Ako sa posttraumatická stresová porucha prejavuje?
Posttraumatická stresová porucha (PTSD) sa vyskytuje ako fyzická reakcia po traumatickom zážitku, ako je násilný zločin, vážna nehoda alebo vojnový akt.
Oneskorené príznaky
Príznaky posttraumatickej stresovej poruchy sa väčšinou neprejavia okamžite. Symptómy šoku sa zvyčajne rozvinú ako prvé počas prežívanej núdzovej situácie: Postihnuté osoby sú znecitlivené, mnohí uvádzajú pocit „bez seba“ (pocit depersonalizácie). Situácia sa im potom zdá nereálna. Toto je ochranný mechanizmus tela, ktorý slúži na jeho vlastné prežitie. Táto reakcia na masívny stres sa nazýva akútna stresová reakcia.
Pri diagnostike posttraumatickej stresovej poruchy ošetrujúci lekár dodržiava kritériá a symptómy uvedené v Medzinárodnej štatistickej klasifikácii chorôb a súvisiacich zdravotných problémov (ICD-10).
Príznaky podrobne
Hlavné príznaky posttraumatickej stresovej poruchy sú:
- Nedobrovoľné spomínanie a opätovné prežívanie traumy (invázie a spätné spomienky).
- Vyhýbanie sa, potláčanie a zabudnutie udalosti
- Nervozita, úzkosť a podráždenosť
- Sploštenie citov a záujmov
Nedobrovoľné opätovné prežívanie traumy (flashbacky)
Spúšťače sú často takzvané kľúčové podnety, napríklad keď obeť vojny počuje výkriky alebo obeť požiaru zacíti dym. Pre posttraumatickú stresovú poruchu je typický aj opakovaný výskyt traumatických spomienok v podobe nočných môr. Okrem toho sa niekedy vyskytujú príznaky na fyzickej úrovni, ako je dýchavičnosť, triaška, závraty, zrýchlený tep a potenie.
Vyhýbanie sa, potláčanie a zabúdanie
Pre svoju vlastnú ochranu sa mnohí ľudia s PTSD vyhýbajú myšlienkam, situáciám a činnostiam, ktoré by mohli prebudiť spomienky na udalosť. Napríklad tí, ktorí boli svedkami traumatickej dopravnej nehody, sa vyhýbajú verejnej doprave a šoférovaniu. Popálené osoby sa môžu vyhýbať zapaľovaniu sviečok alebo ohňa.
Iné obete si nedokážu spomenúť na všetky aspekty traumatického zážitku. Odborníci hovoria o úplnej alebo čiastočnej amnézii.
Nervozita, úzkosť a podráždenosť (hyperarousal).
Mnohé obete traumy sú veľmi citlivé na podnety a ich nervy sú doslova na nervy. Sú hyper-bdelí, podvedome cítia, že sú vždy v nebezpečenstve. Sú tiež veľmi nervózni a nervózni. Z dlhodobého hľadiska je tento stav pre telo veľmi vyčerpávajúci. Prichádza k ťažkostiam s koncentráciou, rozsah pozornosti sa s časom čoraz viac skracuje. Čítanie knihy alebo pozeranie filmu sa potom niekedy stáva pre obete traumy nemožné.
Toto generalizované napätie vedie k miernej podráždenosti a neprimeraným výbuchom hnevu. Príbuzní obetí traumy často hlásia náhlu zmenu charakteru od predtým vyrovnaných a uvoľnených ľudí.
Pretrvávajúcu úzkosť a napätie možno často trochu zmierniť športom a cvičením. Prekonanie fyzickej aktivity je však pre mnohých postihnutých veľmi veľké.
Sploštenie záujmov a citov (otupenie).
Radosť zo života môže natrvalo narušiť posttraumatická stresová porucha. Postihnutí často strácajú všetky záujmy a sťahujú sa zo spoločenského života. Strácajú chuť do života a už neplánujú svoju budúcnosť. Niektorí už tiež nie sú schopní cítiť nič – či už je to radosť, láska alebo smútok. Dochádza k otupeniu emócií (umŕtvenie = otupenie).
Obete traumy sa často cítia odcudzené a majú pocit, že to, čo zažili, ich oddeľuje od ich blížnych a blízkych. Táto zmena v citovom živote potom často končí depresiou.
Bolesť a trauma
Možná súvislosť medzi (chronickou) bolesťou a PTSD však zatiaľ nie je presne objasnená. Niektorí vedci vidia spoločný neurobiologický základ medzi pretrvávajúcim stresom, bolesťou a úzkosťou.
Ako sa prejavuje komplexná posttraumatická stresová porucha?
Komplexnej posttraumatickej stresovej poruche predchádzajú veľmi ťažké alebo obzvlášť dlhotrvajúce traumy. Tieto obete traumy často vykazujú zmeny osobnosti v dôsledku komplexnej PTSD. Príznaky sa tu teda týkajú skôr správania a osobnosti:
- Zmeny v regulácii emócií (sexualita, hnev, sebapoškodzujúce správanie).
- Zmeny v pozornosti a vedomí
- Zmeny vo vnímaní seba samého (pocit viny, hanby, izolácie, straty sebahodnoty)
- Zmeny vo vzťahoch s ostatnými (problémy s dôverou)
- Somatizácia (bolesť bez fyzickej príčiny)
Niektoré príznaky podrobne:
Zmenená regulácia emócií a kontrola impulzov.
Regulácia emócií a kontrola impulzov sú pri komplexnej posttraumatickej stresovej poruche často v nerovnováhe. Postihnutí jedinci nedokážu vnímať emócie, ako je hnev, odpor a agresivita, s potrebným odstupom. Dochádza tak k neprimeraným emocionálnym výbuchom alebo sa vynakladá obrovské úsilie na skrytie tejto straty kontroly pred ostatnými ľuďmi.
Postihnutí si často „pomáhajú“ alkoholom alebo drogami, aby sa upokojili a snažia sa bojovať s komplexnou posttraumatickou stresovou poruchou.
Sebapoškodzujúce správanie sa vyskytuje aj u mnohých ľudí s komplexnou posttraumatickou stresovou poruchou. Častejšie sa vyskytuje aj nadmerné vystupovanie alebo vyhýbanie sa sexuálnej aktivite.
Zmena pozornosti
somatizační
Niektorí ľudia s komplexnou posttraumatickou stresovou poruchou majú tendenciu somatizovať. To znamená, že trpia fyzickými príznakmi, pre ktoré nemožno nájsť žiadnu organickú príčinu.
Zmeny vo vzťahoch s ostatnými
Vnímanie vzťahu tiež trpí komplexnou posttraumatickou stresovou poruchou. Postihnuté osoby majú často problém zapojiť sa do ľudskej blízkosti. Traumatizujúci zážitok im sťažuje dôveru a len zriedka nadväzujú bližší kontakt s ostatnými ľuďmi. Obete komplexnej traumy často nemajú dobrý zmysel pre svoje vlastné limity a občas ich prekročia.
Zvládanie každodenného života a kvalitu života môže vážne narušiť (komplexná) posttraumatická stresová porucha. Príznaky si postihnutá osoba často spočiatku nespája s traumatickým zážitkom, čo môže sťažiť ich identifikáciu.
