Halitophobia (synonymum: strach z zápach z úst; ICD-10-GM F40.9: Neurčená fóbická porucha) popisuje vieru alebo strach z utrpenia zápach z úst.
zápach z úst (zápach z úst) je problém, o ktorom sa často mlčí. Sotva niekto otvorene osloví osobu, s ktorou sa hovorí, o svojich nepríjemných vôňa, pretože zápach z úst je pre mnohých ľudí stále tabuizovaná téma. Existujú však ľudia, ktorí sú denne konfrontovaní s otázkou, či sami trpia zápachom z úst. Asi 12 až 27 percent z zápach z úst pacienti sú halitophobics.
Príznaky - sťažnosti
Pacienti s halitophobia pevne veria, že majú zápach z úst. Vnímajú to. Pacienti s pravdivými zápach z úst, na druhej strane, sami si často vôbec nevšimnú ich často silný zápach z úst. V tom spočíva veľký rozdiel medzi týmito dvoma klinickými obrazmi. Halitofóbny pacient nemôže byť nijakým spôsobom presvedčený, že jeho zápach z úst neexistuje. Pacienti sa hanbia kvôli domnelému vôňa, sú možné depresívne nálady. Pretože pacienti veria, že skutočne trpia na halitózu, je nepravdepodobné, že by videli a psychiater alebo psychológ; namiesto toho, ak sa im podarí prekonať svoju hanbu, s najväčšou pravdepodobnosťou navštívia zubára.
Patogenéza (vývoj choroby) - etiológia (príčiny)
Príčiny halitofóbie sú psychologické. Čo presne viedlo k vzniku ochorenia, musí individuálne určiť psychológ resp psychiater v spolupráci s pacientom.
Následné choroby
Ak dôjde k nárastu bludov týkajúcich sa vlastného nepríjemného dychu, označuje sa to ako čuchový referenčný syndróm.
Diagnóza
Zubný lekár rozpoznáva halitofóbiu podľa niekoľkých charakteristík. Pacient často hovorí o svojom probléme v hanbe, čo však praktický lekár subjektívne nevníma. Zubný lekár sa pýta, či bol pacient niekedy zo sociálneho prostredia oslovený pre jeho nepríjemný zápach z úst, ktorý je zvyčajne popieraný. Napriek tomu sa pacient spoločensky stiahne, aby nikoho neurazil svojim zápachom z úst. Pacienta tiež nepresvedčia čuchové merania, ktoré hovoria proti prítomnosti halitózy.
Terapia
terapie halitophobia nemôže urobiť zubár, pretože ide o psychologickú poruchu. Preto by mal zubný lekár pacienta jemne a s veľkou empatiou odkázať na skúseného kolegu z psychológie resp psychoterapie. Iba tak je možné zistiť príčiny halitofóbie a zistiť možné riešenieMôže byť užitočné vopred nekonfrontovať pacienta s jeho halitophobiou, ale najskôr vysvetliť bežné ústna hygiena halitózy a vybudovať si základ dôvery pred odoslaním pacienta k psychológovi. Týmto spôsobom by sa malo pokúsiť zabrániť pacientovi v pocite, že ho neberú vážne, a v prípade potreby z toho dôvodu prerušiť liečbu.
