Kortizol: Čo znamená vaša laboratórna hodnota

Čo je kortizol?

Kortizol (tiež nazývaný hydrokortizón) je steroidný hormón produkovaný v kôre nadobličiek. Potom sa dostane do krvného obehu. V pečeni sa hormón rozkladá a nakoniec sa vylučuje obličkami močom.

Ako vzniká kortizol?

Telo riadi produkciu kortizolu pomocou citlivého regulačného okruhu rôznych hormónov. Na vrchole je hormón uvoľňujúci kortikotropín CRH z hypotalamu (časť diencefala). Ten sa uvoľňuje nárazovo a podporuje tvorbu a uvoľňovanie hormónu z hypofýzy – ACTH (skratka pre adrenokortikotropný hormón).

ACTH zase stimuluje tvorbu a uvoľňovanie kortizolu v kôre nadobličiek. Pod vplyvom ACTH sa koncentrácia kortizolu v krvi zvyšuje už po niekoľkých minútach.

Naše telo má však v regulačnom okruhu zabudovaný aj spätnoväzbový mechanizmus: Uvoľnený kortizol brzdí uvoľňovanie CRH a ACTH, takže to nevedie k stále prebiehajúcej produkcii a nadbytku kortizolu.

Aké sú funkcie kortizolu?

Stručne povedané, kortizol má nasledujúce účinky:

  • Aktivuje alebo inhibuje transkripciu rôznych génov, teda v istom zmysle čítanie genetickej informácie uloženej v génoch.
  • Ako antagonista inzulínu kortizol zvyšuje hladinu glukózy v krvi.
  • Podporuje odbúravanie zásob bielkovín v tele.
  • Podporuje rozpúšťanie tukových zásob, okrem iného aj zvýšením účinku adrenalínu.
  • Zvyšuje tlkot srdcového svalu, krvný tlak a frekvenciu dýchania.
  • Zabraňuje neadekvátnym reakciám imunitného systému a inhibuje zápal.
  • Inhibuje pozdĺžny rast kostí.
  • V centrálnom nervovom systéme kortizol zvyšuje pozornosť a spracovanie informácií, zlepšuje pamäť a stimuluje chuť do jedla.

Okrem toho je kortizol dôležitý pre vývoj embrya, konkrétnejšie pre vývoj pľúc, obličiek a srdca a tvorbu imunitného systému.

Kedy určujete hladinu kortizolu?

Hladina kortizolu je obzvlášť dôležitá pri diagnostike a kontrole chorôb nadobličiek, ako sú:

  • Cushingova choroba (porucha hypofýzy)
  • Adenóm kôry nadobličiek (benígny rast)
  • zhubný nádor kôry nadobličiek
  • Nádor produkujúci ACTH (napríklad malobunkový bronchiálny karcinóm)
  • funkčná slabosť kôry nadobličiek (Addisonova choroba)

Lekár môže merať kortizol v krvi, ako aj v moči a slinách.

Kortizol: Funkčné testy

Na kontrolu funkcie hormonálneho regulačného okruhu okolo kortizolu lekár používa sériu funkčných testov. V tých stimuluje alebo brzdí jednotlivé kroky regulačného okruhu a pozoruje reakciu organizmu. Príklady takýchto funkčných testov:

Pri CRH teste lekár podáva pacientovi hormón CRH. U zdravého človeka dochádza k zvýšeniu „následných hormónov“ ACTH a kortizolu.

Pri teste ACTH sa podáva ACTH, čo normálne spôsobuje zvýšenie hladín kortizolu. V prípade poruchy kôry nadobličiek tento vzostup kortizolu chýba alebo je výrazne znížený.

Pri metopirónovom teste lekár podá pacientovi metopirón – látku, ktorá inhibuje enzým 11-beta-hydroxylázu. To zaisťuje premenu deoxykortizolu na kortizol. Enzýmová blokáda spôsobuje pokles hladín kortizolu, čo u zdravých jedincov spúšťa vzostup ACTH. Telo tak chce zvýšiť produkciu kortizolu, ale to vedie len k zvýšeniu deoxykortizolu v dôsledku inhibície enzýmu. Ak k tomuto zvýšeniu nedôjde, môže dôjsť k poruche uvoľňovania ACTH alebo k poruche enzýmu v syntéze steroidných hormónov.

Hladiny kortizolu: Tabuľka s normálnymi hodnotami

Hladiny kortizolu počas dňa výrazne kolíšu v dôsledku epizodického uvoľňovania CRH. Preto pri odbere vzorky krvi od pacienta hrá dôležitú úlohu. Pri odbere krvi o 8. hodine ráno platia v závislosti od vekovej skupiny tieto normálne hodnoty:

Vek

Štandardné hodnoty kortizolu (krv)

do 1 týždňa

17 – 550 nmol/l*

2 týždne až 12 mesiace

66 – 630 nmol/l

1 do 15 rokov

69 – 630 nmol/l

16 do 18 rokov

66 – 800 nmol/l

od 19 rokov

119 – 618 nmol/l

* Prepočet na mikrogramy na deciliter: nmol/lx 0.0363 = µg/dl

Hladina kortizolu je najvyššia ráno. Ako deň postupuje, znižuje sa. Pri odbere krvi o 11. hodine je teda hladina kortizolu zvyčajne pod 138 nmol/l pre všetky vekové skupiny.

Kortizol v moči

Kortizol možno určiť aj pri 24-hodinovom zbere moču. Normálny rozsah pre všetky vekové skupiny je tu 79 až 590 nmol/24 h.

Kedy sa znižuje kortizol?

Chronicky nízka koncentrácia kortizolu sa nazýva hypokortizolizmus. Medzi typické príznaky patrí znížená výkonnosť, slabosť, nevoľnosť a nízky krvný tlak. Príčinou je funkčná porucha kôry nadobličiek (nedostatočnosť nadobličiek). Lekári rozlišujú medzi primárnou, sekundárnou a terciárnou formou insuficiencie v závislosti od lokalizácie poruchy:

Primárny hypokortizolizmus

  • Krvácajúce
  • Nádory kôry nadobličiek (vrátane metastáz z nádorov v iných častiach tela)
  • Infekcie, ako je tuberkulóza
  • Odstránenie nadobličiek počas operácie
  • Užívanie určitých liekov (napríklad anestetického etomidátu navodzujúceho spánok)

Okrem celkových príznakov nízkeho kortizolu, žiaľ, pacienti s Addisonovou chorobou trpia hypoglykémiou, stratou tekutín a sodíka obličkami, prekyslením (acidózou) a výraznou pigmentáciou kože.

Sekundárny a terciárny hypokortizolizmus

Ak je poškodenie v mozgu, teda v hypofýze alebo v talame, lekár hovorí o sekundárnom alebo terciárnom hypokortizolizme. Najčastejšou príčinou je náhle prerušenie dlhodobej liečby kortizolom. Niekedy je však za tým trauma alebo veľké nezhubné výrastky (adenómy).

Kedy je zvýšený kortizol?

Ak je kortizol príliš vysoký, lekár hovorí o hyperkortizolizme alebo Cushingovom syndróme. Väčšina Cushingových syndrómov je spôsobená podávaním glukokortikoidov, ako napríklad pri autoimunitných ochoreniach. Ďalšími príčinami zvýšených hladín kortizolu sú nádory kôry nadobličiek produkujúce kortizol alebo nádory produkujúce ACTH. Ten môže vzniknúť v hypofýze, ako aj v iných oblastiach tela.

Vysoká hladina kortizolu: Dôsledky

Trvale zvýšená hladina kortizolu vedie okrem iného k:

  • osteoporóza
  • Atrofia svalov
  • Ukladanie tuku na trupe tela (obezita trupu s býčím krkom a okrúhlou tvárou v splne)
  • Vysoký krvný tlak
  • Slabosť spojivového tkaniva
  • tenká koža
  • oneskorené hojenie rán
  • žalúdočné vredy
  • diabetický metabolizmus
  • edém (zadržiavanie vody v tkanive)
  • depresívna nálada

Ak súčasné ochorenie súčasne vedie k zvýšeným hladinám ACTH, okrem produkcie kortizolu sa zvyšuje aj syntéza mužských pohlavných hormónov. U postihnutých žien je narušený menštruačný cyklus. Okrem toho sa môže vyvinúť mužský vzor ochlpenia (ako rast brady).

Čo robiť, ak sa hladina kortizolu zmení?

Vzhľadom na individuálne kolísanie hladín hormónov má jediná hodnota kortizolu malý význam. Lepšie informácie poskytujú opakované merania alebo vyššie spomínané špeciálne stimulačné testy.

Ak je hodnota kortizolu príliš vysoká, pretože je prítomný nádor produkujúci hormóny, je tento chirurgicky odstránený a/alebo liečený liekmi. V druhom prípade sa podávajú lieky, ktoré inhibujú syntézu kortizolu.

Pri hypokortizolizme lekár naopak predpisuje hormonálnu substitučnú liečbu liekmi obsahujúcimi prekurzory kortizolu.