Oppenheimov reflex alebo znak Oppenheim je prirodzený reflex u detí a patologický reflex u dospelých. Neurológia spája tento reflexný pohyb so znakmi pyramídového traktu, ako je zrejmé pri poškodení centrálnych motorických neurónov. Choroby ako napr roztrúsená skleróza (MS) alebo ALS môžu spôsobiť také poškodenie.
Čo je Oppenheimov reflex?
Oppenheimov reflex je reflex chodidla, ktorý sa dá spustiť kefovaním po prednej hrane holene. Neurológovia chápu Oppenheimov reflex ako patologický reflex, ktorý môže byť symptomaticky prítomný v kontexte centrálnej nervový systém poruchy. Príznak je tiež známy ako znak Oppenheim. Reflexný pohyb je reflex chodidla, ktorý je možné spustiť kefovaním po prednej hrane holene. Oppenheimov reflex je jedným z takzvaných znakov pyramídového traktu, ktorý sa týka poškodenia pyramídového traktu alebo centrálnych motorických neurónov zodpovedných za riadenie svalového pohybu. Pyramídové útvary sú ústredné nervový systém motorové cesty v miecha ktoré riadia dobrovoľné pohyby celého tela. Patologický reflex dostal meno podľa svojho prvého deskriptora, Hermanna Oppenheima. Nemecký neurológ objavil reflexný pohyb, ktorý je patologický až v pokročilom veku, už v 19. storočí.
Funkcia a úloha
Pyramídové útvary v človeku miecha sú riadiacim strediskom dobrovoľnej motorickej činnosti. Sú spojené s alfa motorickými neurónmi vo vláknach kostrového svalstva a patria medzi zostupné alebo eferentné cesty nervový systém. Informácie sú odvádzané z centrálneho nervového systému eferentnými cestami. V prípade pyramídových traktov sú cieľom tohto vedenia kostrové svaly. Takto dostávajú svaly svoje pohybové povely. Centrálny nervový systém v miecha riadenie reflex najmä. Veľká časť z nich reflex sú ochranné reflexy, ktoré sú primárne určené na prevenciu úrazov. Taký reflex sú každý spustený takzvaným spúšťačom. Týmto spúšťačom je spravidla špecifické vnímanie. Ak sa spínací bod pre reflexné pohyby nenachádzal v mieche, ale v motorickej kôre mozgu mozog, potom by sa informácie o pohybe nedostali dostatočne rýchlo do svalov. Reflexy by tak už viac nemohli osobu chrániť. Preto musia byť predovšetkým ochranné reflexy zapojené po čo najkratších cestách, aby splnili svoj účel. Napríklad, ak lopta alebo iný predmet letí smerom k ľudskej tvári, zodpovedajúcim reflexným pohybom je obrana proti predmetu rukami. Keby bol tento pohyb riadený mozog, osoba by nezdvihla ruky, kým sa objekt k nemu už dávno nedostane, a ochranný reflex by tak už viac neslúžil nijakému účelu. Reflexné riadenie cez pyramídové dráhy má teda evolučné praktické dôvody. Naproti tomu svalové pohyby orgánov nie sú kontrolované pyramidálnymi dráhami. Sú spojené v enterickom a vegetatívny nervový systém. Niektoré reflexy ľudského tela sú obmedzené na batoľa. Medzi ne patrí napríklad sací reflex. Tento reflexný pohyb nastáva hneď, ako sa dotknete pier dieťaťa. Oppenheimov reflex je tiež fyziologický u dojčiat. Keď je predná hrana detskej holene pevne vyčistená prstami, veľký palec sa tonicky pohybuje ako súčasť reflexu. Zvyšok prstov na nohách sa zvyčajne rozprestiera od seba. Keď sa táto reakcia pozoruje u dospelého človeka, už nehovoríme o fyziologickom reflexe, ale o patologickom. Oppenheimov reflex teda nie je prítomný u zdravých dospelých osôb.
Choroby a sťažnosti
Oppenheimov reflex je príznakom. Reflexný pohyb sa často vyskytuje spolu s ďalšími patologickými reflexmi. Babinského reflex, Gordonov reflex a Čaddockov reflex, rovnako ako znaky Strümpell, patria do takzvanej skupiny Babinski, ktorá sa spája s pojmom príznaky pyramídového traktu, rovnako ako znak Oppenheim. Táto skupina príznakov naznačuje neurológovi poškodenie centrálnych motorických neurónov. Reflexné vyšetrenie je v neurológii štandardný postup. Veľa
neurologické ochorenia môžu byť spojené s patologickými reflexmi od skupiny Babinski, a tým môžu poškodiť centrálne motoneuróny. Jednou z najznámejších chorôb v tejto súvislosti je roztrúsená skleróza. V tomto autoimunitnom ochorení centrálneho nervového systému je vlastné pacientovi imunitný systém omylom napáda vlastné nervové tkanivo tela v centrálnom nervovom systéme a spôsobuje imunologickú zápalovú reakciu. V rámci zápal, izolačné myelínový obal v centrálnom nervovom tkanive sa rozpadá. Vodivosť nervového tkaniva sa tak zníži alebo stratí. V najhoršom prípade dôjde k trvalému poškodeniu v mozog a miechu. V spojení s roztrúsená skleróza, pre prognózu sú primárne relevantné znaky pyramídového traktu a teda aj Oppenheimov reflex. Ak sú príznaky pyramídovej dráhy už v počiatočnom štádiu ochorenia, lekár hovorí o dosť nepriaznivom priebehu. Iné choroby môžu tiež poškodiť centrálne motorické neuróny a spôsobiť tak príznaky pyramídového traktu. Jedným príkladom je degeneratívne ochorenie ALS. Pri tomto ochorení motorického nervového systému sa nervové bunky zodpovedné za pohyby svalov kúsok po kúsku degradujú. Motorické neuróny v mozgu a v prednom rohu miechy sú ovplyvnené degeneratívnymi javmi. Degeneráciu nemožno zastaviť. V najlepšom prípade je možné degeneráciu oddialiť. Ak je ovplyvnený prvý motoneurón, potom dochádza k progresívnej svalovej slabosti až po paralýzu. Ak je naopak ovplyvnený druhý motoneurón, potom sa to zvyčajne prejaví ako kŕčovitosť.
