Alergická astma: príznaky, liečba

Stručný prehľad

  • Liečba: Vyhnite sa kontaktu s alergénnymi látkami; dobre liečiteľné liekmi (napr. astmatické inhalátory, alergická imunoterapia).
  • Prognóza: V súčasnosti sa alergická astma nedá vyliečiť, ale postihnutí môžu sami pozitívne ovplyvniť priebeh ochorenia.
  • Príznaky: Typickými príznakmi sú kašeľ, dýchavičnosť a náhla dýchavičnosť.
  • Príčiny: Zvlášť často je spúšťaný peľom kvetov, výkalmi roztočov z domáceho prachu, alergénmi zo srsti domácich zvierat alebo spórami plesní.
  • Rizikové faktory: Určité faktory (napr. gény, pasívne fajčenie, nadmerná hygiena) podporujú rozvoj ochorenia.
  • Frekvencia: Alergická astma sa zvyčajne vyskytuje častejšie v rodine. U 25 až 40 percent všetkých pacientov s neliečenou peľovou alergiou sa rozvinie alergická astma.
  • Diagnóza: Lekár stanoví diagnózu okrem iného pomocou fyzikálneho vyšetrenia a testu funkcie pľúc.

Čo sa dá robiť s alergickou astmou?

Liečba bez liekov

Opatrenia bez liekov sú pri liečbe alergickej astmy rovnako dôležité ako liečba liekmi. Preto sa pacientom odporúča, aby urobili nasledovné:

Vyhnite sa spúšťacej príčine

U ľudí s alergickou astmou je prvým krokom zistenie, ktoré faktory a situácie spúšťajú alebo zhoršujú príznaky. Lekári odporúčajú pacientom, aby sa týmto spúšťačom vyhýbali – pokiaľ je to možné. Samozrejme, v každodennom živote sa to ľahšie povie, ako urobí. Napriek tomu existuje niekoľko spôsobov, ako sa do určitej miery chrániť pred spúšťacími alergénmi:

Roztoče: ak ste alergický na roztoče, môžete použiť poťah matraca, ktorý je pre roztoče nepriepustný. Posteľnú bielizeň pravidelne perte pri minimálnej teplote 60 stupňov Celzia. V domácnosti nepoužívajte „lapače prachu“, ako sú koberce, hrubé záclony alebo kožušiny, ako aj plyšové zvieratá v posteli vášho dieťaťa. Snažte sa vyhýbať zvýšenej vlhkosti (nad 50 percent) a teplotám nad 22 stupňov Celzia v miestnostiach. V tomto pomáha pravidelné vetranie.

Peľ: Pomocou peľového kalendára môžete určiť, kedy a kde je peľ na vzostupe – týmto regiónom alebo časom sa čo najviac vyhýbajte. Ak je v pohybe obzvlášť veľa peľu, sprchujte sa denne pred spaním a umyte si vlasy. V spálni nenechávajte oblečenie, na ktoré by sa mohol prilepiť peľ. Bielizeň tiež nevešajte vonku, aby sa vysušila. Osvedčili sa aj niektoré modely takzvaných elektrických peľových filtrov, ktoré pomocou ventilátora usmerňujú vzduch v miestnosti cez súpravu veľmi jemných pórovitých filtrov, a môžu tak výrazne znížiť počet peľov.

Prispôsobte životný štýl

Ľudia s alergickou astmou môžu sami urobiť niekoľko vecí, aby prispeli k úspechu terapie a zlepšili tak kvalitu svojho života.

Medzi ne patria:

  • Pravidelne navštevujte pľúcneho špecialistu, aby ste sledovali priebeh ochorenia.
  • Uistite sa, že máte individuálny, písomný plán liečby, ktorý obsahuje núdzový plán (napr. Čo robiť, ak máte akútny astmatický záchvat).
  • Uistite sa, že používate lieky a liečebný plán správne a pravidelne.
  • Zúčastnite sa vzdelávacieho kurzu astmy, v ktorom sa naučíte napríklad správne užívanie liekov, aplikáciu terapeutického plánu alebo správanie v prípade núdze.
  • Postarajte sa o nový recept včas, keď sa minie liek.
  • Zabezpečte prostredie bez dymu. Týka sa to nielen samotných astmatických pacientov, ale najmä rodičov, ktorých deti astma postihuje! Pasívne fajčenie je silným a nebezpečným spúšťačom astmatických záchvatov a môže negatívne ovplyvniť priebeh ochorenia u detí s astmou.

Diéta pre alergickú astmu

Domáci liek

Alergická astma patrí do rúk lekára! Niektoré domáce prostriedky však môžu za určitých okolností liečbu podporiť. Môžu pomôcť zmierniť príznaky alergickej astmy, ale nikdy nenahradia návštevu lekára. Tie obsahujú:

  • Kurkuma ako čaj, korenie alebo kvapky má vraj mierne protizápalové účinky.
  • Zázvor ako čaj alebo extrakt údajne chráni pred zápalmi a posilňuje imunitný systém.
  • Horčík (napr. vo forme šumivých tabliet alebo kapsúl) uvoľňuje svaly priedušiek.
  • Liečivé byliny ako islandský mach, fenikel a skorocel vo forme pastiliek alebo extraktov uľahčujú dýchanie a majú expektoračný účinok.

Éterické oleje ako mäta pieporná, mentolový či eukalyptový olej nie sú vhodné pre astmatikov. Môžu dráždiť sliznice a spôsobiť dýchacie ťažkosti.

Homeopatia

Koncept homeopatie a jej špecifická účinnosť sú vo vede kontroverzné a nie sú jednoznačne dokázané štúdiami.

Lieky

Pri liečbe alergickej astmy pomocou liekov sa rozlišuje medzi liekmi na dlhodobé užívanie a liekmi na požiadanie.

Dlhodobé lieky

Dlhodobé lieky sú základom každej liečby astmy. Pôsobia proti vyvolávajúcej príčine astmy. Najdôležitejšími účinnými látkami tejto skupiny sú kortikosteroidy (kortizón), ktoré sú podobné telu vlastnému hormónu kortizolu. Zabraňujú tomu, aby bronchiálne trubice príliš prudko reagovali na určité podnety a inhibujú zápal. Zlepšujú tak funkciu pľúc, zabraňujú akútnym respiračným problémom a zmierňujú alebo zabraňujú typickým príznakom.

Z tohto dôvodu sa postihnutým jedincom odporúča pokračovať v liečbe kortizónovými sprejmi, aj keď momentálne nemajú žiadne príznaky. Toto neplatí pre liečbu tabletami kortizónu. Tieto môžu zvýšiť riziko závažných vedľajších účinkov a sekundárnych ochorení (napr. cukrovka, osteoporóza), najmä ak sa užívajú nepretržite.

Ak samotný kortizón nestačí na kontrolu symptómov, lekár ho skombinuje s inými účinnými látkami. Patria sem niektoré látky zo skupiny dlhodobo pôsobiacich beta-2 sympatomimetík alebo antagonistov leukotriénov. Beta-2 sympatomimetiká stimulujú časť nervového systému nazývanú sympatický nervový systém. To spôsobí rozšírenie priedušiek postihnutej osoby. Antagonisty leukotriénov spomaľujú zápal v prieduškách.

Lieky podľa potreby

Pri ťažkej alergickej astme, ktorá nereaguje na zvyčajnú liečbu, môže lekár podať účinnú látku omalizumab. Ide o laboratórne vyrobenú protilátku, ktorá preruší alergickú reakciu v tele. Na špecifické prerušenie alergickej reakcie lekár vstrekuje liek priamo pod kožu.

Postihnutí jedinci dostávajú liek napríklad vtedy, ak celková hladina IgE (IgE je protilátka, ktorá je z veľkej časti zodpovedná za alergické reakcie v tele) v krvi zostáva zvýšená napriek vyčerpanej liečbe (terapia kortizónovým sprejom a beta-2 sympatomimetikami) a naďalej majú príznaky.

Alergén-špecifická imunoterapia (AIT alebo hyposenzibilizácia).

Ak je spúšťačom alergickej astmy alergia na peľ alebo roztoče, odporúča sa alergén-špecifická imunoterapia (AIT alebo hyposenzibilizácia). Priamo bojuje proti príčine alergickej astmy. Princíp je nasledovný: Ak sa organizmu opakovane v pravidelných intervaloch podáva malá dávka alergénu a táto dávka sa pomaly zvyšuje, imunitný systém si na to zvykne a prejavy sa zmiernia.

Alergénovo špecifická imunoterapia nemôže nahradiť existujúcu terapiu astmy, ale iba ju doplniť.

Kontrola astmy podľa odstupňovanej schémy

Liečba astmy pomocou liekov je vždy založená na závažnosti ochorenia. Príznaky astmy sa môžu líšiť v závažnosti. Preto lekár po konzultácii s pacientom pravidelne sleduje priebeh ochorenia a v prípade potreby upravuje terapiu. Základným princípom je: toľko, koľko je potrebné a čo najmenej.

Ako návod slúži schéma krok za krokom, pomocou ktorej lekár a pacient prispôsobujú liečbu aktuálnemu stupňu závažnosti. Každá úroveň terapie zodpovedá špecifickej kombinácii liekov; celkovo je päť úrovní.

V závislosti od stupňa kontroly astmy lekár prispôsobí liečbu príslušnej úrovni terapie. „Stupeň kontroly astmy“ vyplýva z rôznych parametrov (napr. frekvencia symptómov, funkcia pľúc postihnutej osoby atď.).

Stupeň kontroly astmy sa teda delí na:

  • kontrolovaná astma
  • čiastočne kontrolovaná astma
  • nekontrolovaná astma

Cieľom je kontrolovať symptómy tak dobre, aby k záchvatom dochádzalo čo najmenej a postihnutí žili prakticky bez obmedzení. Ovládanie astmy vo veľkej miere zabraňuje akútnemu zhoršeniu ochorenia (tzv. exacerbáciám) a mnohonásobne zlepšuje kvalitu života postihnutých. Najmä u detí zohráva pravidelná kontrola a úprava liečby ústrednú úlohu pri zabezpečovaní ich zdravého fyzického a psychického vývoja.

Liečba alergickej astmy u detí

Dospelí a deti sa spravidla liečia podľa rovnakých zásad, ale ošetrujúci lekár prispôsobuje dávkovanie a podávanie liekov veku a fyzickému vývoju dieťaťa. Postupný režim liečby detí s astmou je tiež trochu odlišný od režimu pre dospelých.

Bronchiálna astma v dôsledku alergie?

  • alergická rinitída (rinitída)
  • alergická konjunktivitída (zápal spojoviek)
  • alergická bronchiálna astma so spazmom svalov priedušiek a zápalom sliznice

Astma alebo CHOCHP?

Alergická astma, podobne ako CHOCHP (chronická obštrukčná choroba pľúc), je chronické ochorenie pľúc. Keďže postihnutí často trpia podobnými príznakmi, choroby sa ľahko zamieňajú. Pre výber správnej terapie je preto dôležité, aby lekár podrobne vyšetril príznaky. Napríklad dýchavičnosť sa vyskytuje pri záchvatoch u ľudí s astmou, zatiaľ čo pacienti s CHOCHP majú problémy s dýchaním predovšetkým pri fyzickej námahe. Astmatici majú tiež väčšiu pravdepodobnosť suchého kašľa. Ľudia s CHOCHP majú výrazný kašeľ s viskóznym spútom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým ráno.

Pacienti s CHOCHP majú často slabú odozvu na liečbu astmatickými sprejmi.

Kto dostane alergickú astmu?

Ak sa existujúca alergia nelieči alebo nelieči dostatočne, ochorenie sa zhoršuje: Približne u 25 až 40 percent všetkých pacientov s neliečenou alergiou na peľ sa v priebehu života vyvinie alergická astma. V takýchto prípadoch sa choroba označuje ako „zmena štádia“. To znamená, že alergická reakcia sa pohybuje zhora, zo slizníc, dolu do priedušiek. Niekedy sa to stane bez povšimnutia.

Alergická astma u detí

70 až XNUMX percent všetkej astmy u detí a dojčiat je spôsobených alergiou. V niektorých prípadoch astma súvisiaca s alergiou zmizne počas puberty, ale v dospelosti sa môže znova objaviť. Čím závažnejšia je astma v detstve, tým je pravdepodobnejšie, že ňou budú pacienti trpieť aj v dospelosti.

Okrem typických príznakov kašľa, dýchavičnosti a zvierania na hrudníku majú deti s astmou často horúčku. Keďže astma môže ovplyvniť vývoj dieťaťa, rodičom sa odporúča, aby pri prvých príznakoch navštívili lekára.

Ak sa ochorenie odhalí včas a dôsledne sa lieči, astma u detí sa dá vyliečiť.

Napriek intenzívnemu výskumu sa astma zatiaľ nedá vyliečiť. Symptómy zvyčajne pretrvávajú dlhší čas a ustupujú len dočasne, ak vôbec. Ochorenie sa však dá vo väčšine prípadov dobre liečiť liekmi. Dobre liečený astmatik má rovnakú dĺžku života ako zdravý človek. Pri správnej liečbe sa ochorenie bude vyvíjať priaznivo aj dlhodobo.

Aké sú príznaky alergickej astmy?

Bez ohľadu na príčinu astma mení bronchiálne trubice (dýchacie cesty, ktoré vedú vzduch): Dýchacie cesty sa zužujú, čo spôsobuje typické príznaky astmy.

Medzi ne patria:

  • kašeľ (zvyčajne suchý)
  • pískavé dýchanie (sipot)
  • tesnosť na hrudníku
  • Dýchavičnosť
  • Dýchavičnosť
  • Bolesť v hrudi

V prípade astmatického záchvatu zachovajte pokoj, inhalujte svoj núdzový sprej na astmu a zaujmite polohu, ktorá vám uľahčí dýchanie. Ak sa vaše príznaky rýchlo nezlepšia, zavolajte 911!

Čo spúšťa alergickú astmu?

U ľudí s astmou sú dýchacie cesty chronicky zapálené. Priedušky postihnutých sú zároveň precitlivené (bronchiálna hyperreaktivita) na podnety ako dym alebo studený vzduch v zime. Tieto dva faktory vedú k zúženiu priedušiek (obštrukcia dýchacích ciest), čo následne spúšťa typické príznaky astmy.

Bronchiálna astma môže byť alergická a nealergická a mnohí dospelí majú zmiešané formy.

Aké sú spúšťače?

Spúšťače alergickej astmy zahŕňajú:

  • Peľ stromov: lieska, jelša, breza, jaseň
  • tráva, plantain, žihľava, palina, peľ ambrózie
  • Alergény roztočov z domáceho prachu (výkaly a pancier)
  • Zvieracia srsť (napr. mačka, pes, kôň, morča, potkan, ...)
  • Spóry plesní (napr. Alternaria, Cladosporium, Penicillium, ...)
  • Profesionálne alergény (napr. múky, izokyanáty vo farbách, papaín v textilnej výrobe)

Aké sú rizikové faktory alergickej astmy?

Zatiaľ nie je jasné, prečo sa u niektorých ľudí vyvinú alergie a s nimi spojená alergická astma. Lekári majú podozrenie na určité rizikové faktory, ktoré podporujú výskyt alergie alebo alergickej astmy:

Gény

Pri alergickej astme hrá hlavnú úlohu dedičná predispozícia. Deti, ktorých rodičia trpia alergickou astmou, majú vyššie riziko astmy ako deti, ktorých rodičia nie sú postihnutí.

Vonkajšie vplyvy

Na vznik alergickej astmy vplývajú aj faktory prostredia. Napríklad deti, ktorých matky počas tehotenstva fajčia, majú v neskoršom veku zvýšené riziko vzniku alergií (napr. senná nádcha, alergická astma). To isté platí pre deti, ktoré sú pravidelne vystavované pasívnemu fajčeniu. Tiež je u nich väčšia pravdepodobnosť vzniku alergií a alergickej astmy ako u detí, ktoré vyrastajú bez dymu.

Nadmerná hygiena

Vírusové infekcie v detstve

Okrem toho vírusové infekcie (napr. bronchiolitída, respiračné infekcie chlamýdiami a rinovírusmi) v ranom detstve zvyšujú riziko ochorenia.

Ako stanoví lekár diagnózu?

Hlavnými diagnostickými nástrojmi alergickej astmy sú podrobný rozhovor (anamnéza), fyzikálne vyšetrenie a meranie funkcie pľúc (meranie vrcholového prietoku; spirometria).

Diskusia s lekárom

Pri podozrení na alergickú astmu je na prvom mieste všeobecný lekár. V prípade potreby a na ďalšie vyšetrenia následne odošle pacienta k špecialistovi na pľúcne ochorenia (napr. pneumológ/pneumológ; aj alergológ). Vďaka podrobným vyšetreniam dokáže lekár väčšinou rýchlo stanoviť správnu diagnózu. K tomu začína podrobnou diskusiou s pacientom, ktorá často poskytne dôležité informácie o povahe ochorenia. Lekár okrem iného kladie tieto otázky:

  • Kedy, ako často a v ktorých situáciách/prostredí máte kašeľ/dýchavičnosť?
  • Vyskytujú sa v rodine alergické ochorenia (napr. neurodermatitída, peľová alergia, ...)?
  • Sú v domácnosti alebo v blízkom okolí zvieratá?
  • Čím sa živíš?

Fyzikálne vyšetrenie a test funkcie pľúc

Nasleduje fyzikálne vyšetrenie a test funkcie pľúc (spirometria). Ide o to, že pacient fúka do náustka zariadenia, ktoré meria silu a rýchlosť prúdu vzduchu. To umožňuje určiť funkciu pľúc, ktorá je zvyčajne znížená v dôsledku astmy.

Tu sú dôležité najmä tri merania:

  • Vitálna kapacita (VC): najvyššia možná kapacita pľúc
  • Sekundová kapacita (FEV1): množstvo vzduchu vydýchnutého za jednu sekundu
  • FEV1/VC: pomer sekundovej kapacity k vitálnej kapacite

Ak je pomer FEV1/VC nižší ako 70 percent, priedušky sú zúžené. Pri astme sú hodnoty FEV1 a VC zvyčajne tiež pod normou a pri ťažkej astme dokonca veľmi výrazne. Ak sú zúžené iba malé dýchacie cesty – s priemerom menším ako 2 mm – ide o „ochorenie malých dýchacích ciest“.

Test reverzibility

Zúženie dýchacích ciest sa preto výrazne zlepšilo v dôsledku liečby bronchodilatátorom. Ľudia s astmou zvyčajne reagujú pozitívne na bronchodilatanciá, ale to nie je prípad CHOCHP.

Alergický test

Lekár pomocou testu alergie určí presný spúšťač – alergén. Pri takzvanom „prick-teste“ lekár aplikuje najčastejšie alergény (napr. mačka, výkaly roztočov z domáceho prachu, peľ trávy alebo brezy) v tekutej forme na kožu postihnutej osoby, následne pokožku zľahka bodne („pichnutie “). Ak má pacient alergiu na konkrétnu látku, asi po 20 minútach sa na postihnutej oblasti kože objavia kožné podliatiny (alergická reakcia).

Krvný test

Krvný test poskytne lekárovi ďalšie indikácie, či je prítomná alergia. Stanovia sa tri hodnoty:

  • Celkové IgE: zvýšené hodnoty poukazujú na alergiu.
  • Špecifické IgE: označuje, proti ktorému špecifickému alergénu sú IgE protilátky namierené.
  • Eozinofily/ECP: niektoré biele krvinky, ktoré sú zvyčajne častejšie pri alergických ochoreniach