Stručný prehľad
- Čo je intususcepcia? Intususcepcia (kúsok čreva sa tlačí do ďalšej časti čreva). Zvyčajne sú postihnuté deti v prvom roku života. Ak sa intususcepcia nelieči, môže byť život ohrozujúca.
- Príčiny a rizikové faktory: Príčina väčšinou neznáma; inak napr. vírusové infekcie, črevné divertikuly, črevné polypy, črevné nádory, krvácanie pod sliznicou čreva pri určitých vaskulitíde; aj možná súvislosť s cystickou fibrózou a očkovaním proti rotavírusom; možno obezita ako rizikový faktor
- Príznaky: hlavne akútne, silné bolesti brucha, opakované vracanie, bledá pokožka, prípadne krvavé, slizké hnačky
- Možné komplikácie: nepriechodnosť čriev, perforácia čreva, odumretie postihnutých úsekov čreva, zápal pobrušnice
- Diagnóza: palpácia, ultrazvuk
- Liečba: zvyčajne konzervatívna zavedením fyziologického roztoku alebo stlačeného vzduchu do čreva, v prípade potreby operácia.
Čo je intususcepcia?
Invaginácia je lekársky termín pre črevný výčnelok. To znamená, že časť čreva vyčnieva do časti čreva za ním. Vo väčšine prípadov sa spodná časť tenkého čreva (ileum) posúva do hornej časti hrubého čreva (cékum). Toto sa označuje ako ileocekálna invaginácia.
Možné sú však aj invaginácie v tenkom alebo hrubom čreve. Vyskytujú sa však oveľa menej často.
Črevná invaginácia sa vyskytuje hlavne u detí. V ôsmich z desiatich prípadov sa intususcepcia vyskytuje u detí v prvom roku života. Chlapci sú postihnutí o niečo častejšie ako dievčatá.
Adolescenti a dospelí trpia intususcepciami menej často. Zvyčajne ide o takzvanú ileoileálnu invagináciu čreva, pri ktorej sa invaginuje posledný úsek tenkého čreva (ileum).
U detí však prevláda ileocekálna forma (posledný úsek tenkého čreva invaginuje do prvého úseku hrubého čreva).
Invaginácia: Aké sú príznaky?
Črevná invaginácia často vyvoláva nasledujúce príznaky (deti, dospelí):
- náhly nástup ťažkej bolesti brucha podobnej kŕčom (vrchol bolesti môže dokonca viesť k symptómom šoku)
- hmatateľná valcovitá štruktúra na bruchu
- Malinová rôsolovitá stolica (neskorý príznak)
- bledosť kože
- Opakované, niekedy žlčové vracanie
Postihnuté bábätká a batoľatá môžu kvôli bolesti neustále plakať. Možné sú aj záchvaty plaču počas spánku. Kvôli bolesti môžu zaujať pokojovú polohu s natiahnutými nohami.
Komplikácie
Ak sa intususcepcia nelieči, môžu nastať napríklad život ohrozujúce komplikácie
- Dehydratácia (dehydratácia) s opakovaným zvracaním
- Nedostatok krvného zásobenia, po ktorom nasleduje smrť postihnutých častí čreva
- Črevná obštrukcia
- Peritonitída (zápal pobrušnice)
Črevná intususcepcia: príčiny a rizikové faktory
Pôvod väčšiny intususcepcií zostáva neznámy (idiopatická intususcepcia), najmä u detí vo veku od šiestich mesiacov do troch rokov.
Niekedy zohrávajú úlohu vírusové infekcie, ako sú infekcie adenovírusmi (okrem iného patogény gastrointestinálnych infekcií) alebo norovírusy (patogény hnačky): Pohyb čriev (intestinálna peristaltika) je pri týchto infekciách zvýšený. Okrem toho sa Peyerove pláty (nahromadenie lymfatických folikulov v sliznici tenkého čreva) môžu zväčšiť a zápalom sa môžu zväčšiť lymfatické uzliny v brušnej dutine. To môže narušiť pohyby čriev a viesť k intususcepcii.
V súvislosti s infekciou Sars-CoV-2 boli opísané aj ojedinelé prípady intususcepcie.
Príležitostne sú za intususcepciou anatomické príčiny (najmä po 3. roku života). Medzi ne patrí napr
- Meckelov divertikul: vrodený vakovitý výbežok steny tenkého čreva
- Črevné duplikácie: malformácie v (tenkom) čreve, v ktorých sa časti čreva vyskytujú dvakrát
- Adhézie v črevnej oblasti
- Priestor zaberajúce lézie: Črevné nádory, črevné polypy, lymfómy (zhubné nádory lymfatického systému) – s pribúdajúcim vekom sú čoraz častejšie príčinou intususcepcie
V niektorých prípadoch existuje súvislosť s cystickou fibrózou (mukoviscidózou): Črevná invaginácia môže nastať opakovane až do veku deviatich až dvanástich rokov.
Mierne zvýšené riziko intususcepcie súvisí aj s očkovaním proti rotavírusom. Podľa štúdií existuje niekoľko ďalších prípadov intususcepcie medzi očkovanými osobami v porovnaní s deťmi, ktoré nedostali túto perorálnu vakcínu. Prínos očkovania je však výrazne väčší ako riziko intususcepcie. Odborníci odporúčajú začať a dokončiť očkovaciu sériu proti rotavírusom čo najskôr (prvú dávku možno podať od 6. týždňa veku).
Ak dieťa v dňoch po očkovaní proti rotavírusom vykazuje možné príznaky invaginácie čriev (silné bolesti brucha, opakované vracanie a pod.), rodičia by mali dieťa ihneď vziať k lekárovi.
Je možné, že obezita môže podporovať výskyt intususcepcie.
Črevná invaginácia: vyšetrenia a diagnostika
Lekár dokáže pri určitých vyšetreniach odhaliť intususcepciu. Prvými indikáciami sú cylindrické zhrubnutia pri palpácii brucha. Brušná stena môže tiež vykazovať obranné napätie. Ak lekár dôkladne prehmatá konečník prstom (rektálne vyšetrenie), na prste sa môže nachádzať krv.
Invaginácia: Liečba
Liečba intususcepcie je zvyčajne konzervatívna, ale v prípade potreby je možné vykonať aj operáciu.
Konzervatívne zaobchádzanie
Pri takzvanej hydrostatickej dezinvaginácii sa fyziologický roztok zavádza cez konečník pomocou katétra pod ultrazvukovým vedením, aby sa intususcepcia vrátila do pôvodnej polohy. Procedúra je obzvlášť úspešná, ak sú príznaky prítomné len niekoľko hodín.
Alternatívou je pneumatická dezinvaginácia: tu sa stlačený vzduch vtláča do čreva cez konečník pomocou katétra, aby sa invaginácia odstránila. Pacient je počas procedúry röntgenovaný na účely monitorovania. To má nevýhodu v tom, že je pacient vystavený žiareniu. Okrem toho je pri tejto metóde stlačeného vzduchu v porovnaní so soľnou metódou o niečo vyššie riziko prerazenia (perforácie) črevnej steny.
Po konzervatívnej liečbe intususcepcie musia byť pacienti pod dohľadom lekára približne 24 hodín. Oba postupy môžu po úspešnom ukončení viesť k relapsom (recidívam).
Operácie
Počas procedúry sa intususceptovaná časť čreva opatrne manuálne premiestni (redukcia) a prípadne zafixuje na mieste, aby sa znížilo riziko recidívy. Celý zákrok je možné vykonať v rámci laparoskopie alebo otvorenou operáciou (s väčším brušným rezom).
Ak zmena polohy nie je možná alebo intususceptovaná časť čreva už odumrela (nekróza), musí sa odstrániť otvorenou operáciou. Je to potrebné aj vtedy, ak je príčinou intususcepcie napríklad črevný nádor. Konce, ktoré zostali po vyrezaní postihnutej časti čreva, sa spoja, aby mohla črevná trubica opäť prejsť.
Riziko rekurentnej intususcepcie je po chirurgickej liečbe nižšie ako po konzervatívnej liečbe.
