Stručný prehľad
- Symptómy: Epileptické záchvaty rôznej závažnosti od obyčajnej „duševnej neprítomnosti“ (neprítomnosti) až po kŕče a následné zášklby s bezvedomím („grand mal“); možné sú aj lokalizované (fokálne) záchvaty
- Liečba: Zvyčajne liekmi (antiepileptikami); ak tieto nemajú dostatočný účinok, operácia alebo elektrická stimulácia nervového systému (ako je stimulácia blúdivého nervu), ak je to potrebné.
- Diagnostika: Zdravotná anamnéza (anamnéza), ideálne podporovaná príbuznými/spoločníkmi; elektroencefalografia (EEG) a zobrazovacie postupy (MRI, CT), punkcia mozgovomiechového moku (CSF) a laboratórne testy, ak je to potrebné.
- Priebeh ochorenia a prognóza: Líši sa v závislosti od typu epilepsie a základného ochorenia; asi u polovice postihnutých zostáva jediným epileptickým záchvatom.
Čo je to epilepsia?
Epileptické záchvaty sú rôznej závažnosti. Účinky sú zodpovedajúcim spôsobom variabilné. Niektorí postihnutí pociťujú napríklad len jemné zášklby alebo mravčenie jednotlivých svalov. Iní sú krátko „mimo“ (chýbajú). V najhoršom prípade dochádza k nekontrolovanému záchvatu celého tela a krátkemu bezvedomiu.
- Najmenej dva epileptické záchvaty sa vyskytnú s odstupom viac ako 24 hodín. Zvyčajne tieto záchvaty prichádzajú „z ničoho“ (nevyprovokované záchvaty). Pri zriedkavejších formách epilepsie sú veľmi špecifické spúšťače, ako sú svetelné podnety, zvuky alebo teplá voda (reflexné záchvaty).
- Prítomný je takzvaný epileptický syndróm, napríklad Lennoxov-Gastautov syndróm (LGS). Epileptické syndrómy sa diagnostikujú na základe určitých zistení, ako je typ záchvatu, elektrická aktivita mozgu (EEG), výsledky zobrazovania a vek nástupu.
Okrem toho sa občasné kŕče vyskytujú pri ťažkých poruchách krvného obehu, otravách (liekami, ťažkými kovmi), zápaloch (napr. meningitíde), otrasoch mozgu alebo poruchách látkovej premeny.
Frekvencia
Vo všeobecnosti je v súčasnosti riziko vzniku epilepsie v priebehu života tri až štyri percentá; a trend stúpa, pretože podiel starších ľudí v populácii sa zvyšuje.
Formy epilepsie
Existujú rôzne formy a prejavy epilepsie. Klasifikácia v literatúre sa však líši. Bežne používaná (hrubá) klasifikácia je nasledovná:
- Fokálne epilepsie a epileptické syndrómy: Tu sú záchvaty obmedzené na obmedzenú oblasť mozgu. Príznaky záchvatu závisia od jeho funkcie. Možné sú napríklad zášklby paže (motorický záchvat) alebo zrakové zmeny (vizuálny záchvat). Niektoré záchvaty navyše začínajú fokálne, no potom sa rozšíria do celého mozgu. Tak sa vyvinú do generalizovaného záchvatu.
Epilepsia: Aké sú príznaky?
Presné príznaky epilepsie závisia od formy ochorenia a závažnosti epileptických záchvatov. Napríklad najľahší variant generalizovaného záchvatu pozostáva z krátkej duševnej neprítomnosti (absencie): Postihnutá osoba je krátko „mimo“.
Ďalšou ťažkou formou epilepsie je takzvaný „status epilepticus“: ide o epileptický záchvat, ktorý trvá dlhšie ako päť minút. Niekedy dochádza aj k sérii niekoľkých záchvatov v rýchlom slede za sebou bez toho, aby medzitým pacient nadobudol plné vedomie.
Takéto situácie sú núdzové situácie, ktoré si vyžadujú čo najskôr lekárske ošetrenie!
Aké lieky sa používajú na epilepsiu?
Terapia nie je vždy nevyhnutná
Ak má niekto len jeden epileptický záchvat, väčšinou sa dá s liečbou zatiaľ počkať. V niektorých prípadoch stačí, aby sa postihnutí vyhli známym spúšťačom (ako je hlasná hudba, blikajúce svetlá, počítačové hry) a osvojili si zdravý životný štýl. K tomu patrí okrem iného aj pravidelná životospráva, pravidelný a dostatočný spánok a zdržiavanie sa alkoholu.
V prípade štrukturálnej alebo metabolickej epilepsie lekár najskôr lieči základné ochorenie (meningitída, cukrovka, ochorenie pečene a pod.). Aj tu je vhodné vyhnúť sa všetkým faktorom, ktoré epileptický záchvat podporujú.
Vo všeobecnosti lekári odporúčajú liečbu epilepsie najneskôr po druhom záchvate.
Zohľadňuje pri tom aj ochotu pacienta dodržiavať odporúčania lekára (dodržiavanie terapie). Predpisovanie liekov nemá zmysel, ak ich pacient neužíva (pravidelne).
Liečba drogami
Ako antiepileptiká sa používajú rôzne účinné látky, napríklad levetiracetam alebo kyselina valproová. Lekár u každého pacienta zváži, ktorá účinná látka bude v konkrétnom prípade fungovať najlepšie. Dôležitú úlohu zohráva typ záchvatu alebo forma epilepsie. Okrem toho lekár pri výbere antiepileptika a jeho dávkovaní zvažuje možné vedľajšie účinky.
Na epilepsiu lekár spravidla predpisuje iba jedno antiepileptikum (monoterapiu). Ak tento liek nemá požadovaný účinok alebo spôsobuje závažné vedľajšie účinky, zvyčajne sa oplatí po konzultácii s lekárom prejsť na iný prípravok. Niekedy sa najlepšie individuálne antiepileptikum nájde až na tretí alebo štvrtý pokus.
Lieky na epilepsiu sa často užívajú vo forme tabliet, kapsúl alebo šťavy. Niektoré sa môžu podávať aj ako injekcia, infúzia alebo čapík.
Antiepileptiká pomáhajú spoľahlivo len vtedy, ak sa užívajú pravidelne. Je preto veľmi dôležité dôsledne dodržiavať pokyny lekára!
Ako dlho musíte užívať antiepileptiká?
U niektorých pacientov sa potom epileptické záchvaty vracajú (niekedy až po mesiacoch či rokoch). Potom už nie je možné znovu brať lieky na epilepsiu. Ostatní pacienti zostávajú po vysadení antiepileptických liekov trvalo bez záchvatov. Napríklad, ak sa príčina záchvatov (napríklad meningitída) medzičasom vyliečila.
Nikdy nevysadzujte lieky na epilepsiu sami – môže to mať život ohrozujúce následky!
Chirurgia (operácia epilepsie)
U niektorých pacientov nie je možné epilepsiu adekvátne liečiť liekmi. Ak záchvaty vždy pochádzajú z ohraničenej oblasti mozgu (fokálne záchvaty), niekedy je možné túto časť mozgu chirurgicky odstrániť (resekcia, resektívna chirurgia). V mnohých prípadoch to zabráni budúcim epileptickým záchvatom.
Resekčná chirurgia mozgu sa používa predovšetkým vtedy, keď epileptické záchvaty majú pôvod v spánkovom laloku mozgu.
Počas callosotómie chirurg prereže celú alebo časť takzvanej tyče (corpus callosum) v mozgu. Toto je spojovací prvok medzi pravou a ľavou hemisférou mozgu. Tento postup môže výrazne znížiť počet pádov. Ako vedľajší účinok však existuje riziko kognitívnej poruchy. Z tohto dôvodu lekári a pacienti vopred starostlivo zvažujú prínosy a riziká kalosotómie.
Postup stimulácie
Na liečbu epilepsie sa používajú rôzne postupy. Najbežnejšia je stimulácia vagusového nervu (VNS), pri ktorej chirurg implantuje malé, batériou napájané zariadenie pod kožu ľavej kľúčnej kosti pacienta. Ide o druh kardiostimulátora, ktorý je spojený s ľavým blúdivým nervom na krku cez kábel, ktorý tiež prechádza pod kožou.
Počas aktuálnych impulzov niektorí pacienti pociťujú chrapot, kašeľ alebo pocity nepohodlia („hučanie v tele“). V niektorých prípadoch má stimulácia blúdivého nervu pozitívny vplyv aj na súbežnú depresiu.
Hlboká mozgová stimulácia sa vykonáva len v špecializovaných centrách. Doteraz nebol široko používaný ako metóda liečby epilepsie. Oveľa častejšie sa tento postup používa u pacientov s Parkinsonovou chorobou.
Liečba status epilepticus
Ak niekto trpí status epilepticus, je dôležité okamžite zavolať lekára na pohotovosti – hrozí ohrozenie života!
Prichádzajúci pohotovostný lekár podá v prípade potreby aj sedatívum ako injekciu do žily. Potom rýchlo odvezie pacienta do nemocnice. Tam liečba pokračuje.
Ak status epilepticus ani po 30 až 60 minútach neskončí, mnohí pacienti dostanú anestéziu a sú umelo ventilovaní.
Epileptický záchvat
Po epileptickom záchvate veľmi často nasleduje následná fáza: hoci sa mozgové bunky už nevybíjajú abnormálne, abnormality môžu byť stále prítomné až niekoľko hodín. Patrí medzi ne napríklad porucha pozornosti, poruchy reči, poruchy pamäti či agresívne stavy.
Niekedy sa však ľudia po epileptickom záchvate úplne zotavia už po niekoľkých minútach.
Prvá pomoc
Pre cudzincov sa epileptický záchvat často javí ako znepokojujúci. Vo väčšine prípadov však nie je nebezpečná a skončí sama v priebehu niekoľkých minút. Ak ste svedkom epileptického záchvatu, je užitočné dodržiavať tieto pravidlá, ktoré pacientovi pomôžu:
- Zostaň v kľude.
- Nenechávajte postihnutého samého, upokojte ho!
- Chráňte pacienta pred zranením!
- Nedržte pacienta!
Epilepsia u detí
Epilepsia sa veľmi často vyskytuje v detstve alebo dospievaní. V tejto vekovej kategórii patrí medzi najčastejšie ochorenia centrálneho nervového systému. V priemyselných krajinách, ako je Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko, približne 50 zo 100,000 XNUMX detí ochorie každý rok na epilepsiu.
Celkovo je epilepsia u detí v mnohých prípadoch ľahko liečiteľná. Obava mnohých rodičov, že epilepsia naruší vývoj ich dieťaťa, je zvyčajne neopodstatnená.
Všetky dôležité informácie k téme sa dočítate v článku Epilepsia u detí.
Epilepsia: Príčina a rizikové faktory
Niekedy neexistuje vôbec žiadne vysvetlenie, prečo má pacient epileptické záchvaty. Neexistujú žiadne náznaky príčiny, ako sú patologické zmeny v mozgu alebo metabolické poruchy. Toto lekári nazývajú idiopatickou epilepsiou.
Napriek tomu to zvyčajne nie je dedičné. Náchylnosť na záchvaty rodičia väčšinou len prenášajú na svoje deti. Choroba sa rozvinie až vtedy, keď sa pridajú vonkajšie faktory (napríklad nedostatok spánku alebo hormonálne zmeny).
Patria sem napríklad epileptické záchvaty vyplývajúce z vrodených vývojových chýb mozgu alebo poškodenia mozgu získané pri narodení. Medzi ďalšie možné príčiny epilepsie patrí kraniocerebrálne poranenie, mozgové nádory, mŕtvica, zápal mozgu (encefalitída) alebo mozgových blán (meningitída) a metabolické poruchy (cukrovka, poruchy štítnej žľazy atď.).
Vyšetrenia a diagnostika
Pri prvom výskyte epileptického záchvatu je vhodné poradiť sa s lekárom. Ten potom vyšetrí, či ide skutočne o epilepsiu, alebo má záchvat iné príčiny. Prvým kontaktným miestom je zvyčajne rodinný lekár. V prípade potreby odošle pacienta k špecialistovi na nervové poruchy (neurológ).
Úvodná konzultácia
Niekedy existujú fotografie alebo videozáznamy epileptického záchvatu. Často sú pre lekára veľmi nápomocné, najmä ak sa zameriavajú na tvár pacienta. Je to preto, že vzhľad očí poskytuje dôležité vodítka pre príznaky záchvatov a pomáha rozlíšiť epileptický záchvat od iných záchvatov.
skúšky
Po pohovore nasleduje fyzické vyšetrenie. Lekár kontroluje aj stav nervovej sústavy pomocou rôznych testov a vyšetrení (neurologické vyšetrenie). To zahŕňa meranie mozgových vĺn (elektroencefalografia, EEG): niekedy možno epilepsiu zistiť typickými zmenami krivky na EEG. EEG je však pri epilepsii niekedy tiež nenápadné.
Ako doplnok k MRI sa niekedy získa počítačový tomogram lebky (CCT). Najmä v akútnej fáze (krátko po záchvate) je nápomocná počítačová tomografia, napríklad na zistenie mozgových krvácaní ako spúšťača záchvatu.
Okrem toho môže lekár odobrať vzorku cerebrospinálnej tekutiny (cerebrospinálnej tekutiny alebo lumbálnej punkcie) z miechového kanála pomocou jemnej dutej ihly. Laboratórny rozbor pomáha napríklad odhaliť alebo vylúčiť zápal mozgu či mozgových blán (encefalitída, meningitída) či nádor na mozgu.
V individuálnych prípadoch sú potrebné ďalšie vyšetrenia, napríklad na vylúčenie iných typov záchvatov alebo na objasnenie podozrenia na niektoré základné ochorenia.
Ľudia, ktorých epilepsia je spôsobená základným ochorením, ako je ochorenie mozgu, sú obzvlášť ohrození: Riziko ďalších záchvatov je u nich približne dvakrát vyššie ako u pacientov, ktorých epilepsia je založená na genetickej predispozícii alebo nemá žiadnu známu príčinu.
Vyhnite sa záchvatom
Niekedy sú epileptické záchvaty vyvolané určitými spúšťačmi. Vtedy je vhodné sa im vyhnúť. To je však možné len vtedy, ak sú známe spúšťače. Pomáha kalendár záchvatov: pacient si zaznamená deň, čas a typ každého záchvatu spolu s aktuálnym liekom.
Život s epilepsiou
Ak je epilepsia dobre pod kontrolou liečbou, postihnutí majú zvyčajne možnosť normálneho života. Mali by však prijať určité opatrenia, aby sa vyhli nebezpečným situáciám:
- Nepoužívajte elektrické nože alebo rezacie stroje.
- Vyhnite sa kúpaniu a namiesto toho sa osprchujte. Nikdy sa nechoďte kúpať bez sprievodu. Smrť utopením je medzi epileptikmi asi 20-krát častejšia ako u ostatnej populácie!
- Vyberte si nízku posteľ (riziko pádu).
- Zabezpečte ostré hrany v domácnosti.
- Udržujte bezpečnú vzdialenosť od ciest a vodných plôch.
- Nezamykajte sa. Namiesto toho použite na toalete nápis „obsadené“.
- Nefajčite v posteli!
Pacienti s epilepsiou, ktorí si sadnú za volant, aj keď nie sú spôsobilí riadiť, ohrozujú seba aj ostatných! Riskujú aj svoje poistné krytie.
Väčšina povolaní a športov je vo všeobecnosti možná aj pre epileptikov – najmä ak sa epileptické záchvaty už nevyskytujú vďaka terapii. V individuálnych prípadoch vám lekár poradí, či je lepšie sa konkrétnej aktivite alebo športu radšej vyhnúť. Môže tiež odporučiť špeciálne opatrenia.
Niektoré lieky na epilepsiu oslabujú účinok antikoncepčných tabliet. Naopak, tabletka môže zhoršiť účinnosť niektorých antiepileptických liekov. Je vhodné, aby dievčatá a ženy s epilepsiou prediskutovali takéto interakcie so svojím lekárom. Môže vám odporučiť inú antikoncepciu.
Antiepileptiká vo vyšších dávkach majú potenciál narušiť vývoj dieťaťa alebo spôsobiť malformácie (do dvanásteho týždňa tehotenstva). Okrem toho je toto riziko vyššie pri kombinovanej liečbe (niekoľko antiepileptík) ako pri monoterapii (liečba jedným antiepileptikom).
