Pri prvom kontakte dokáže imunitný systém klasifikovať potenciálne alergénnu látku (alergén) ako „nebezpečnú“ a zapamätať si ju. Tento mechanizmus sa nazýva senzibilizácia. Pri ďalšom kontakte s príslušným alergénom sa prvýkrát objavia alergické reakcie. Tie môžu byť časom čoraz závažnejšie. Ak sa alergia nelieči, môže viesť aj k chronickým príznakom, ako je bronchiálna astma.
Je preto vhodné alergiám v rámci možností predchádzať – ideálne už od útleho veku. Predispozícia k alergii je totiž dedičná. To znamená, že ak má otec alebo matka alergické ochorenie (napríklad sennú nádchu, astmu alebo neurodermatitídu), u dieťaťa je zvýšené riziko, že sa stane alergickým. Toto riziko je ešte vyššie, ak sú na niečo alergickí obaja rodičia – najmä ak ide zároveň o rovnaký typ alergického ochorenia (napr. senná nádcha). Do rizikovej skupiny (zvýšené riziko alergie) patria aj deti, ktoré majú súrodencov s alergiou.
Primárna prevencia
Žiadny nikotín
Aktívne a pasívne fajčenie počas tehotenstva a dojčenia, ako aj po pôrode zvyšuje riziko vzniku alergie u dieťaťa (najmä astmy). Okrem toho vás tabakový dym môže ochorieť aj inak, napríklad spôsobením rakoviny.
Existuje teda niekoľko dôvodov, prečo je prostredie bez dymu zásadne dôležité – najmä pre tehotné ženy, dojčiace matky a deti.
Výživa počas tehotenstva a dojčenia
V tomto období odborníci odporúčajú vyváženú, pestrú stravu, ktorá spĺňa nutričné požiadavky ženy. Strava by mala obsahovať zeleninu, mlieko a mliečne výrobky (ako sú jogurty a syry), ovocie, orechy, vajcia a ryby.
Nie je potrebné, aby sa tehotné a dojčiace ženy vyhýbali bežným spúšťačom alergií v strave (ako je kravské mlieko či arašidy) – riziko alergie u dieťaťa to neovplyvňuje.
Zdravá telesná hmotnosť
Aby sa predišlo astme u detí, ženy by sa pred a počas tehotenstva mali vyhýbať nadváhe alebo obezite. Zdravá telesná hmotnosť je dôležitá aj pre samotné deti a dospievajúcich: astma je bežnejšia u detí s nadváhou/obezitou ako u detí s normálnou hmotnosťou.
"Normálne" doručenie, ak je to možné
Deti narodené cisárskym rezom majú mierne zvýšené riziko astmy v porovnaní s deťmi narodenými normálne (vaginálne). Rodičia by to mali mať na pamäti, keď zvažujú elektívny cisársky rez (tj cisársky rez, ktorý nie je z lekárskeho hľadiska nevyhnutný).
Dojčenie
V ideálnom prípade by matky mali svoje deti plne dojčiť počas prvých štyroch až šiestich mesiacov. Ak potom postupne zavádzajú príkrmy, mali by zatiaľ svoje deti dojčiť.
Viac o dĺžke dojčenia sa dočítate v článku “Ako dlho dojčiť?”.
Počiatočná dojčenská výživa
Deti, ktoré nemôžu byť dojčené alebo nemôžu byť dostatočne dojčené, by mali dostať dojčenskú výživu.
V prvých dňoch života by sa však priemyselne vyrábaná dojčenská výživa na báze kravského mlieka (umelá výživa na báze kravského mlieka) nemala prikrmovať, ak matka chce dojčiť (dojčiť mlieko môže trvať aj niekoľko dní) . Namiesto toho by si matky na dočasné kŕmenie umelým mliekom v prvých dňoch života mali zvoliť prípravok, v ktorom sú mliečne bielkoviny vysoko štiepené (extenzívne hydrolyzovaná terapeutická receptúra) alebo ktorý obsahuje iba stavebné bloky bielkovín (aminokyselinová receptúra).
Iné živočíšne mlieka, ako je kozie mlieko (tiež používané ako základ pre dojčenskú výživu), ovčie mlieko alebo kobylie mlieko nemajú žiadny antialergický účinok. To isté platí pre dojčenskú výživu na báze sóje (sójové výrobky však môžu byť súčasťou doplnkových potravín – bez ohľadu na účel prevencie alergie).
Doplnkové jedlo a prechod na rodinnú výživu
Podľa pripravenosti vášho bábätka by mamičky mali začať so zavádzaním príkrmov najskôr od začiatku 5. mesiaca a najneskôr od začiatku 7. mesiaca.
Vyhýbanie sa bežným potravinovým alergénom (ako je kravské mlieko, jahody) v prvom roku života nie je z hľadiska prevencie alergie žiadnym prínosom. Odborníci preto neodporúčajú. Namiesto toho existujú dôkazy, že pestrá strava v prvom roku života môže chrániť pred atopickými ochoreniami, ako je senná nádcha alebo alergická astma. Pestrá strava zahŕňa aj ryby, obmedzené množstvo mlieka/prírodného jogurtu (do 200 ml denne) a slepačie vajcia:
Ako prevencia pred alergiou na slepačie vajcia odborníci odporúčajú dôkladne zohriate slepačie vajcia, napríklad pečené alebo natvrdo uvarené. Matky by im mali zaviesť doplnkovú stravu a pravidelne ju podávať svojmu dieťaťu. Avšak „surové“ slepačie vajcia (vrátane miešaných vajec!) sa neodporúčajú.
Odporúčané očkovania
Všetky deti by preto mali byť očkované podľa aktuálnych odporúčaní (vrátane detí so zvýšeným rizikom alergií).
Žiadna prehnaná hygiena
Prílišná hygiena v detstve zrejme podporuje vznik alergií. Podľa hygienickej hypotézy imunitný systém dieťaťa potrebuje mikróby a nečistoty, aby dozrel. Podporuje to aj fakt, že deti, ktoré vyrastajú na farme, sú menej náchylné na alergické ochorenia.
Vyhnite sa plesniam a látkam znečisťujúcim ovzdušie v interiéri
Uistite sa, že v interiéri (najmä v spálňach) nerastie pleseň. K tomu by ste mali pravidelne vetrať, aby vlhkosť v miestnostiach nestúpala príliš vysoko.
Aby ste predišli alergiám, mali by ste sa v rámci možností vyhýbať aj látkam znečisťujúcim ovzdušie v miestnostiach. Okrem tabakového dymu sem patria aj škodliviny, ktoré sa uvoľňujú napríklad pri uvoľňovaní plynov z podlahových krytín alebo nábytku.
Pozor na výfukové plyny áut
Oxidy dusíka a malé častice z dopravných emisií môžu okrem iného zvýšiť riziko astmy. Deti (a dospelí) by preto mali byť takýmto emisiám vystavení čo najmenej (napr. ak je to možné, vyhnite sa hre alebo bývaniu v blízkosti rušných ciest).
Sekundárna prevencia
Sekundárna prevencia je dôležitá pre ľudí so zvýšeným rizikom alergie, ktorí (ešte) nie sú chorí (napr. bábätká alergických rodičov). Na druhej strane je vhodné, ak už je imunitný systém senzibilizovaný – prvý krok k alergii.
Hydrolyzovaná dojčenská výživa
Hydrolyzovaná (hypoalergénna) dojčenská výživa (HA formule) je podľa reklamných tvrdení mnohých výrobcov obzvlášť užitočná pre deti s rizikom vzniku alergického ochorenia. Zatiaľ však takéto produkty nemožno všeobecne odporúčať na prevenciu alergií.
Jedným z dôvodov je to, že dostupné produkty sa značne líšia v rôznych ohľadoch – napríklad v zdroji bielkovín, ktoré obsahujú, a v rozsahu, v akom sa bielkoviny pri výrobe štiepia.
Po druhé, štúdie, v ktorých sa skúmala takáto hypoalergénna dojčenská výživa, sú veľmi heterogénne – napríklad pokiaľ ide o trvanie štúdie, veľkosť skupín alebo vplyv odvetvia.
Deti ohrozené alergiou by si preto mali skontrolovať, či je k dispozícii dojčenská výživa, ktorá sa v štúdiách ukázala ako účinná v prevencii alergií. Odporúča to aktuálne usmernenie o prevencii alergií.
Európske usmernenie o prevencii potravinových alergií u dojčiat a malých detí tiež neobsahuje žiadne odporúčanie na používanie hydrolyzovanej dojčenskej výživy – ale ani žiadne odporúčanie proti nej. Neexistujú žiadne jasné dôkazy o tom, že tieto dojčenské mlieka môžu zabrániť potravinovým alergiám u detí. Neexistujú však ani dôkazy o škodlivosti HA potravín pre deti.
Rodičia ohrozených detí by sa mali poradiť na tému hypoalergénnej dojčenskej výživy, napríklad u svojho detského lekára.
Zvieratká
Rodiny alebo deti so zvýšeným rizikom alergií by si novú mačku zaobstarať nemali. Neexistuje však žiadne odporúčanie zbaviť sa existujúceho domáceho maznáčika – neexistuje dôkaz, že by to malo vplyv na riziko alergií.
Terciárna prevencia
Terciárna prevencia existujúcich alergických ochorení má za cieľ predchádzať, obmedziť alebo kompenzovať exacerbáciu a možné následky ochorenia.
Napríklad pacientom s alergickou astmou niekedy prospieva klimatická terapia (napr. kúpeľné pobyty pri mori, v nízkych a vysokých horách). Užitočná môže byť aj ústavná rehabilitácia.
V prípade alergickej nádchy (s alergickou konjunktivitídou alebo bez nej) odborníci odporúčajú špecifickú imunoterapiu ako prevenciu rozvoja alergickej astmy. Postup je tiež známy ako hyposenzibilizácia:
Lekár podáva postihnutým postupne sa zvyšujúce dávky alergénu – buď vo forme roztoku alebo tablety pod jazyk (sublingválna imunoterapia, SLIT) alebo ako injekciu (injekčná striekačka) pod kožu (subkutánna imunoterapia, SCIT). Cieľom je postupne privykať imunitný systém na spúšťač alergie, aby naň reagoval menej citlivo.
Alergická nádcha (prípadne s alergickou konjunktivitídou) je príznakom napríklad peľovej alergie (senná nádcha), alergie na zvieracie chlpy a alergie na domáci prach.
Ak ste alergický na roztoče z domáceho prachu (alergia na domáci prach), mali by ste sa uistiť, že váš dom má čo najmenej roztočov a ich trusu. To znamená napríklad:
- Kobercové podlahy by sa mali vysávať niekoľkokrát týždenne, najlepšie pomocou prístroja so špeciálnym filtrom na jemný prach.
- Hladké podlahy by sa mali čistiť navlhčenou vodou raz alebo dvakrát týždenne.
Bábätkám s atopickou dermatitídou, ktorých rodina pravidelne konzumuje arašidy, môže prospieť, ak sa arašidové produkty pridávajú spolu s doplnkovou stravou vo forme primeranej veku (ako je arašidové maslo) a potom sa pravidelne podávajú. Arašidy sú jednou z potravín, ktoré často spúšťajú vzplanutia alebo zhoršujú príznaky atopickej dermatitídy. Lekári by však mali najskôr vylúčiť alergiu na arašidy, najmä u bábätiek so stredne ťažkou až ťažkou atopickou dermatitídou.
K terciárnej prevencii alergie u detí s atopickou dermatitídou patrí aj rada nezaobstarať si novú mačku.
