Mikroskopická anatómia Prostata

Mikroskopická anatómia

Okrem predchádzajúceho popisu (makroskopická anatómia) existuje aj popis, ktorý sa pripravuje pomocou tkanivovej vedy (mikroskopická anatómia, histológia). Za týmto účelom a prostaty („Prípravok“ v histologickom slovníku) sa rozreže na tenké plátky, odstráni sa z nej tekutina, prostata sa nechá reagovať s určitými farbivami a odborne sa zafixuje na sklenenú dosku (nosič). Vzorka teraz ponúka možnosť preskúmania pod mikroskopom.

V bežnom svetelnom mikroskope sa prostaty žľaza je pôsobivá so skutočnými žľazovými bunkami (epiteliálnymi bunkami), ktoré sa vlievajú do zodpovedajúcich vylučovacích ciest. Ako zdanlivo neusporiadaný tubulárny systém potom kanály končia v močová trubica, ako už vieme. Vláknité spojivové tkanivo medzery medzi žľazami a kanálikmi vyplňujú viditeľne veľké množstvo „hladkých“ (nie ľubovoľne použiteľných) svalových buniek, ktoré slúžia na vypudenie sekrécie a na otvorenie a uzavretie kanálikov (pozri nižšie).

Ak je v priečnom reze celá prostata, možno rozlíšiť tri zóny prostaty, ktoré ležia sústredne okolo seba ako ruské babushkasmatroshkas podľa princípu „bábika v bábike“:

• Prvá takzvaná „periuretrálna“ zóna je najmenšia a najvnútornejšia zóna, ktorá obklopuje močová trubica a úzko s ním úzko súvisí aj z hľadiska dejín vývoja (embriológie).
• „Vnútorná zóna“ je druhá vrstva, ktorá tvorí asi štvrtinu látkovej hmoty. Jeho spojivové tkanivo priestory sú obzvlášť husto zabalené a prebiehajú v nich aj injekčné tubuly (Ductus ejaculatorius).
• Zvyšný priestor, tj takmer tri štvrtiny prostaty, je vychytávaná „vonkajšou zónou“, ku ktorej susedí iba vonkajšia hrubá kapsula. Tu sa odohráva leví podiel na produkcii sekrétov.

  Skutočná kolíska tejto výroby leží v asi 30 - 50 žľazách, ktoré sú lemované tisíckami rušných buniek. Vo všetkých žľazách a mnohých ďalších dutých orgánoch sa najvnútornejšia bunková výstelka dutín nazýva „epitelové bunky“. Predstavujú steny dutín (clearing, lumen) a nalievajú do nich svoje špecifické látky.

  Toto je presne miesto, kde skutočne dochádza k práci žliaz, odborník hovorí o „parenchýme“ orgánu alebo žľazy. V žľazách sú často viditeľné „kamene prostaty“, ktoré však predstavujú iba zhrubnuté sekréty a spočiatku nemajú patologický charakter. Je obzvlášť dôležité vedieť, že rôzne zóny reagujú na rôzne hormóny, o ktorom si v patologických procesoch povieme neskôr.

  Namiesto výrazov vnútorná / vonkajšia zóna je bežná aj dvojica stredná / periférna zóna.

Tento obrázok ukazuje tenký rez prostatou v 10-násobnom zväčšení. Jednotlivé žľazy sú ohraničené mnohými malými epitelovými bunkami, ktoré sú v centrálnej žľaze označené zelenou farbou (2). Svetloružová sekrécia prostaty často vnútro žliaz úplne vyplní. Za žľazami je vláknitá spojivové tkanivo, v ktorých sú bunky hladkého svalstva zaliate ako húf rýb.

• Spojivové tkanivo
• Prostatická žľaza s epiteliálnymi bunkami miestami označenými zelenou farbou