Tremor: Definícia, Symptómy, Príčiny

Stručný prehľad

  • Príčiny: Napríklad vzrušenie, prechladnutie, ale aj rôzne ochorenia (napríklad Parkinsonova choroba, skleróza multiplex, mozgová porážka, poškodenie nervov, hypertyreóza, Wilsonova choroba, Alzheimerova choroba, zlyhanie pečene), alkohol a lieky
  • Symptómy: Tremor sa prejavuje pravidelnými, rytmickými svalovými kontrakciami. Priebeh sa líši v závislosti od typu tremoru
  • Kedy navštíviť lekára: Ak svalový tremor pretrváva dlhší čas a nie je preň zjavné vysvetlenie
  • Liečba: V závislosti od spúšťača tremoru, napr. liekmi, pracovnou terapiou, mozgovými stimulátormi, relaxačnými cvičeniami
  • Diagnostika: Rozhovor s pacientom, fyzikálne a neurologické vyšetrenie, krvný test, elektromyografia (EMG), počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MRI), vyšetrenie likvoru

Čo je tréma?

Iná situácia je, ak je tréma silnejšia a sťažuje určité úkony. Potom sa chvenie stáva pre postihnutých výraznejším. Môže to tak byť už vtedy, ak sa trasieme zimou, kolená sa nám „trasú“ od vzrušenia alebo sa nám trasú svaly od únavy. Môžeme sa však triasť aj v dôsledku (vážnej) choroby.

Tremor sa prejavuje mimovoľným a rytmickým trasením hlavy, končatín alebo celého tela.

Niektorí ľudia trpia trémou do takej miery, že ich výrazne zhoršuje pri každodenných činnostiach ako je jedenie či písanie. U iných je tremor taký mierny, že nemá žiadnu patologickú hodnotu.

Druhy tremoru

Lekári rozlišujú kľudový tremor, ktorý vzniká pri uvoľnení príslušnej časti tela a takzvaný akčný tremor. Posledné možno rozdeliť do troch kategórií:

  • K pohybovému chveniu dochádza pri pohyboch, ktoré sú vykonávané mimovoľne, teda nie vedome alebo cielene, napríklad pri pití z pohára.
  • Chvenie zámeru nastáva, keď je cielený veľmi konkrétny cieľ, napríklad keď sa chcete prstom dotknúť špičky nosa. U ľudí so zámerným tremorom sa amplitúda, teda amplitúda tremoru, zvyšuje, čím viac sa ruka približuje k cieľovému objektu. Ide o špeciálnu formu pohybového tremoru.

Tremor sa preto môže vyskytnúť v určitých situáciách, keď vykonávate špecifickú činnosť, ako je písanie (tremor špecifický pre úlohu) alebo pri zaujatí určitej polohy (tremor špecifický pre polohu).

Tremor je tiež rozdelený do rôznych foriem v závislosti od frekvencie a intenzity:

  • Nízkofrekvenčný, pomerne prudký tremor s frekvenciou menej ako štyri „údery“ za sekundu (dva až štyri Hz)
  • Vysokofrekvenčný tremor, ktorý sa prejavuje jemným chvením do 15 Hz

Tremor možno ďalej rozdeliť podľa lokalizácie: tras hlavy, rúk alebo nôh.

Rôzne typy tremoru zahŕňajú esenciálny tremor, dystonický tremor, ortostatický tremor a psychogénny tremor.

Typ tremoru poskytuje lekárovi informácie o príčine svalového tremoru.

Ako prebieha nevyhnutný tremor?

Esenciálny (niekedy tiež nazývaný „esenciálny“) tremor je najbežnejšou formou tremoru a vyskytuje sa v každom veku. Pacienti s esenciálnym tremorom možno budú musieť zmeniť svoju prácu kvôli traseniu alebo môžu byť práceneschopní, čo znamená, že budú musieť odísť do dôchodku.

V závislosti od formy sa však tréma môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Príklady toho sú

  • Ortostatický tremor: Typický je vysokofrekvenčný tremor svalov nôh, ktorý nie je vždy viditeľný. Postoj postihnutého sa stáva nestabilným. Občas majú tiež neistú chôdzu so zodpovedajúcou tendenciou padať.
  • Tremor pri Parkinsonovej chorobe: Pacienti s Parkinsonovou chorobou trpia hlavne chvením v pokoji (tremor vzniká napr. vtedy, keď je ruka položená v lone). Svalový tremor sa pri pohybe čiastočne zlepšuje.
  • Holmesov tremor: Vyskytuje sa pomalý, nerytmický tremor.
  • Tremor mäkkého podnebia: Prejavuje sa rytmickými pohybmi mäkkého podnebia (= mäkká časť podnebia).
  • Psychogénny tremor: Tremor sa zvyčajne vyskytuje len prerušovane a v rôznej miere. Ustupuje aj pri roztržitosti postihnutého.

Aké sú možné príčiny?

Špeciálnym prípadom je takzvaný psychogénny tremor, ktorý vzniká v dôsledku masívneho emočného stresu. Zasiahnutí môžu byť napríklad traumatizovaní vojaci – kedysi sa im hovorilo „vojnové otrasy“.

Úmyselný tremor je často spôsobený v mozočku, preto sa nazýva aj cerebelárny tremor.

Fyzické príčiny tremoru

V niektorých prípadoch je príčinou svalového chvenia fyzické ochorenie. Príklady sú

  • Esenciálny/esenciálny tremor: Nie je známe, čo ho spúšťa, ale predpokladá sa genetická príčina. Esenciálny tremor prebieha v rodinách, ale vyskytuje sa aj bez rodinnej predispozície.
  • Ortostatický tremor: Príčina ortostatického tremoru nie je známa. Môže sa vyskytnúť ako takzvaný sekundárny ortostatický tremor pri Parkinsonovej chorobe alebo po malom poškodení mozgového kmeňa.
  • Dystónia: Porucha v motorických centrách mozgu. To vedie k patologickému, mimovoľnému napínaniu svalov, čo vedie k nesprávnemu držaniu tela. Postihnutí napríklad neprirodzene nakláňajú hlavu jedným smerom (dystonická torticollis). Dystónia je sprevádzaná chvením alebo sa ako taká ohlasuje.
  • Hypertyreóza (nadmerná činnosť štítnej žľazy): Pri hypertyreóze štítna žľaza produkuje príliš veľa hormónov. Výsledkom je psychomotorická agitácia: pacienti sú nervózni, nervózni a často sa u nich trasú prsty.
  • Gravesova choroba (autoimunitná hypertyreóza): Gravesova choroba je autoimunitný zápal štítnej žľazy. To vedie k hypertyreóze, ktorá môže byť sprevádzaná trasom.
  • Roztrúsená skleróza: Ľudia so sklerózou multiplex tiež často trpia tremorom. To je vyvolané zápalom v mozgu pacienta.
  • Mŕtvica navyše niekedy spúšťa takzvaný Holmesov tremor, ktorý vzniká poškodením prechodu z mozgového kmeňa do stredného mozgu. Nedávny výskum tiež spájal mŕtvice s rozvojom Parkinsonovej choroby.
  • Zápal mozgu (encefalitída): Zápal mozgu, napríklad v dôsledku infekcie osýpkami, ružienkou alebo TBE, je spojený s poškodením nervových buniek. To môže vyvolať chvenie.
  • Wilsonova choroba: Pri tejto chorobe je narušený metabolizmus medi v pečeni. Výsledkom je, že telo ukladá viac životne dôležitého stopového prvku v pečeni, očiach a mozgu, čo vedie k funkčným poruchám a triaške.
  • Alzheimerova choroba: Pri Alzheimerovej chorobe dochádza k degenerácii nervových buniek v mozgu. Dôsledkom sú okrem straty pamäti a schopnosti myslenia aj motorické poruchy a triaška.
  • Zlyhanie pečene: Pečeň je najdôležitejším detoxikačným orgánom tela. Ak zlyhá, hromadia sa toxické produkty metabolizmu, čo môže vyústiť aj do neurologických a motorických porúch. Tremor je jedným z príznakov zlyhania pečene.
  • Poškodenie nervov: Poškodenie nervov (neuropatie), napríklad spôsobené toxickými látkami, cukrovkou alebo niektorými infekčnými chorobami, sa môže prejaviť aj trasom. Odborníci potom hovoria o neuropatickom treme.
  • Palatálny tremor (tremor mäkkého podnebia): Vzniká po poškodení mozočka okrem iného (symptomatický tremor mäkkého podnebia). Príčina esenciálneho tremoru mäkkého podnebia nie je jasná. Často je sprevádzané cvakaním v uchu.
  • Vedľajšie účinky liekov: Niektoré lieky môžu vyvolať tremor ako vedľajší účinok. Patria sem napríklad neuroleptiká, ktoré lekári používajú na liečbu psychóz, a antidepresíva, ktoré sa používajú na liečbu depresie, ale aj obsedantno-kompulzívnych porúch, úzkostných porúch a záchvatov paniky.
  • Otrava: Otrava ťažkými kovmi (ortuť, arzén, olovo atď.) často spôsobuje okrem iných symptómov aj tras.

Kedy navštíviť lekára?

Tremor nie vždy vyžaduje lekárske ošetrenie. Lekára však navštívte, ak svalový tremor pretrváva dlhší čas a nie je preň zjavné vysvetlenie, ako je horúčka, šok alebo prechladnutie. Tremor môže byť potom príznakom (vážneho) ochorenia, ktoré musí liečiť lekár.

Tremor: Liečba

Drogová terapia

V mnohých prípadoch môže byť tremor (napr. esenciálny tremor) liečený liekmi, aj keď vyliečenie nie je vždy možné. Používajú sa napríklad nasledujúce

  • Betablokátory: Liečba esenciálneho tremoru zahŕňa podávanie betablokátorov. Lekári tiež často predpisujú tieto lieky na vysoký krvný tlak.
  • Antikonvulzíva: Sú obzvlášť užitočné pri svalovom chvení s veľkou amplitúdou.
  • L-Dopa: Tremor spôsobený Parkinsonovou chorobou sa zlepšuje podávaním L-Dopa.
  • Botoxové injekcie: V mnohých prípadoch pomáhajú pri chvení hlasu a chvení hlavy. Botulotoxín znižuje prenos vzruchu do svalov. Týmto spôsobom sa svalová kontrakcia zníži alebo úplne zastaví.

Mozgový kardiostimulátor

Pracovná terapia

V rámci ergoterapie sa pacienti učia, ako sa s trémou lepšie vyrovnať. Ak chvenie výrazne prekáža napríklad pri písaní, môže pomôcť časté prestávky pri písaní, písanie len tlačeným písmom alebo zväčšenie plochy ruky. Trasu pri jedle ľahšie zvládnete, ak si pri jedle opriete lakte o dosku stola.

Tréma: Čo môžete urobiť sami

Aj keď je svalový tremor organický, často sa zvyšuje s psychickým napätím. Priaznivo teda môžu pôsobiť relaxačné cvičenia ako autogénny tréning, progresívna svalová relaxácia podľa Jacobsona, joga či meditácia. Naučiť sa relaxačnú metódu je preto pre ľudí s trémou veľmi užitočné.

Diagnóza tremoru: čo robí lekár?

V prvom rade sa lekár porozpráva s pacientom, aby zistil jeho anamnézu (anamnézu). Možné otázky zahŕňajú:

  • Ako dlho vás trápi tréma?
  • Ktoré časti vášho tela sa chvejú?
  • Vyskytuje sa svalový tremor v pokoji alebo hlavne pri pohybe?
  • Aká je frekvencia tremoru?
  • Aká silná je amplitúda, teda ako rozšírené sú otrasy?
  • Máte nejaké základné ochorenie (napr. cukrovku, ochorenie pečene)?
  • Berieš nejaké lieky? Ak áno, ktoré?

skúšky

V prípade potreby budú po anamnéze nasledovať rôzne vyšetrenia – s cieľom identifikovať niektoré ochorenia ako príčinu tremoru. Tie obsahujú

  • Fyzikálne vyšetrenie: Slúži na identifikáciu náznakov iných základných ochorení. Lekár sa zameria najmä na príznaky, ktoré poukazujú na hormonálnu dysfunkciu ako hypertyreóza alebo dysfunkcia nadobličiek.
  • Krvné testy: Krvné hodnoty poskytujú okrem iného informácie o funkcii pečene, obličiek a štítnej žľazy. Krvné testy tiež poskytujú informácie o niektorých infekciách a otravách.
  • Elektromyografia (EMG): Testuje prirodzenú elektrickú aktivitu svalu. To poskytuje informácie o funkcii svalov a mozgu. Pomocou EMG sa dá presne zdokumentovať tremor.
  • Magnetická rezonancia (MRI): Toto vyšetrenie, známe aj ako magnetická rezonancia (MRI), sa dá použiť na zistenie, či pacient trpí poškodením mozgu – napríklad po mozgovej príhode – alebo nádorom.
  • Počítačová tomografia (CT): Pomáha tiež identifikovať rôzne príčiny tremoru (ako je mŕtvica).
  • Vyšetrenie likvoru: Lekár odoberie vzorku likvoru z miechového kanála (lumbálna punkcia) na laboratórne vyšetrenie – napríklad pri podozrení na sklerózu multiplex.

Často kladené otázky týkajúce sa tremoru

Čo je to tréma?

Tremor je mimovoľné a rytmické chvenie alebo trasenie časti tela. Zvyčajne sa vyskytuje v rukách, ale môže postihnúť aj ruky, nohy, hlavu alebo iné časti tela. Najčastejšou formou je esenciálny tremor, ktorý sa vyskytuje bez známej príčiny.

Prečo máš trému?

Tremor nastáva, keď oblasti mozgu, ktoré ovládajú svaly, nefungujú správne. Medzi spúšťače patria choroby nervového systému, zneužívanie alkoholu alebo drog alebo nadmerná konzumácia kofeínu. Stres a úzkosť spôsobujú aj triašku. Okrem toho môžu niektoré lieky spustiť alebo zintenzívniť trasenie.

Ktoré choroby vyvolávajú tremor?

Dá sa tréma vyliečiť?

Nie, tremor súvisiaci s chorobou sa zvyčajne nedá vyliečiť. Dá sa však dostať pod kontrolu napríklad liekmi a zmierniť príznaky. V iných prípadoch tremoru, ako je nadmerná konzumácia kofeínu, je možné príčinu a teda tremor odstrániť.

Je triaška nebezpečná?

Samotný tremor je neškodný, ale môže naznačovať vážne ochorenia, ako je Parkinsonova choroba. Sťažuje to aj každodenné činnosti, čo následne zhoršuje kvalitu života. Ak sa objaví tremor, mali by ste vyhľadať lekársku pomoc, aby ste objasnili príčinu a v prípade potreby ju liečili.

Čo je to tremorový záchvat?

„Tremorový záchvat“ je hovorový termín. Znamená to, že chvenie, teda chvenie, sa po určitú dobu vyskytuje častejšie. Do ďalšieho záchvatu sa však chvenie opäť zníži alebo úplne zmizne. Zvyšuje sa napríklad pri strese a zlepšuje sa počas obdobia odpočinku.

Esenciálny tremor je najbežnejšou formou tremoru, ktorý sa vyskytuje hlavne u starších ľudí. Stres a emócie zosilňujú túto formu chvenia. Presná príčina nie je známa. Zdá sa však, že úlohu zohrávajú genetické faktory.

Čo možno urobiť na liečbu tremoru?

Presná liečba tremoru závisí od jeho príčiny. Určité lieky na srdcovú arytmiu (betablokátory) alebo epilepsiu (antiepileptiká) môžu znížiť tras. Pomôcť môže aj cielené cvičenie, fyzioterapia, menej kofeínu a menej stresu. V závažných prípadoch môže byť užitočná hlboká mozgová stimulácia. Požiadajte lekára o radu, čo možno urobiť na liečbu vášho tremoru.