Koučing je forma profesionálneho poradenstva alebo sprevádzania ľudí, ktorí chcú zvýšiť svoju výkonnosť v profesionálnom alebo súkromnom prostredí. Ide o podporu riešenia individuálnych problémov, ako aj sebareflexie a uvedomenia si seba s cieľom posilniť sebadôveru a zmysel pre zodpovednosť, čím v konečnom dôsledku zabezpečí pomoc svojpomoci. Pojem „koučing“ je pôvodne odvodený z anglického slova „coach“, čo znamená „preprava“. Funkciou prepravy je preprava osôb do určitého cieľa. To tiež odráža princíp koučingu: človek má podporu, aby rýchlo a bezpečne dosiahol individuálne zvolený cieľ. Od konca 19. storočia sa tento pojem v angloamerickom svete používa predovšetkým v oblasti vysoko výkonných športov. Vrcholoví športovci dostávajú komplexnú podporu od trénera, pričom čistý tréning je doplnený o osobnú podporu a psychologickú motiváciu, napríklad počas súťaže. V 1970. až 1980. rokoch sa tento výraz objavil aj v kontexte riadenia. Stále viac nadobúdal na dôležitosti ako opatrenie personálneho rozvoja, v ktorom kouč pôsobí ako konzultant a podporuje najmä ľudí v riadiacich pozíciách v ich úlohách. Dodnes sa rozlišovalo veľa rôznych prístupov koučovania, ktoré sa líšili napríklad v ich cieľových skupinách (tímový koučing vs. individuálny koučing).
Indikácie (oblasti použitia)
Z osobného hľadiska je koučing veľmi individuálnou formou poradenstva, ktorá je šitá na mieru konkrétnym potrebám koučovaného (osoby, ktorej sa má poskytnúť poradenstvo). Indikácia koučovania preto veľmi závisí od osobných faktorov. Existujú však aj klasické situácie, v ktorých chce človek zmeniť správanie alebo osobné postoje a aktívne sa uchýliť k podpornému vedeniu:
- Najčastejšie k tomu dochádza v čase súčasnej „krízy“. Toto je problematická situácia, ktorá často zahŕňa drastické zmeny a vážne rozhodnutia. Môže k tomu dôjsť na osobnej úrovni a je to vyvolané napríklad vážnou chorobou, rozvodom, stratami, katastrofami v životnom prostredí atď. Na operatívnej úrovni to môže byť zásadná reštrukturalizácia, fúzie systémov alebo finančné problémy. stres. Kríza v každom prípade zasahuje skupinu ľudí alebo jednotlivca a môže byť hrozivá a stresujúca, rovnako ako výzva a príležitosť na zmenu. Pretože kríza predstavuje čas, keď sú staré vzorce správania zahodené a je potrebné hľadať nový vývoj, je vynikajúci čas na to, aby vás podporoval profesionálny koučing.
- Príležitosťou pre koučing môžu byť aj menej závažné, akútne problémy z profesionálneho alebo súkromného prostredia. Koučovaný tu cíti túžbu zmeniť svoje správanie, aby lepšie zvládal určité situácie a stresy. Môžu to byť dôležité projekty, rozhodujúce kariérne kroky alebo prispôsobenie sa určitým rodinným rolám, ktoré vám dajú príležitosť, aby vám kouč poradil a podporil ich.
- Okrem toho sú dlhodobé zásady a spôsoby, ktoré si uvedomujú potrebu zlepšenia, vhodné zrušiť alebo zmeniť koučovaním. Môže to byť rozvoj vodcovských schopností alebo prispôsobenie komunikácie.
Z ekonomického hľadiska je koučing investíciou do ľudského kapitálu (zamestnancov) spoločnosti a vedie k vyššej výkonnosti celej spoločnosti prostredníctvom inovatívneho rozvoja personálu. Aj bez konkrétnych príležitostí vidí mnoho manažérov potrebu presadzovať svoje vlastné kompetencie a schopnosti svojich zamestnancov. Na zlepšenie flexibility, tímovej práce alebo tvorivosti sa často využíva profesionálny koučing. Bezchybnou spoluprácou sa zvyšovali dobré sociálne schopnosti a zvýšil sa štúdium v konečnom dôsledku dúfame v konkurenčnú výhodu celej spoločnosti.
Proces
Koučovacie rozhovory sa uskutočňujú na niekoľkých sedeniach a v časovo obmedzenom rámci. Kouč vypracuje pevnú koncepciu koučovania, ktorá vysvetľuje jeho prístup, intervencie a metódy. Aby sa vylúčili manipulácie, musí byť tento koncept prístupný trénovanému pracovníkovi. Pochopenie celkového konceptu je tiež základnou požiadavkou na najlepšiu možnú podporu trénovaného operátora.
Postup
Proces koučingu možno schematicky rozdeliť na časti:
- Vnímanie potreby koučovania: Pre úspech koučingu je rozhodujúce, aby si želaný alebo potrebný záujem vyjadril sám koučovaný a vychádzal na dobrovoľnej báze. Bez tejto základnej požiadavky by bola akákoľvek konzultácia nezmyselná.
- Prvé vzájomné spoznávanie: pri prvom kontakte medzi koučom a koučovaným je potrebné najskôr vytvoriť vzťah založený na dôvere pre pozitívny pracovný vzťah. Za týmto účelom sa vopred zhromažďujú niektoré informácie o tejto pracovnej aliancii:
- Dôvod konzultácie: O čom bol tréner konzultovaný? Prečo práve tento tréner? Čo očakáva klient? Bolo koučovanie nariadené?
- Prepletenie medzi trénerom a trénovaným: Poznajú sa títo dvaja už navzájom? Aký obraz podáva tréner? Existujú spojenia s nadriadenými?
- Predchádzajúce skúsenosti s konzultáciami: Je toto prvé koučovanie? Ktorým témam sa treba vyhnúť ako „faux pas“? Ktoré témy sú nevyhnutné?
- Ocenenie: pre koučovaného je dôležité, aby si uvedomil ťažkosti svojej pôvodnej situácie. Tréner musí oceniť jeho rozhodnutie a odvahu vyhľadať radu.
- Uzatvorenie zmluvy: Medzi koučom a koučovaným je uzatvorená zmluva na základe prvého zoznámenia, čo je akýmsi súhlasom oboch strán s vedením koučovania.
- Stanovenie cieľov: spoločne sú stanovené ciele a ich priority. Čo by sa malo dosiahnuť / zabrániť / udržať? Ktoré ciele sú najdôležitejšie? Mali by sa identifikovať konfliktné ciele, aby sa od jedného z nich nateraz dalo upustiť. Ďalej by sa malo vopred určiť, ako sa neskôr zistí, že sa dosiahol určitý cieľ. Zmení sa konkrétne správanie? Zvýši sa výkon?
- Intervencie / Metódy: Metódy a intervenčné techniky koučovania sú veľmi rozmanité a môžu sa použiť podľa želania podľa potreby. Nasleduje zoznam niektorých príkladov metód:
- Aktívne počúvanie: Na jednej strane má koučovaný dostatok času na vyrozprávanie príbehu a na druhej strane kouč poskytuje spätnú väzbu ku konverzácii, sumarizuje povedané a odráža ju späť. Kouč môže tiež aktívne zdôrazniť určitý emocionálny obsah, aby si klient uvedomil ich dôležitosť.
- Otázky: cielené otázky sú jedným z najdôležitejších nástrojov koučovania. Na jednej strane slúžia na zhromažďovanie informácií pre kouča, na druhej strane na generovanie informácií, keď koučovaný musí hľadať vhodnú odpoveď.
- Príbehy: Kouč tým rozpráva príbehy alebo anekdoty, ktoré slúžia koučovanému ako zrkadlo pre sebapoznanie alebo ako model napríklad pre pokusy o riešenie problému.
- „Vnútorná konferencia“: táto metóda má svoju výhodu v zložitom rozhodovaní, keď je klient vo vnútornom konflikte. Zopakuje sa akási „konferencia“ medzi jednotlivými hlasmi / názormi koučovaného, takže po rozsiahlej diskusii sa konečne nájde kompromis.
- Komunikačná analýza: komunikačné sekvencie, ktoré si koučovaný pamätal ako „ťažké“, sa prehrajú a analyzujú.
- Analýza konfliktov: analyzujú sa konfrontácie a navrhujú sa vzory riešení pre budúcnosť.
- Zmena médií: na vyjadrenie myšlienok koučovaného sa používajú pomôcky na kreslenie, hlina, stavebné bloky, bábiky atď. Kouč pôsobí skôr ako koordinátor. Interpretačnú funkciu preberá skôr sám klient.
- Zmena role / hranie rolí: určité situácie sa prehrávajú, vďaka čomu je možné ich lepšie vnímať a analyzovať. Môžu sa pripraviť a nacvičiť budúce konfrontácie.
- Hodnotenie: koučovaný sa zamýšľa nad úspechom alebo neúspechom svojich predchádzajúcich sedení. Obzvlášť predchádzajúce stanovenie cieľa je v tomto bode opäť prevzaté a analyzované.
- Záver: sebareflexiou sa koučovaný dokáže lepšie vyrovnať s určitými situáciami a cíti sa schopný v budúcnosti podobné problémy riešiť samostatne. Koučing zabezpečil „pomoc pre svojpomoc“.
