Reaktívna artritída (Reiterov syndróm)

Stručný prehľad

  • Čo je reaktívna artritída? Zápal kĺbov vyvolaný bakteriálnou infekciou v inej časti tela (zvyčajne v močových a pohlavných orgánoch alebo v gastrointestinálnom trakte). Starý názov choroby: Reiterova choroba alebo Reiterov syndróm.
  • Príznaky: bolestivý zápal kĺbov (zvyčajne v kolene, členku, bedrových kĺboch), konjunktivitída a uretritída – spolu nazývané Reiterova triáda. Niekedy aj zmeny kože a slizníc, zriedkavejšie zápaly v oblasti šliach, chrbtice či vnútorných orgánov. Horúčka môže byť sprievodná.
  • Príčina: Nejasná. Pravdepodobne imunitný systém nedokáže dostatočne bojovať s pôvodcom bakteriálnej infekcie – v kĺboch ​​a slizniciach zostávajú bakteriálne proteíny alebo živé baktérie, na ktoré imunitný systém naďalej reaguje.
  • Liečba: Lieky ako antibiotiká, lieky proti bolesti bez kortizónu a protizápalové lieky (ako je ibuprofén), kortizón (v závažných prípadoch), takzvané DMARD (v chronických prípadoch). Sprievodné fyzioterapeutické opatrenia.
  • Prognóza: Reaktívna artritída sa zvyčajne vylieči sama v priebehu niekoľkých mesiacov. Vo zvyšných prípadoch ňou pacienti trpia dlhší čas. Okrem toho sú možné recidívy.

Reaktívna artritída: Definícia

Ľudia všetkých vekových skupín na celom svete môžu vyvinúť reaktívnu artritídu. Väčšina postihnutých je však mladšia ako 40 rokov. V Nemecku trpí reaktívnou artritídou 30 až 40 zo 100,000 XNUMX dospelých.

Starý názov: Reiterova choroba

V roku 1916 berlínsky lekár, bakteriológ a hygienik Hans Reiter po prvýkrát opísal ochorenie s tromi hlavnými príznakmi zápalu kĺbov (artritída), uretritída (uretritída) a konjunktivitída – súhrnne známe ako „Reiterova triáda“.

Choroba bola po ňom pomenovaná ako Reiterova choroba (Reiterov syndróm, Reiterova choroba). Keďže však Hans Reiter bol vysokým predstaviteľom národného socialistického režimu, choroba bola na začiatku 21. storočia premenovaná na „reaktívnu artritídu“, najskôr v zahraničí a potom aj v Nemecku.

Reaktívna artritída: príznaky

Symptómy reaktívnej artritídy sa zvyčajne objavujú asi dva až štyri týždne po infekcii močových alebo pohlavných orgánov, gastrointestinálneho traktu alebo dýchacieho traktu. Môže však trvať až šesť týždňov, kým sa objavia prvé príznaky.

Spoločné sťažnosti

Zvyčajne je postihnutý len jeden alebo niekoľko kĺbov (mono- až oligoartritída) a len zriedkavo niekoľko kĺbov súčasne (polyartritída) ako pri iných reumatických ochoreniach. Niekedy sa zápal mení z jedného kĺbu na druhý.

Bolesť súvisiaca so zápalom, začervenanie a hypertermia sú bežné najmä v kolenných a členkových kĺboch ​​a v bedrových kĺboch. Typicky je postihnutý aj jeden alebo viac článkov prstov na nohách a niekedy aj kĺby prstov (daktylitída). Ak je celý prst na nohe alebo prst opuchnutý, označuje sa to ako „prst v klobáse“ alebo „prst v klobáse“.

Zápal očí

Pri reaktívnej artritíde je tiež bežný zápal jednej alebo oboch strán oka, najmä zápal spojovky (konjunktivitída). Niekedy sa vyvinie zápal dúhovky alebo rohovky (keratitída). Typickými príznakmi sú svetloplachosť, červené, pálenie, bolestivé oči a prípadne zhoršené videnie.

V závažných prípadoch môže zápal oka viesť až k slepote.

Zmeny kože a slizníc

Niekedy reaktívna artritída spôsobuje aj rôzne kožné zmeny – často na chodidlách rúk a nôh: Postihnuté miesta môžu pripomínať psoriázu, alebo je koža nadmerne keratinizovaná (keratoma blennorrhagicum).

Niektorí pacienti s Reiterovou chorobou majú bolestivé, červeno-modravé kožné uzliny v oblasti členku a dolnej časti nohy (erythema nodosum).

V niektorých prípadoch je postihnutá aj ústna sliznica. Často je zvýšená tvorba slín a usadeniny na jazyku. V priebehu niekoľkých dní sa potom z ložísk vyvinie takzvaný mapový jazyk, v ktorom sa striedajú hnedasté alebo biele sfarbené plochy s plochami, ktoré ešte vyzerajú normálne.

Zápaly močových ciest a pohlavných orgánov

Uretritída sa môže vyskytnúť aj spolu s reaktívnou artritídou. Postihnutí jedinci pociťujú časté močenie a bolesť pri močení. Ten môže byť tiež spôsobený cystitídou alebo prostatitídou – tiež možnými sprievodnými javmi reaktívnej artritídy.

Niekedy pacienti pociťujú aj výtok z močovej trubice – alebo z vagíny. Reaktívna artritída môže byť sprevádzaná aj zápalom slizníc v krčku maternice (cervicitída).

Menej časté sprievodné príznaky

Okrem kĺbov sa môžu zapáliť aj šľachy, šľachové puzdrá a úpony šliach. Obzvlášť často je postihnutá Achillova šľacha na päte. Postihnuté osoby udávajú najmä bolesť pri pohybe chodidla. Ak sa šľachová platnička na chodidle zapáli, chôdza je spojená so silnou bolesťou.

Niektorí ľudia s reaktívnou artritídou trpia všeobecnými príznakmi, ako je horúčka, slabosť a strata hmotnosti. Môže sa vyskytnúť aj bolesť svalov.

U niektorých pacientov sa vyvinie mierny zápal obličiek, zatiaľ čo závažnejšie ochorenie obličiek je zriedkavé. Hrozí aj zápal srdcového svalu. To zase niekedy spúšťa srdcové arytmie.

Reaktívna artritída: príčiny a rizikové faktory

Nie je presne jasné, ako sa reaktívna artritída (Reiterova choroba) vyvíja. Spúšťačom býva infekcia baktériami v gastrointestinálnom trakte, močových a pohlavných orgánoch alebo (zriedkavejšie) dýchacom trakte. Typickými patogénmi sú chlamýdie a enterobaktérie (salmonella, yersinia, shigella, campylobacter).

Napríklad u jedného až troch percent ľudí, ktorí dostanú infekciu močových ciest baktériou Chlamydia trachomatis, sa následne rozvinie reaktívna artritída. Po gastrointestinálnych infekciách enterobaktériami je to tak u 30 percent pacientov.

U ľudí s reaktívnou artritídou telo pravdepodobne nedokáže úplne eliminovať patogény z predchádzajúcej infekcie: Z pôvodne infikovaného tkaniva sa preto baktérie krvou a lymfatickými kanálmi dostávajú do kĺbov a slizníc. Pravdepodobne tam zostávajú proteíny patogénu alebo aj živé baktérie. Imunitný systém pokračuje v boji s cudzími zložkami, čo spôsobuje zápal na rôznych miestach v tele. Napríklad, keď sa kĺbová membrána dostane do kontaktu s povrchovými proteínmi určitých baktérií, reaguje zápalovou odpoveďou.

Reaktívna artritída: rizikové faktory

Viac ako polovica všetkých ľudí s reaktívnou artritídou je geneticky predisponovaná. Dá sa v nich zistiť takzvaný HLA-B27 – proteín na povrchu takmer všetkých telesných buniek. Často sa vyskytuje aj pri niektorých iných zápalových reumatických ochoreniach (ako je reumatoidná artritída a ankylozujúca spondylitída). Pacienti s reaktívnou artritídou, ktorí majú HLA-B27, sú vystavení vyššiemu riziku závažnejšieho a predĺženého priebehu ochorenia. Navyše je u nich viac postihnutý osový skelet (chrbtica, sakroiliakálny kĺb).

Reaktívna artritída: vyšetrenia a diagnostika

História medicíny

Ak popíšete symptómy, ako sú tie, ktoré sú uvedené vyššie, lekár bude mať rýchlo podozrenie na reaktívnu artritídu. Najmä ak ste mladý dospelý, u ktorého sa náhle zapálil jeden alebo niekoľko veľkých kĺbov, podozrenie na „Reiterovu chorobu“ je zrejmé.

Lekár sa vás potom opýta, či ste v posledných dňoch alebo týždňoch nemali napríklad infekciu močového mechúra alebo močovej trubice (napríklad patogénmi prenášanými pri sexe), hnačkové ochorenie alebo infekciu dýchacích ciest. Ak áno, podozrenie na reaktívnu artritídu sa posilní.

Detekcia patogénu

Niekedy sa však takéto infekcie vyskytnú bez (jasných) príznakov, a tak ostanú nepovšimnuté. Alebo si to pacient nepamätá. Preto, ak je podozrenie na reaktívnu artritídu, pokúsi sa odhaliť pôvodcu infekčných agens. K tomu vás lekár požiada o vzorku stolice alebo moču. Po infekčných agensoch možno vyhľadať aj výtery z močových ciest, konečníka, krčka maternice či hrdla.

K akútnej infekcii však zvyčajne došlo pred niekoľkými týždňami, takže takáto priama detekcia patogénu už často nie je možná. Nepriama detekcia patogénu môže byť ďalšou pomocou: krv sa testuje na špecifické protilátky proti patogénom, ktoré možno považovať za spúšťače reaktívnej artritídy.

Ďalšie krvné testy

Detekcia HLA-B27 v krvi je úspešná u väčšiny, ale nie u všetkých pacientov. Neprítomnosť HLA-B27 teda nevylučuje reaktívnu artritídu.

Zobrazovacie postupy

Zobrazovanie postihnutých kĺbov a segmentov chrbtice poskytuje presnejšie informácie o rozsahu poškodenia kĺbov. Váš lekár môže použiť nasledujúce postupy:

  • Ultrazvukové vyšetrenie
  • Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI)
  • Kostná scintigrafia

Röntgenové lúče neukazujú žiadne zmeny v postihnutých kĺboch ​​počas prvých šiestich mesiacov reaktívnej artritídy. Sú preto užitočnejšie neskôr v priebehu ochorenia – alebo na vylúčenie iných ochorení ako príčiny kĺbových symptómov.

Punkcia kĺbu

Niekedy je potrebná punkcia kĺbu. Ide o prepichnutie kĺbovej dutiny jemnou dutou ihlou, aby sa odstránila časť kĺbovej tekutiny na podrobnejšie vyšetrenie (synoviálny rozbor). To môže pomôcť identifikovať iné príčiny zápalu kĺbov. Napríklad, ak sa v kĺbovej tekutine nájdu baktérie ako Staphylococcus aureus alebo Haemophilus influenzae, znamená to septickú artritídu. Detekcia borélií indikuje lymskú boreliózu.

Ostatné vyšetrenia

Okrem toho môže lekár napríklad skontrolovať, či reaktívna artritída neobmedzuje funkciu obličiek. V tomto pomáha test moču.

Meranie elektrickej aktivity srdca (elektrokardiografia, EKG) a ultrazvuk srdca (echokardiografia) by mali vylúčiť možnosť, že imunitná reakcia zasiahla aj srdce.

Ak sú postihnuté aj vaše oči, určite budete musieť navštíviť aj očného lekára. Ten môže vaše oči dôkladnejšie preskúmať a následne navrhnúť vhodnú liečbu. Pomôže to predísť neskorším problémom so zrakom!

Reaktívna artritída: liečba

Reaktívna artritída sa primárne lieči liekmi. Okrem toho môžu proti symptómom pomôcť fyzioterapeutické opatrenia.

Liečba liekom

Ak váš lekár preukáže infekciu baktériami ako spúšťač reaktívnej artritídy, dostanete vhodné antibiotiká. Ak sú baktérie sexuálne prenosné chlamýdie, musí sa liečiť aj váš partner. V opačnom prípade by vás mohol po užití antibiotík opäť nakaziť.

Ak príčinné patogény nie sú známe, antibiotická liečba sa neodporúča.

Príznaky možno liečiť liekmi proti bolesti a protizápalovými liekmi. Medzi vhodné lieky patria bezkortizónové (nesteroidné) protizápalové lieky (NSAID), ako je diklofenak a ibuprofén.

Ak je ochorenie ťažké, často sa musia krátkodobo použiť glukokortikoidy (kortizón). Kortizón je možné aplikovať aj priamo do kĺbu, ak bola vylúčená bakteriálna infekcia kĺbu.

Ak reaktívna artritída neustúpi do niekoľkých mesiacov, hovoríme o chronickej artritíde. V tomto prípade môže byť potrebná liečba takzvanými základnými terapeutikami (základnými liekmi), známymi ako chorobu modifikujúce antireumatické lieky (DMARD). Môžu inhibovať zápal a modulovať imunitný systém a vo všeobecnosti tvoria základ liečby zápalových reumatických ochorení (ako je reumatoidná artritída).

Fyzioterapia

Fyzioterapeutické opatrenia podporujú medikamentóznu liečbu reaktívnej artritídy. Napríklad terapia chladom (kryoterapia napr. vo forme kryobalov) dokáže zmierniť akútne zápalové procesy a bolesť. Pohybové cvičenia a manuálna terapia môžu udržať kĺby pohyblivé alebo ich urobiť mobilnejšími a zabrániť regresii svalov.

Čo môžete urobiť sami

Pokúste sa uľaviť od postihnutých kĺbov. Ak vám však fyzioterapeut odporučí cviky na domáce cvičenie, mali by ste ich vykonávať svedomito.

Chladivé obklady na akútne zapálené bolestivé kĺby si môžete prikladať aj svojpomocne.

Pacienti s vysokým krvným tlakom by si však mali dávať pozor na aplikácie chladu a vopred požiadať o radu svojho lekára.

Reaktívna artritída: priebeh ochorenia a prognóza

Mnoho postihnutých sa zaujíma najmä o jednu otázku: Ako dlho trvá reaktívna artritída? Upokojujúcou odpoveďou je, že reaktívna artritída sa zvyčajne sama vylieči po šiestich až dvanástich mesiacoch. Dovtedy môžu príznaky zmierniť lieky a fyzioterapia.

V 20 percentách prípadov je chronická reaktívna artritída spojená s výskytom iných zápalových ochorení chrbtice (spondyloartritída), ako je psoriatická artritída alebo axiálna spondylartritída.

Komplikácie vznikajú napríklad vtedy, keď zápal kĺbu natrvalo naruší funkciu kĺbu – až deštrukciu kĺbu. V oku sa zápalový proces môže šíriť zo spojovky do dúhovky a priľahlých očných štruktúr. To môže trvalo zhoršiť zrakovú funkciu. Môže sa vyvinúť takzvaný šedý zákal, ktorý môže viesť až k slepote.

U polovice pacientov sa ochorenie po určitom čase vráti (recidíva), spôsobené obnovenou infekciou. Takže každý, kto už mal reaktívnu artritídu, je vystavený zvýšenému riziku jej opätovného rozvoja. Niekedy sa však vyskytnú len jednotlivé príznaky, napríklad zápal spojiviek.

Pred chlamýdiovou infekciou ako (obnoveným) spúšťačom reaktívnej artritídy sa môžete chrániť tak, že počas sexu budete vždy používať kondómy – najmä ak máte rôznych sexuálnych partnerov.