Podpora nadania
Na podporu súčasného vysokého talentu sú obzvlášť vhodné hry na sústredenie. Za týmto účelom sme vyvinuli hru v kombinácii s výrobcom hier, ktorá dokáže hravo propagovať nadanie. Kombináciou koncentrácie a hier sa dajú veľmi dobre dosiahnuť rôzne ciele.
Kladieme osobitný dôraz na vysokú kvalitu a spracovanie tejto hry. Na nasledujúcom diagrame vidíte rozdelenie inteligencie podľa Gaussovho rozdelenia. Hodnoty v malom rámčeku zodpovedajú príslušným IQ.
IQ ako také je založené na úvahe, že priemernému študentovi je pridelené IQ 100. To znamená, že v jeho porovnávacej skupine (= rovesníci, testovaní rovnakým testom) možno dosiahnuť asi o 50% lepšie výsledky. Okrem IQ 100 mu je pridelený percentilový stupeň (PR) 50.
To znamená, že na základe percentilového poradia je možné určiť, koľko detí v porovnávacej skupine malo horšie výsledky. Nasledujúca tabuľka slúži na ilustráciu rozsahu, v akom súvisí rozsah inteligencie a percentilové poradie. Spravodajský kvocient (IQ) percentilové hodnotenie (PR) <70 | <2 70 - 79 | 2-8 80 - 89 | 9 - 23 90 - 109 | 25 - 73 110 - 119 | 75 - 90 120 - 129 | 91 - 97> 129 | > 97Na základe Mníchovského modelu nadania podľa Hellera a Hanyho, ktorý bol založený na modeli vyvinutom „modelom triadickej vzájomnej závislosti“ FJ Mönksa (pozri diagram vyššie), musia byť individuálne schopnosti človeka rozdelené na kognitívne a nekognitívne osobnostné rysy.
Kognitívne vlastnosti Non kognitívne vlastnosti
- Expresívnosť
- Matematické zručnosti
- Technicko - konštruktívne schopnosti
- Abstraktnosť
- Výkon pamäte
- Logické uvažovanie
- Všeobecné vedomosti
- ...
- Ochota konať a vyvinúť úsilie, zvedavosť a túžba po vedomostiach
- Stratégie práce a zvládania stresu
- Motivácia výkonu
- Osobnosť
- Tvorivosť
- Vyvážený sebapoňatie, morálne vedomie
- Prevzatie zodpovednosti
- ...
Podľa toho by diagnóza všetkých ovplyvňujúcich faktorov mala byť čo najširšia, aby bolo možné čo najpresnejšie preskúmať inteligenciu. Pretože najmä externé faktory (= faktory prostredia) podliehajú pri hodnotení určitej subjektivite, je možné pomocou podobného testovania preukázať určité podoblasti faktorov pohotovosti (prediktory) a výkonnostných oblastí (kritériá). V testovacej situácii môžu byť tiež vizualizované niektoré oblasti nekognitívnych osobnostných vlastností, ako je zvládanie stresu alebo pracovné stratégie.
Diagnóza patrí do rúk skúseného psychológa. Vzhľadom na súčasný stav vedomostí nebude takýto prieskum obsahovať iba samotné stanovenie inteligenčného kvocientu, ale aj prieskum rodičov a učiteľov na rozlíšenie a hodnotenie faktorov prostredia a nekognitívnych vlastností osobnosti. Prieskum medzi spolužiakmi (= skupina rovesníkov) sa nebude robiť.
Pretože pre dospelých je už dnes ťažké vykonať takéto hodnotenie nezávisle od ročníka, obzvlášť deti v základnej škole sú veľmi nekritické. Prieskumy preukázali, že sympatie, ale aj školské úspechy (ak sú známe) majú osobitný vplyv na hodnotenie nadania. Znalecké posudky zamerané na hodnotenie nadania spravidla obsahujú nielen zrejmé informácie (dátum, podrobnosti inteligenčného testu, anamnéza, dôvod vyšetrenia), ale predovšetkým predovšetkým výroky o správaní dieťaťa počas testovacej situácie a skutočné výsledky vyšetrenia.
Znalecké posudky sa obvykle končia názorom psychológa, ktorý sa týka posudzovania nadania. Tieto vyhlásenia môžu obsahovať ďalšie informácie z rozhovorov s rodičmi a učiteľmi. Tieto rozhovory (pozri vyššie) môžu byť obzvlášť užitočné, pretože obe skupiny už sprevádzali dieťa dlhšie a mohli ho spoznať v rôznych situáciách.
Ktorý test sa používa na meranie inteligencie, sa líši. Pretože spravodajský kvocient ako taký nie je všeobecne platným opatrením, ale odráža iba súčasný stav spravodajských služieb vo vzťahu ku konkrétnemu skúšobnému postupu, v takejto správe je potrebné uviesť, ktoré postupy sa použili. Všetky testovacie postupy, ktoré používa psychológ v súvislosti s diagnostikou inteligencie, musia podliehať určitým kritériám kvality objektívnosť.
Preto zvyčajne dosahujú dobro spoľahlivosť, ktorým sa rozumie spoľahlivosť (nameraná hodnota a skutočná hodnota súhlasia s vysokou mierou pravdepodobnosti). Testy inteligencie sú založené na rôznych kritériách kvality, takže je možné predpokladať, že správnosť výsledku testu nemusí byť spochybnená (= platnosť). Výsledok musí byť samozrejme tiež objektívny, tj nesmie byť ovplyvnený ani počas výkonu, ani počas hodnotenia alebo interpretácie výsledku.
Pretože existuje veľa rôznych postupov na určenie inteligenčného kvocientu, a teda na meranie inteligencie a individuálnej úrovne vývoja, bude tu ako príklad diskutovaných iba niekoľko testovacích postupov. Na jednej strane je to spôsobené pomerne častým používaním HAWIK (Hamburger Wechsler Intelligenztest für Kinder), CFT (Culture Fair Intelligence Test) a Mníchovského testu. Vysoká nadanie Batéria, ktorá sa osobitným spôsobom snaží zohľadniť rôzne aspekty podľa modelu nadania podľa Hella a Hanyho (pozri vyššie). Testy HAWIK sa uskutočňujú prostredníctvom rôznych subtestov, ako sú vyplnenie obrázkov, všeobecné znalosti, výpočtové myslenie atď.
praktická, verbálna a všeobecná inteligencia. CFT meria individuálnu schopnosť dieťaťa rozpoznávať pravidlá a identifikovať určité vlastnosti. Meria tiež mieru, do akej je dieťa schopné neverbálne rozpoznať a vyriešiť problém.
Test pozostáva z piatich rôznych čiastkových testov. Jedným z testovacích postupov, ktoré už zahŕňajú prieskum medzi učiteľmi vo forme kontrolného zoznamu, je Mníchovská vysokoteplotná batéria od spoločnosti Heller a Perleth, ktorá je v súčasnosti stále vo vývoji. Na základe mníchovského modelu nadania sú jednotlivé aspekty, ktoré určujú vývoj do štúdia sú integrované špeciálne talenty. Okrem všeobecných aspektov týkajúcich sa kognitívnych schopností dieťaťa sa teda venuje pozornosť aj otázkam sociálnej kompetencie, motivácie, osobných záujmov a prevládajúcej školskej a rodinnej klímy. Tento testovací postup bude spočiatku k dispozícii v dvoch rôznych vydaniach: ako MHBT pre základnú školu a ako MHBT pre stredné školy.
