Počas počítačovej tomografie žiarenie spôsobuje vysoké vystavenie žiareniu. V porovnaní s röntgenovými lúčmi je toto vystavenie žiareniu obzvlášť vysoké, a preto nebezpečnejšie ako žiarenie Röntgen vyšetrenie. Počítačová tomografia (skrátene CT) napriek tomu ponúka oproti röntgenovým lúčom mnoho výhod.
Na jednej strane je možné snímať prierezové snímky tela a na druhej strane sú orgány a mäkké tkanivá zobrazené oveľa lepšie, ako by to bolo možné pomocou röntgenových lúčov. Kvôli vysokému vystaveniu žiareniu sa ľudia často snažia prejsť na zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRT). Zobrazovanie magnetickou rezonanciou môže tiež produkovať sekčné obrazy tela bez akejkoľvek radiačnej expozície.
V závislosti od obrázka však môže získanie obrazu pomocou magnetickej rezonancie trvať dlho. Počítačová tomografia naopak trvá len pár milisekúnd. Počítačová tomografia navyše umožňuje injekciu kontrastnej látky do žila, čo uľahčuje rozlíšenie medzi dvoma orgánmi alebo dvoma tkanivami.
Napriek tomu v počítačovej tomografii vždy existuje riziko vysokej radiačnej záťaže. Každý pacient dostane priemernú dávku žiarenia asi 4 mSv ročne (mSv = millisievert, jednotka, v ktorej sa podáva dávka žiarenia, tj. Radiačná záťaž). Ak pacient teraz dostane CT celého tela, tj. Obraz celého tela urobený počítačovou tomografiou, zodpovedá to expozícii 10-20 mSv.
To znamená, že vystavenie žiareniu z jedného obrazu počítačovej tomografie presahuje priemernú ročnú hodnotu faktorom 3 - 5. Z tohto dôvodu sa celotelové CT vyšetrenie robí iba vo veľmi zriedkavých prípadoch, napríklad keď sa hľadá nádorové zameranie, ale nebolo ho možné nájsť pomocou terapie magnetickou rezonanciou. Častejšie sa však robí CT brucha.
Tu je radiačná záťaž 8.8-16.4 mSv. To zodpovedá dvojnásobnej až štvornásobnej dávke žiarenia, ktorú by pacient normálne „zhromaždil“ do jedného roka. Vystavenie žiareniu nie je také vysoké, keď truhla (hrudník) je vystavený.
V tomto prípade je vystavenie žiareniu z obrazu počítačovej tomografie 4.2 - 6.7 mSv. To zodpovedá približne ročnej dávke pacienta. Často sa robí aj počítačová tomografia bedrovej chrbtice, najmä u pacientov s podozrením na herniovaný disk.
Tu je vystavenie žiareniu asi 4.8-8.7 mSv. Ale najmä kvôli alternatíve MRI by malo byť CT dobre zvážené v prípade herniovaného disku. Údaje o vystavení žiareniu vždy dosť silno kolíšu, pretože závisia od toho, aký silný alebo tenký je pacient.
U obzvlášť obézneho (tučného) človeka sa musí aplikovať vyššia dávka žiarenia, a tým aj vyššia radiačná záťaž, aby žiarenie mohlo prechádzať aj tukom do orgánov. Aj 4 kg nadváha znamená podstatne vyššiu radiačnú záťaž. U štíhlych osôb môže naopak žiarenie prenikať priamo do orgánov bez väčších prekážok, takže dávka žiarenia nemusí byť obzvlášť vysoká.
Počítačová tomografia sa často používa, najmä na vyšetrenia hlava. Výhodou je, že najmä v prípade a mŕtvica (mŕtvica) alebo krvácanie do mozog kvôli a žila or tepna prasknutie, zistí sa to v priebehu niekoľkých sekúnd. Nevýhodou je, ako vždy pri výpočtovej tomografii, ožarovanie v okolí a v okolí hlava. Preskúmanie hlava vedie k pomerne nízkej radiačnej záťaži iba s 1.8 - 2.3 mSv. To zodpovedá približne polročnému ožiareniu.
