Stručný prehľad
- Liečba: Injekcie s geneticky upraveným umelým rastovým hormónom až do ukončenia rastu, prípadne aj v dospelosti
- Príznaky: U detí hlavne narušený rast, prípadne narušený vývoj zubov; u dospelých zlý celkový stav, porucha rozloženia tuku, náchylnosť na kardiovaskulárne ochorenia
- Príčiny a rizikové faktory: Konkrétnu príčinu možno nájsť len v štvrtine prípadov; vrodené alebo získané, napríklad v dôsledku dedičnosti, nádor hypofýzy, v dôsledku ožiarenia, zápalu, úrazu
- Diagnóza: anamnéza, telesné merania, krvné testy na špecifické hormóny, röntgen rúk na určenie rastu, v prípade potreby zobrazovanie magnetickou rezonanciou
- Prognóza: Neliečený, zvyčajne znížený rast, možné komplikácie, pri liečbe je možný normálny rast, u dospelých po liečbe zlepšenie kvality života
Čo je nedostatok rastového hormónu?
Nedostatok rastového hormónu je nedostatok hormónu somatotropínu (STH). Pôsobí nielen ako rastový hormón, ale má aj mnoho ďalších funkcií. Ovplyvňuje napríklad kosti, svaly, tuk, rovnováhu cukru a kognitívne funkcie.
Nedostatok rastového hormónu sa vyskytuje vrodene aj ako získané ochorenie.
Somatotropín
Somatotropín je produkovaný v tele hypofýzou a uvoľňuje sa prerušovane, najmä počas spánku. Toto uvoľňovanie je regulované hormónom (GHRH) z oblasti mozgu vyššej úrovne, hypotalamu.
Uvoľňovanie somatotropínu do krvi vedie k rôznym reakciám v tele. Pečeň okrem iného uvoľňuje somatomedíny, najmä inzulínu podobný rastový faktor 1 (IGF-1).
IGF-1 je skutočný rastový faktor. Jeho uvoľňovanie zvyšuje produkciu bielkovín, bunkovú proliferáciu a dozrievanie. IGF-1 tiež ovplyvňuje metabolizmus tukov a uhľohydrátov, riadi rozklad tuku v tukových bunkách a oslabuje účinok inzulínu, hormónu znižujúceho hladinu cukru v krvi na cieľové bunky. To spôsobuje zvýšenie hladiny cukru v krvi. Ak je v krvi dostatočne vysoká hladina IGF-1, znižuje sa tým uvoľňovanie somatotropínu.
V prípade nedostatku rastového hormónu je možné narušenie na všetkých úrovniach riadiaceho okruhu rovnováhy somatotropínov. Okrem porúch produkcie jednotlivých faktorov a hormónov sú možné aj narušené signálne dráhy, ako sú receptory pre IGF-1.
Liečba nedostatku rastového hormónu je možná od roku 1957 – nahradením chýbajúceho hormónu. V tom čase sa použitý rastový hormón extrahoval z hypofýzy zosnulých ľudí.
Dnes (od roku 1985) sa používa geneticky upravený, umelý somatotropín, ktorý lekári podávajú injekčne.
Čo možno urobiť s nedostatkom rastového hormónu?
Aby bolo možné naplánovať liečbu pacientov s deficitom rastového hormónu, je zvyčajne potrebný pobyt v nemocnici. V špecializovanej ambulancii lekári prispôsobujú terapiu individuálne.
Lekári liečia nedostatok rastového hormónu pravidelným podávaním umelého rastového hormónu (analógy somatotropínu). Táto terapia sa zvyčajne začína čo najskôr po stanovení diagnózy. Hormón sa musí podávať injekčne pod kožu (subkutánne). Keďže množstvo musí byť vždy presné, pacient a v prípade potreby aj rodičia sú špeciálne zaškolení o spôsobe podávania liekov.
U detí lekári často ukončia terapiu, keď je rast dĺžky ukončený alebo už nie je nedostatok rastového hormónu. V závažných prípadoch je potrebné podávať rastový hormón do konca života pacienta.
U dospelých je v niektorých prípadoch potrebná aj dlhodobá liečba.
V liečbe umelým somatotropínom teraz lekári pokračujú aj po ukončení rastu, keďže hormón má vplyv na mnohé metabolické procesy. V súčasnosti je dokázaný pozitívny vplyv liečby u dospelých pacientov na mnohé fyzikálne procesy.
Vedľajšie účinky sú možné, ale zriedkavé
V mnohých prípadoch liečba analógmi somatotropínu umožňuje deťom s deficitom rastového hormónu dosiahnuť normálnu výšku. U dospelých pacientov terapia zlepšuje symptómy, ako je zvýšená akumulácia tuku na bruchu, znížená výkonnosť a znížená hustota kostí.
V niektorých prípadoch má hormonálna liečba aj iné, niekedy nežiaduce účinky. Napríklad v mieste vpichu sa niekedy vyskytujú lokálne reakcie, ako je brnenie a začervenanie. Ďalšie možné vedľajšie účinky zahŕňajú infekcie močových ciest, hrdla, gastrointestinálneho traktu alebo uší, bolesti hlavy, kŕče, celkové bolesti a bronchiálnu astmu. Zriedkavo dochádza k zvýšeniu tlaku v mozgu. U pacientov s rakovinou je možné, že liečba rastovým hormónom môže spôsobiť vznik ďalšieho nádoru.
Somatotropínová terapia zvyšuje hustotu kostí. To môže zhoršiť existujúcu skoliózu (bočne zakrivenú chrbticu) a môže sa vyvinúť takzvaná epifyziolýza hlavice stehennej kosti (poškodenie hlavice stehennej kosti).
Celkovo sú významné vedľajšie účinky počas liečby umelým rastovým hormónom zriedkavé. Napriek tomu má lekár pozorne sledovať liečbu aspoň každý druhý mesiac. Dôležitým parametrom je koncentrácia IGF-1 v krvi. Terapia sa považuje za správne nastavenú, ak je táto koncentrácia v zamýšľanom rozsahu. Len v prípade, že liečba po jednom roku nemá dostatočný účinok, treba liečbu prerušiť.
chirurgia
V niektorých prípadoch nedostatku rastového hormónu je nevyhnutná operácia v oblasti hypofýzy. To platí najmä vtedy, ak sú za nedostatok rastového hormónu zodpovedné mozgové nádory. Špecialistami na tieto operácie sú neurochirurgovia.
príznaky
Nedostatok rastového hormónu u detí
Centrálnym, ale nešpecifickým príznakom u detí s deficitom rastového hormónu je skrátený rast do dĺžky. Vrodený nedostatok rastového hormónu sa zvyčajne prejaví medzi šiestym a dvanástym mesiacom života. Do druhého roku je však rast často ešte normálny. Porucha rastu spôsobená nedostatkom rastového hormónu zvyčajne postihuje všetky časti tela rovnako (úmerný nízky vzrast).
Ak je nedostatok rastového hormónu len mierny, postihnuté deti sú štíhle. Výrazný nedostatok naopak vedie k tvorbe pomerne hrubej tukovej vrstvy pod kožou.
Vývoj zubov je ovplyvnený aj retardáciou rastu.
Ďalším dôležitým príznakom, najmä u bábätiek, je veľmi výrazne znížená hladina cukru v krvi (hypoglykémia). Na rozdiel od iných ochorení, ktoré sú spojené s nízkou hladinou cukru v krvi, je pri vrodenom nedostatku rastového hormónu váha a výška dieťaťa pri narodení zvyčajne ešte v norme.
U detí nedostatok rastového hormónu často ovplyvňuje ich celkový stav do takej miery, že odmietajú jesť a piť.
Nedostatok rastového hormónu u dospelých
U dospelých s nedostatkom rastového hormónu sú hlavnými príznakmi mierny celkový zdravotný stav a nízka nálada. Výsledkom je často znížená výkonnosť a kvalita života. Citeľné je aj prerozdelenie tuku smerom k bruchu a trupu. Znižuje sa svalová hmota a hustota kostí. Hladiny lipidov v krvi a náchylnosť na kardiovaskulárne ochorenia sú často zvýšené. Nedostatok rastového hormónu u dospelých však môže byť do značnej miery asymptomatický.
Iné hormonálne poruchy
Rastový hormón sa tvorí v hypofýze. To produkuje aj iné hormóny. Príklady sú
- LH (luteinizačný hormón) a FSH (folikuly stimulujúci hormón, dôležitý pre funkciu pohlavných orgánov)
- ACTH (adrenokortikotropný hormón, dôležitý pre funkciu nadobličiek)
- ADH (antidiuretický hormón, dôležitý pre funkciu obličiek)
- TSH (hormón stimulujúci štítnu žľazu, dôležitý pre funkciu štítnej žľazy)
Ak je nedostatok rastového hormónu spôsobený celkovým ochorením hypofýzy, produkcia týchto ďalších hormónov je zvyčajne narušená – s príslušnými príznakmi.
Existuje množstvo symptómov, ktoré v niektorých prípadoch naznačujú, čo spôsobuje nedostatok rastového hormónu. Patrí medzi ne napríklad takzvaný pendulárny nystagmus (mimovoľné kmitanie oka dopredu a dozadu) a obzvlášť malý penis (mikropenis). Tieto dva symptómy svedčia pre septooptickú dyspláziu – komplexnú neurologickú poruchu, ktorá postihuje hypofýzu a očný nerv.
Príčiny a rizikové faktory
Vo väčšine prípadov je nedostatok rastového hormónu idiopatický, tj príčina je neznáma. Konkrétnu príčinu je možné určiť len v približne štvrtine prípadov.
Ochorenie je vrodené alebo získané neskôr. Možné príčiny zahŕňajú dedičnú predispozíciu, zápal (ako je autoimunitná hypofyzitída), poškodenie ciev, poranenia, nádory alebo účinky ožiarenia (ako je chemoterapia). Nedostatok rastového hormónu môžu za určitých okolností spustiť aj chirurgické zákroky v citlivej oblasti hypofýzy.
Silný psychický stres niekedy ovplyvňuje citlivý proces rastu a vývoja.
Vo väčšine prípadov sa nedostatok rastového hormónu vyskytuje izolovane, teda nedochádza k iným hormonálnym poruchám.
Vyšetrenia a diagnostika
Príčiny zníženého rastu sú však veľmi rôznorodé – nedostatok rastového hormónu je len jednou z možných príčin. Špecialisti na nedostatok rastového hormónu sú predovšetkým endokrinológovia. Špecializovaný odbor endokrinológie sa zaoberá (hormonálnymi) žľazami tela.
Rozhovor o anamnéze
Ústrednou úlohou v diagnostike nedostatku rastového hormónu je odoberanie anamnézy (anamnéza). K tomu sa lekár podrobne porozpráva s rodičmi postihnutého dieťaťa alebo so samotným dospelým pacientom. Cieľom je zistiť individuálne, rodinné a sociálne zázemie postihnutého. Lekár okrem iného položí nasledujúce otázky:
- Aké príznaky ste si všimli?
- Existujú nejaké viditeľné zmeny v nálade, výkonnosti alebo stravovaní a pití?
- Poznáte nejaké predchádzajúce ochorenia?
- Ako sa vyvíjali ostatní členovia rodiny?
- Je tam nejaký psychický stres?
Fyzikálne vyšetrenie
Podľa definície je rast klasifikovaný ako abnormálny, ak sú hodnoty pod takzvaným percentilom tretej dĺžky. To znamená, že 70 percent detí v rovnakom veku je vyšších.
Ešte konkrétnejšie, rast dieťaťa môže byť nastavený vo vzťahu k výške rodičov a teda k očakávanej cieľovej výške. Pre „cieľovú výšku“ vezmite priemernú výšku oboch rodičov. Pre chlapcov pridajte 6.5 centimetra, pre dievčatá odpočítajte 6.5 centimetra. Túto výšku možno použiť na meranie očakávanej rastovej krivky. Predpokladá sa, že povolený rozsah odchýlky je 8.5 centimetra smerom nahor a nadol.
Tiež možno rozlišovať medzi proporcionálnymi a disproporcionálnymi poruchami rastu. V prípade nedostatku rastového hormónu býva porucha rastu úmerná, teda oneskoreným rastom sú postihnuté všetky časti tela.
U starších detí bude lekár v rámci fyzického vyšetrenia pátrať aj po známkach puberty, ako je vývoj prsníkov a ochlpenia.
Röntgenové vyšetrenie
Krvný test
Lekár pomocou krvného testu meria bežné parametre a koncentráciu rastového hormónu somatotropínu (STH), IGF-binding protein-3 (IGFBP-3) a IGF-I. Meria sa aj krvné hladiny iných hormónov, ktoré produkuje hypofýza, ako je rastový hormón (najmä ACTH a TSH), ako aj látky, ktoré uvoľňujú, ako je kortizón. Ak príčina nedostatku rastového hormónu spočíva v hypofýze, často je postihnutých viacero hormónov. Meranie kontrolného hormónu z hypotalamu, ktorý vedie k uvoľňovaniu rastového hormónu (GHRH), je nespoľahlivé.
Stimulačný test STH
Ak sú hladiny IGF-1 a IGFB-3 v krvi nízke a nie je možné nájsť inú príčinu, môže ísť o nedostatok rastového hormónu. Na vyšetrenie tohto podozrenia je možné vykonať takzvaný STH stimulačný test. Za týmto účelom lekár injekčne podá pacientovi nalačno látku, ktorá stimuluje hypofýzu na uvoľňovanie somatotropínu (ako je glukagón, inzulín, arginín, klonidín). Potom sa niekoľkokrát v intervaloch odoberie vzorka krvi a lekár ju analyzuje, aby zistil, či a koľko sa uvoľnil rastový hormón.
Na zistenie nedostatku rastového hormónu sú potrebné dva nápadné stimulačné testy. Treba si však uvedomiť, že výsledok testu je ovplyvnený mnohými faktormi (napr. pohlavné hormóny a obezita). To znamená, že nie vždy je možné porovnávať dva testy.
V niektorých prípadoch sa stimulačné testy nesmú vykonávať na deťoch kvôli vedľajším účinkom. U novorodencov a dojčiat sa nesmie vykonávať žiadna stimulácia.
Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI)
Magnetická rezonancia (MRI) sa používa len v špeciálnych prípadoch podozrenia na nedostatok rastového hormónu – ak má lekár podozrenie na príčinu nedostatku rastového hormónu v mozgu, napríklad v podobe nádoru.
Genetické testy
Genetické testy môžu byť potrebné, ak je podozrenie na genetické poškodenie ako príčinu nedostatku rastového hormónu. Doposiaľ objavené špecifické mutácie však možno nájsť len v niekoľkých prípadoch. Množstvo chorobných syndrómov však možno identifikovať genetickým testovaním.
Progresia a prognóza ochorenia
Ak sa nedostatok rastového hormónu u detí lieči včas, je možná normálna výška a možno predísť väčšine komplikácií ochorenia.
U dospelých s nedostatkom rastového hormónu liečba vo väčšine prípadov výrazne zlepšuje kvalitu života postihnutých.
U väčšiny pacientov s deficitom rastového hormónu a nevýrazným MRI vyšetrením sa neskôr rozvinie normálna sekrécia rastového hormónu. Z tohto dôvodu by sa mala diagnóza deficitu rastového hormónu a teda aj liečba pravidelne prehodnocovať.
