zdravie sťažnosti a komplikácie citlivých zmyslových orgánov je možné zvládnuť špeciálnymi zásahmi, ktoré zahŕňajú čo najmenej stres pre pacienta. Otoskopia alebo operácia ucha je jedným z týchto takzvaných minimálne invazívnych zákrokov.
Čo je otoskopia?
Na vyšetrenie je možné použiť otoskopiu choroby ucha alebo sluchu (napr. otitis externa), cudzích telies alebo parazitárnych napadnutí vonkajšej strany zvukový kanála sťažnosti ušný bubienok. Spravidla ho robí ORL lekár ako prvé vyšetrenie na problémy so sluchom. Otoskopia, čo je správny lekársky názov pre ucho endoskopia, umožňuje ošetrujúcemu lekárovi vidieť hlboko do zvukovodu. Počas otoskopie môže špecialista (lekár ORL) preskúmať aj ušný bubienok. Pomocou otoskopie, ktorá nie je bolestivá, je možné stanoviť vhodnú diagnózu sluchu pomocou nástroja nazývaného otoskop. Pomocou tohto prístroja je tiež možné odstrániť z ucha cudzie telesá. Otoskopia ďalej slúži ako predpoklad na odstránenie tvrdohlavých ušný maz.
Funkcia, účinok a ciele
Otoskopia je praktický postup do ucha, nos a odborníci na hrdlo sa špecializujú na. Ide o špekulácie s ušami, že ide o konvenčný postup, ktorý si získal pevné postavenie ako štandardné vyšetrenie. Unikátny dizajn otoskopu s úzkym lievikovitým otvorom a integrovaným osvetlením zaručuje dobrú detekciu abnormalít v zvukovode a ušný bubienok. Otoskop má navyše zabudované zväčšovacie zariadenie, ktoré ďalej zlepšuje vizualizáciu vnútra ucha. Pri diagnostike chorôb vnútorného ucha a bubienka má veľký význam použitie otoskopie. Otoskopiou teda možno vnímať typické patologické zmeny bubienka, ktoré sa hodnotia ako zreteľné náznaky patologických procesov. Ak je za ušným bubienkom tekutina alebo ak bubienok vykazuje zmenu tvaru, an zápal z stredné ucho alebo môže byť prítomný tympanický výpotok. Mechanický náraz alebo tlak môžu spôsobiť poškodenie štruktúry ušného bubienka. Tieto sa objavia pri otoskopii. Perforácia (prasknutie) bubienka alebo zátka ušný maz môžu masívne ovplyvniť sluch a sú diagnostikované otoskopiou. Otoskopia je tiež praktické lekárske vyšetrenie, ktoré sa ľahko vykonáva a ktoré tiež dokáže odhaliť rast tkanív v zvukovode alebo zmeny jazvy na bubienku. Otoskopia spravidla nie je bolestivá. Ak patologické poškodenie ucha existuje už dlhšiu dobu, môže manipulácia s vonkajším uchom zavedením lievika spôsobiť bolesť. Lekár aplikuje jemnú trakciu na ušnicu, čo spôsobí dočasné vyrovnanie zvukovodu. Otoskopia je vhodná, ak sa vyskytnú príznaky zhoršeného sluchu, trvalého hluku v ušiach a uchu bolesť. Môžu byť spôsobené nielen zápal, ale rovnako o absces vo vnútornom uchu alebo na bubienku. Profesionálni akustici načúvacích prístrojov, ktorí robia veľmi citlivý sluch AIDS pre sluchovo postihnutých ľudí musí byť tiež schopný ovládať otoskop, aby bolo možné zmapovať stav vonkajšieho ucha pomocou otoskopie. Tieto anatomické tvary tvoria základ pre výrobu takzvaných otoplastik. Tie zase slúžia ako základ pre sluch AIDS a môžu získať svoje obzvlášť presné vlastnosti pri montáži pomocou otoskopie. Ďalším vývojom otoskopie je použitie ušného mikroskopu. Pomocou tohto prístroja je možné otoskopiu vykonať oveľa presnejšie a ešte informatívnejšie. Ušné mikroskopy sa vyznačujú napríklad vyššou kontrastnou sýtosťou a oveľa lepšou ostrosťou, vďaka ktorej sú rozpoznateľné aj tie najmenšie zmeny. Okrem ušných mikroskopov väčšina lekárov v súčasnosti používa otoskopy založené na videu. Tieto zaznamenávajú obraz externého zdroja zvukový kanál a bubienok priamo na monitore počas otoskopie. Tieto zobrazovacie technológie tiež umožňujú individuálne nastaviteľné zväčšenie, aby ste videli aj tie najmenšie detaily.
Riziká a nebezpečenstvá
Otoskopia je metóda, ktorá nezahŕňa žiadne riziká. Iba deťom sa nepáči, keď lekár ide do ucha otoskopom a chce mu urobiť otoskopiu. Novorodené deti sa preventívne vyšetrujú pri otoskopii, aby sa včas diagnostikovali patologické zmeny. Z tohto dôvodu pediatri pracujú aj s postupom otoskopie.
