Stručný prehľad
- Popis: zriedkavé genetické ochorenie spojené s viac či menej výraznou lámavosťou kostí
- Typy: štyri hlavné typy, ktoré sa líšia najmä závažnosťou. Najťažší priebeh má 2. typ.
- Priemerná dĺžka života: Závisí od typu ochorenia. Niektorí postihnutí jedinci zomierajú už v maternici, iní majú normálnu dĺžku života.
- Príznaky: Časté zlomeniny kostí, deformácia kostí, často modré očné buľvy, strata sluchu, nízky vzrast.
- Príčina: Genetické defekty, ktoré zvyčajne ovplyvňujú tvorbu kolagénu (súčasť kostí a spojivového tkaniva).
- Diagnostika: odber anamnézy, rádiologické vyšetrenia (napríklad röntgenové snímky), genetické vyšetrenia
- Liečba: individuálne prispôsobená terapia fyzioterapiou, ortopedické opatrenia, chirurgia, medikamentózna liečba
Čo je to krehké ochorenie kostí?
Ochorenie krehkých kostí (osteogenesis imperfecta alebo skrátene OI) je vrodené, genetické ochorenie. U drvivej väčšiny postihnutých je narušená tvorba kolagénu. Je to dôležitý štrukturálny proteín kostí a spojivových tkanív (ako sú šľachy, väzy, skléra = „bielko“ v oku).
Vo všetkých prípadoch sa však kosti lámu ľahšie ako normálne. Okrem toho majú postihnutí zvyčajne modré očné buľvy a často nepočujú.
V jednotlivých prípadoch presné príznaky závisia od typu a závažnosti ochorenia. To isté platí pre priemernú dĺžku života: niektoré deti s ochorením krehkých kostí zomierajú okolo narodenia, zatiaľ čo iné majú normálnu dĺžku života.
Na ochorenie krehkých kostí zatiaľ neexistuje žiadny liek. Správnou liečbou však možno zmierniť príznaky a zlepšiť kvalitu života postihnutých.
Ochorenie krehkých kostí: Typy
Klasicky odborníci rozlišujú štyri hlavné typy osteogenesis imperfecta. Táto klasifikácia (podľa Sillence, 1979) je založená na klinickom vzhľade a rádiologických nálezoch (ako je telesná postava, deformácie kostí atď.). Neskôr sa zistilo, že tieto štyri hlavné typy sú spôsobené zmenami (mutáciami) v jednom z dvoch génov, ktoré obsahujú plán pre kolagén typu I.
Osteogenesis imperfecta typ 1
Ochorenie krehkých kostí typu 1 je mierne. Postihnutí jedinci majú často iba modré skléry („bielka“ v očiach).
Asi v polovici prípadov je prítomná aj porucha sluchu. Zriedkavo je pri tejto forme ochorenia sklovca narušená tvorba zubov. Postihnutí jedinci tiež vykazujú malé alebo menšie kostné deformity (deformácie). Stav tela je normálny.
Osteogenesis imperfecta typ 2
Ochorenie krehkých kostí typu 2 má najťažší priebeh. Postihnuté deti zomierajú krátko pred, počas alebo krátko po pôrode (perinatálne).
Pre túto formu ochorenia sú typické zlomeniny kostí už v maternici, deformované, ale aj skrátené kosti (a tým nízky vzrast). Okrem toho majú postihnutí jedinci modrasté skléry.
Osteogenesis imperfecta typ 3
Ochorenie krehkých kostí typu 3 má vážny priebeh. Kosti postihnutých jedincov sú deformované už pri narodení a deformácie pokračujú ďalej. Typicky sa pozoruje ťažká skolióza a nízky vzrast, ako aj veľmi veľký počet zlomenín kostí.
Osteogenesis imperfecta typ 4
Ochorenie krehkých kostí typu 4 je mierne až stredne závažné. Postihnutí jedinci majú mierne až stredne závažné deformácie kostí a vysoký počet zlomenín. Zvyčajne sú nízkeho vzrastu, hoci závažnosť nízkeho vzrastu je rôzna. Skléry môžu byť pri narodení mierne modrasté, ale vekom zosvetľujú. Niekedy je choroba spojená so stratou sluchu.
Choroba sklovca: dĺžka života a priebeh choroby
Priemerná dĺžka života ľudí s ochorením krehkých kostí závisí od typu a závažnosti ochorenia. Niektoré typy osteogenesis imperfecta neobmedzujú očakávanú dĺžku života. Na druhej strane existujú aj formy, pri ktorých postihnuté deti zomierajú už v maternici alebo krátko po narodení.
Ako bude ochorenie krehkých kostí u jednotlivých postihnutých osôb postupovať, je možné predpovedať len vo veľmi obmedzenej miere. Najzávažnejšie symptómy sa vo všeobecnosti objavujú počas puberty a vo fázach rastu. V dospelosti môžu pacienti s niektorými formami ochorenia viesť do značnej miery „normálny“ život.
Ochorenie krehkých kostí a tehotenstvo
Plodnosť ako taká nie je ovplyvnená osteogenesis imperfecta. Na otázku možného tehotenstva u žien s ochorením krehkých kostí je však potrebné odpovedať individuálne. Je dôležité, aby kostná štruktúra, najmä v panve, bola dostatočne stabilná na to, aby donosila dieťa do pôrodu.
Ochorenie krehkých kostí: príznaky
Príznaky ochorenia krehkých kostí sa líšia v závislosti od typu ochorenia a závažnosti.
Zlomeniny kostí: vo všeobecnosti sa zlomeniny kostí (zlomy) takmer vždy vyskytujú v zhlukoch, najmä v detstve. Pretože kosti sa vo všeobecnosti lámu oveľa ľahšie ako u ľudí bez osteogenesis imperfecta, často na zlomeninu stačí aj malá sila.
Deformácie kostí: Dlhé dlhé kosti sa môžu deformovať pri chorobe krehkých kostí. Týka sa to najmä končatín, teda nôh a rúk. Tieto môžu byť tiež skrátené. Preto sú ľudia s ochorením krehkých kostí často nízkeho alebo dokonca malého vzrastu.
Strata sluchu: Často je ochorenie krehkých kostí sprevádzané aj stratou sluchu.
Kýla a bolesť svalov: Kvôli slabšiemu spojivovému tkanivu sú ľudia s ochorením krehkých kostí často náchylní na kýlu.
Kĺby sú často hyperextenzívne a pohyblivejšie ako normálne, čo podporuje bolesť svalov.
Účinky na vnútorné orgány: niekedy ochorenie sklovca postihuje aj spojivové tkanivo pľúc alebo srdca. V druhom prípade to môže znamenať, že sa srdcové chlopne nezatvárajú správne. To ovplyvňuje prísun krvi do tela. Postihnutí ľudia sa potom cítia apaticky a unavene. Ich výkonnosť klesá.
Ochorenie krehkých kostí: Príčina
Ochorenie krehkých kostí je genetická porucha. Vyplýva to z patologických zmien (mutácií) v génoch dôležitých pre metabolizmus kostí (tvorbu a rozpad).
Vo veľkej väčšine prípadov osteogenesis imperfecta sú postihnuté gény COL1A1 a COL1A2. Tieto obsahujú plán pre kolagén typu 1. V dôsledku zmien génov telo produkuje štrukturálny proteín, ktorý je dôležitý pre kosti a spojivové tkanivo, v defektnej forme alebo v nedostatočnom množstve.
V iných prípadoch je ochorenie spôsobené defektmi v génoch podieľajúcich sa na vývoji (diferenciácii) buniek tvoriacich kosti – takzvaných osteoblastov – alebo na mineralizácii kostí.
Ako sa dedí choroba krehkých kostí
Tí, ktorí majú ochorenie krehkých kostí, môžu zdediť základný genetický defekt na svoje potomstvo.
Autozomálne dominantné dedičstvo
Vo väčšine prípadov ide o autozomálne dominantné dedičstvo. Autozomálny znamená, že základný genetický defekt sa nachádza na jednom z autozómov. Toto je názov pre všetky chromozómy, ktoré nie sú pohlavnými chromozómami.
Dominantné znamená: Stačí, ak jeden z rodičov je nositeľom zodpovedného genetického defektu a prenáša ho na dieťa (toto riziko je 50 percent), aby sa dieťa narodilo aj s lámavosťou kostí. To je prípad hlavných typov ochorenia (s mutáciami v dvoch génoch pre kolagén typu 1).
Takýto autozomálne dominantný genetický defekt môže byť zdedený aj od jedného rodiča s genetickou mozaikou. Tento termín sa používa, keď nie všetky zárodočné bunky a/alebo somatické bunky osoby majú rovnakú genetickú výbavu.
Ak však jedna zo spermií alebo vajíčok s genetickým defektom vedie k otehotneniu, môže sa u dieťaťa rozvinúť úplné ochorenie – niekedy dokonca s fatálnym koncom.
Autozomálne recesívne dedičstvo
Menej časté formy ochorenia krehkých kostí sa vo všeobecnosti dedia autozomálne recesívnym spôsobom. Dieťa potom musí zdediť mutovaný gén – umiestnený na autozóme – od oboch rodičov, aby sa narodilo s ochorením krehkých kostí. Pravdepodobnosť, že sa to stane, je 25 percent.
Ak mutáciu prejde iba jeden rodič, ale druhý rodič odovzdá zdravý variant tohto génu, ochorenie u dieťaťa neprepukne.
X-viazané dedičstvo
Pred niekoľkými rokmi vedci tiež prvýkrát objavili (zriedkavú) formu ochorenia lámavosti kostí, ktorá je dedičná X-viazaná:
Príčinný génový defekt sa tu nachádza na ženskom pohlavnom chromozóme (chromozóm X). Dedí sa recesívne. To znamená, že chlapci sú zvyčajne vážnejšie postihnutí touto formou ochorenia krehkých kostí, pretože majú iba jeden X chromozóm.
Nový nástup ochorenia krehkých kostí
Dokonca aj rodičia, ktorí sami nemajú ochorenie krehkých kostí, môžu mať dieťa s touto genetickou poruchou. Základná génová mutácia sa potom novo (spontánne) objavila pri počatí alebo okolo neho.
To je často prípad hlavných typov ochorení krehkých kostí, ktoré sú spôsobené mutáciami v génoch pre kolagén 1. typu.
Krehké kosti: vyšetrenia a diagnostika
Krehkú chorobu kostí lekári diagnostikujú predovšetkým na základe klinického obrazu. To znamená, že typický zhluk symptómov u pacienta je rozhodujúci pre diagnózu osteogenesis imperfecta.
História medicíny
Odobratie anamnézy (anamnézy) pacienta počas prvého rozhovoru s pacientom alebo rodičmi je preto pre lekárov veľmi dôležité. Lekár sa pýta najmä na časté zlomeniny kostí a podobné príhody v rodine.
Zobrazovacie postupy
V závislosti od typu ochorenia môžu lekári pomocou ultrazvukových vyšetrení odhaliť ochorenie krehkých kostí u nenarodených detí v maternici.
Genetické testovanie
Okrem toho lekári často vykonávajú genetické testy na potvrdenie diagnózy. Na analýzu genetického materiálu postihnutých jedincov sa používajú najmä vzorky krvi. Spoľahlivo sa dá určiť nielen samotné ochorenie krehkých kostí, ale aj typ osteogenesis imperfecta. Súčasne je možné vylúčiť iné možné ochorenia ako príčinu symptómov.
Vedieť, o akú formu choroby ide, je obzvlášť dôležité pre nasledujúce tehotenstvá. Lekári totiž potom vedia posúdiť riziko recidívy a ďalšieho dedenia.
Genetické testovanie však neumožňuje urobiť spoľahlivé vyhlásenie o životaschopnosti a kvalite života postihnutej osoby.
Ochorenie krehkých kostí: liečba
Dá sa to dosiahnuť kombináciou rôznych opatrení. Plán terapie sa teda skladá z rôznych stavebných prvkov a je individuálne prispôsobený postihnutému.
V ideálnom prípade liečbu lámavosti kostí vykonáva multidisciplinárny tím (ortopédi, chirurgovia, fyzioterapeuti atď.) v špecializovanom centre.
Fyzioterapia
Veľmi dôležitou zložkou terapie lámavosti kostí je pravidelná fyzioterapia. Zameriava sa na posilnenie svalov, šliach, väzov a kostí, ako aj na korekciu prípadných deformácií kostí. Na jednej strane to má zabrániť zlomeninám kostí a na druhej strane zlepšiť pohyblivosť – postihnutí by mali zvládať svoj každodenný život čo najsamostatnejšie.
Fyzioterapia je nevyhnutná aj po operáciách (pozri nižšie) ako súčasť rehabilitačného procesu. Ide o odbúranie strachu z pohybu (a tým aj ďalších zlomenín kostí) a vyskúšanie nových pohybových vzorcov. Okrem zlepšenia mobility to môže zlepšiť aj kvalitu života postihnutých.
Chirurgicko-ortopedická terapia
Niekedy je však nutný chirurgický zákrok, napríklad v prípade posunutej zlomeniny. Rovnako výrazné kostné deformity (napr. ťažká skolióza) zvyčajne vyžadujú chirurgickú liečbu.
Napríklad do dlhých tubulárnych kostí (napr. stehennej kosti) možno vložiť teleskopický klinec – buď na stabilizáciu kosti po zlomenine alebo na vyrovnanie ťažkej deformity. Teleskopický klinec môže rásť s kosťou, takže nebráni rastu kostí dieťaťa.
Lieky
V prípade stredne ťažkej alebo ťažkej krehkosti kostí sa postihnutým často podávajú takzvané bisfosfonáty. Tieto lieky zvyšujú kostnú hmotu a pevnosť kostí. To by malo znížiť pravdepodobnosť zlomenia kostí.
Okrem bisfosfonátov sa pri osteogenesis imperfecta často používajú aj iné lieky. Patria sem prípravky s obsahom vápnika a vitamínu D. Tieto látky sú nevyhnutné pre mineralizáciu kostí. Nedostatok môže preto zhoršiť zníženú hustotu kostí (osteopéniu) pri lámavosti kostí.
Podávanie doplnkov vápnika a vitamínu D sa preto odporúča vtedy, keď pacienti majú alebo sú takýmto nedostatkom ohrození (napr. preto, že majú obmedzenú pohyblivosť a trávia príliš málo času vonku na produkciu dostatočného množstva vitamínu D prostredníctvom slnečného žiarenia).
Predávkovaniu vitamínom D sa treba za každú cenu vyhnúť! Vápnik sa totiž potom čoraz viac rozpúšťa z kostí. Predávkovanie vitamínom D môže navyše okrem iného poškodiť obličky.
Výskum ďalších terapií
Vedci skúmajú ďalšie možnosti liečby ľudí s osteogenesis imperfecta.
