Čo je systém renín-angiotenzín-aldosterón?
Systém renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS, často nesprávne nazývaný systém RAAS) riadi vodnú a elektrolytovú rovnováhu nášho organizmu a má tak rozhodujúci vplyv na krvný tlak:
Keďže fungovanie nášho obehového systému závisí od presnej regulácie objemu krvi, sú potrebné mechanizmy na krátkodobú rovnováhu objemu tekutín vo vnútri a mimo ciev (intra- a extravaskulárnych). Systém renín-angiotenzín-aldosterón sa kriticky podieľa na kontrole objemu krvi reguláciou rovnováhy tekutín a elektrolytov.
Aká je funkcia renín-angiotenzín-aldosterónového systému?
Pri nedostatku objemu v tele (napríklad v dôsledku ťažkej straty krvi) sa prietok krvi do renálnych tepien zníži a tlak v nich prevládajúci klesá. V reakcii na to určité obličkové bunky (juxtaglomerulárne bunky) vylučujú renín ako súčasť systému renín-angiotenzín-aldosterón. Tento enzým štiepiaci proteíny premieňa krvný proteín (plazmatický proteín) angiotenzinogén, ktorý pochádza z pečene, na prekurzor hormónu angiotenzín I.
Angiotenzín II spôsobuje zúženie ciev (vazokonstrikciu), čo zvyšuje krvný tlak. Stimuluje uvoľňovanie hormónu aldosterónu z nadobličiek. To spôsobí, že obličky zadržia viac sodíka a vody v tele (namiesto toho, aby ho vylúčili močom). Tým sa zvyšuje obsah sodíka a objem krvi, čo tiež zvyšuje krvný tlak.
Okrem toho angiotenzín II podporuje pocit smädu (príjem tekutín zvyšuje objem krvi a tým aj krvný tlak), chuť na soľ a uvoľňovanie ADH (antidiuretický hormón, vazopresín) z hypofýzy. Tento hormón inhibuje vylučovanie vody obličkami (diuréza) – krvný tlak stúpa.
Nedostatok sodíka v tele tiež spúšťa uvoľňovanie renínu a tým aj aktiváciu systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS).
Kde sa nachádza systém renín-angiotenzín-aldosterón?
Aké problémy môže spôsobiť systém renín-angiotenzín-aldosterón?
Liekmi možno zasiahnuť do systému renín-angiotenzín-aldosterón a tým ovplyvniť reguláciu krvného tlaku. Na liečbu vysokého krvného tlaku sa podávajú napríklad betablokátory alebo ACE inhibítory. Beta-blokátory inhibujú uvoľňovanie renínu, zatiaľ čo ACE inhibítory blokujú ACE a tým aj tvorbu angiotenzínu II. V oboch prípadoch to vedie k poklesu krvného tlaku.
Existujú aj lieky, ktoré inhibujú účinok aldosterónu (antagonisty aldosterónu, ako je spironolaktón). Používajú sa najmä ako diuretiká, napríklad pri srdcovom zlyhávaní.
Pri takzvanom Connovom syndróme (primárny hyperaldosteronizmus) sa vylučuje nadmerné množstvo aldosterónu. Príčinou je ochorenie kôry nadobličiek (napríklad nádor).
Pri sekundárnom hyperaldosteronizme telo tiež vylučuje príliš veľa aldosterónu. Dôvodom býva nadmerná aktivácia systému renín-angiotenzín-aldosterón, napríklad v dôsledku ochorenia obličiek (ako je zúženie renálnych artérií = stenóza renálnej artérie).
