-19 – bez ohľadu na vírusový variant.
Počiatočné údaje o účinnosti poskytla kľúčová štúdia MOVe-out. Konalo sa v 82 centrách v 12 krajinách. Do štúdie boli zaradení nehospitalizovaní pacienti s potvrdenou infekciou Sars-CoV-2, u ktorých bolo zvýšené riziko závažného priebehu.
Patrili sem pacienti s:
- Ťažká nadváha (obezita s BMI vyšším ako 30).
- Osoby staršie ako 60 rokov
- Jedinci s chronickým ochorením pľúc (napr.: CHOCHP)
- Pacienti s rakovinou
- ako aj iné predchorobné osoby (napr.: Diabetes mellitus, ischemická choroba srdca, srdcové zlyhanie, kardiomyopatia, renálna insuficiencia atď.).
Novšie hodnotenia vo väčších skupinách pacientov naznačujú nižšie (relatívne) zníženie rizika hospitalizácie o približne 30 percent.
Aké sú vedľajšie účinky molnupiraviru?
Regulačné dokumenty a počiatočné pozorovacie údaje v Spojenom kráľovstve naznačujú, že molnupiravir sa javí ako dobre tolerovaný liek. Jednoznačné posúdenie profilu vedľajších účinkov však v súčasnosti nie je možné.
Najčastejšie účastníci hlásili prechodné mierne vedľajšie účinky, ako napríklad:
- hnačka (hnačka)
- všeobecná nevoľnosť
- Závrat
- @bolesti hlavy
V pivotných štúdiách sa nevyskytli závažné vedľajšie účinky. Nie sú známe ani možné interakcie s inými liekmi.
Tehotenstvo a laktácia
Molnupiravir sa nemá užívať počas tehotenstva. Štúdie na zvieratách naznačujú, že molnupiravir je pravdepodobne embryotoxický, a preto by mohol poškodiť nenarodené dieťa, hoci to nie je presvedčivo preukázané.
Páry nemajú počať dieťa počas liečby molnupiravirom, vrátane trojmesačného obdobia po liečbe. Či molnupiravir môže prechádzať do materského mlieka, nebolo systematicky skúmané. Podľa odborného posúdenia by sa dojčenie malo obnoviť najskôr štyri dni po vysadení lieku.
Údaje o dlhodobej bezpečnosti nie sú k dispozícii. Niektorí odborníci vyjadrujú obavy: prinajmenšom pri laboratórnych testoch s radom buniek sa pozoroval mutagénny – teda mutagénny – účinok. Pravdepodobne by to mohlo naznačovať aj zvýšené riziko rakoviny.
Z jednobunkového testu v laboratóriu však nie je možné vyvodiť závery o účinku na človeka. Napriek tomu by ďalšie štúdie mali rozptýliť tieto obavy, aby sa potvrdila dlhodobá bezpečnosť účinnej látky.
Aké sú dôvody na obavy o bezpečnosť?
Účinná látka molnupiravir je takzvané „proliečivo“. To znamená, že počiatočná látka ešte nie je účinná. Na účinnú látku sa premieňa až následnými metabolickými procesmi v tele pacienta. Toto sa zavádza do vírusového genómu namiesto stavebného bloku RNA, ktorý je skutočne určený, čím sa vytvárajú defektné vírusové kópie.
Niektorí vedci sa obávajú, že namiesto toho, aby sa do vírusovej RNA vložila stavebná jednotka, by mohla neúmyselne vzniknúť molekula pripomínajúca ľudskú DNA. Takáto falošná molekula by mohla byť inkorporovaná do pacientovho genómu počas bunkového delenia. To by – podľa hypotézy – viedlo k mutáciám v ľudskom genóme.
Aké ďalšie otázky sú momentálne otvorené?
Niektorí odborníci sa obávajú, že rozšírené používanie molnupiraviru by mohlo zvýšiť selekčný tlak na Sars-CoV-2. To by zase podporilo vznik nových variantov vírusov.
Doterajšie praktické uplatnenie však v súčasnosti neposkytuje žiadne konkrétne dôkazy ani pre tento predpoklad.
