Dislokácia akromioklavikulárneho kĺbu: Popis
Akromioklavikulárny (AC) kĺb spolu so sternoklavikulárnym (sternoklavikulárnym) kĺbom spája trup a ruky. Je to dôležité pre polohu lopatky pri pohybe paží. Ak sa človek opiera o ruku, sila sa prenáša na trup cez akromioklavikulárny kĺb. Akromioklavikulárny kĺb je podopretý vertikálne korakoklavikulárnymi väzmi (ligamentum coracoclaviculare) a horizontálne kapsulárnymi zosilňujúcimi väzmi (napr. ligamentum acromioclaviculare). Pri dislokácii akromioklavikulárneho kĺbu sú tieto stabilizačné väzy poranené, niekedy úplne odtrhnuté.
Tossy klasifikácia
V závislosti od závažnosti použitej sily sa rozlišujú tri stupne závažnosti dislokácie akromioklavikulárneho kĺbu podľa Tossyho (stará klasifikácia):
- Tossy klasifikácia I: Puzdro je nadmerne natiahnuté bez posunutia kľúčnej kosti.
- Tossy klasifikácia II: Kĺbové puzdro je roztrhnuté spolu s akromioklavikulárnymi väzmi.
- Tossy klasifikácia III: Akromioklavikulárne väzy sú úplne roztrhnuté a kľúčna kosť je posunutá o viac ako jednu šírku hriadeľa.
Rockwoodova klasifikácia
Okrem toho pri porušení akromioklavikulárneho kĺbu existuje Rockwoodova klasifikácia (nová klasifikácia), ktorá rozlišuje šesť typov:
- Typ II: Kĺbové puzdro a korakoklavikulárne väzy sú roztrhnuté. Na röntgenovom röntgenovom röntgenovom snímku je kľúčna kosť zvýšená vzhľadom na akromion.
- Typ III: Pri tejto dislokácii akromioklavikulárneho kĺbu sú roztrhané všetky väzy. Kľúčna kosť má o jednu šírku hriadeľa vyššiu ako akromion.
- Typ IV: Tento typ poranenia je, keď je kľúčna kosť nestabilná v horizontálnej rovine okrem typu III, pretože fascia (deltoidná fascia) je čiastočne roztrhnutá. Úpon deltového svalu ku kľúčnej kosti je roztrhnutý a kľúčna kosť je posunutá dozadu.
- Typ V: Fascia (deltoidná lichobežníková fascia) a všetky väzy sú úplne roztrhnuté, zatiaľ čo laterálny koniec kľúčnej kosti je masívne nahor.
- Typ VI: Bočná kľúčna kosť je zaháknutá pod výbežkom lopatky (korakoidný výbežok) (veľmi zriedkavé poranenie).
Dislokácia akromioklavikulárneho kĺbu: príznaky.
Dislokácia akromioklavikulárneho kĺbu je typicky sprevádzaná výraznou citlivosťou a opuchom. Okrem toho sa často pozoruje modrina (hematóm). Postihnutý už nedokáže úplne pohnúť ramenným kĺbom. Vo väčšine prípadov laterálny koniec kľúčnej kosti vyčnieva smerom nahor a vytvára výbežok nad akromioklavikulárnym kĺbom. Pacienti preto často zaujímajú ochrannú polohu.
Dislokácia akromioklavikulárneho kĺbu: Príčiny a rizikové faktory
Vykĺbenie akromioklavikulárneho kĺbu je zvyčajne športové zranenie: je spôsobené najmä pádom na rameno, keď je ruka natiahnutá do strany, čo spôsobuje pákový efekt na ramenný pletenec. To sa môže stať napríklad počas futbalu alebo lyžovania.
Dislokácia akromioklavikulárneho kĺbu: Vyšetrenia a diagnostika
Ak máte podozrenie na dislokáciu akromioklavikulárneho kĺbu, mali by ste navštíviť lekára ortopédie a úrazovej chirurgie. Najprv sa vás podrobne opýta na nehodu a vašu anamnézu (anamnézu). Možné otázky sú:
- Čo sa presne pri nehode stalo?
- Spadol si na ruku alebo rameno?
- Môžete stále pohybovať ramenom alebo rukou?
- Máte nejaké bolesti?
- Vyskytli sa predtým nejaké nepríjemné pocity v oblasti zranenia, ako je bolesť, obmedzený pohyb alebo predchádzajúca dislokácia?
Potom nasleduje fyzické vyšetrenie. Niekedy sa kľúčna kosť posunie nahor v akromioklavikulárnej kĺbnej dislokácii, ktorá je potom už viditeľná voľným okom. Ak lekár tlačí na horný koniec kľúčnej kosti (čo je pre pacienta veľmi bolestivé) a tá sa pri uvoľnení vymrští späť (fenomén klavírneho kľúča), znamená to poranenie Tossy III.
Na ďalšiu diagnostiku sa robí röntgen – panoramatická snímka, na ktorej sa snímajú oba ramenné kĺby s hmotnosťou 10 až 15 kilogramov na paži visiacej dole. Potom je možné vykonať porovnanie vedľa seba, aby sa určilo, či je vonkajší koniec kľúčnej kosti dislokovaný.
Dislokácia akromioklavikulárneho kĺbu: Liečba
Ľahkú dislokáciu akromioklavikulárneho kĺbu možno liečiť konzervatívne. Ide o funkčné precvičenie ramena v prípade Tossy I. V prípade Tossy II a Rockwood I až II sa rameno najskôr asi na dva týždne znehybní v takzvanom Gilchristovom obväze. Počas tejto doby pacient dostáva lieky proti bolesti. Okrem toho je možné oblasť ramien liečiť chladom (kryoterapia). Následná fyzioterapia môže mať pozitívny vplyv na hojenie. Rameno by sa však malo posunúť do horizontálnej roviny iba na štyri až šesť týždňov.
Dislokácia akromioklavikulárneho kĺbu: Chirurgia
Dislokácia akromioklavikulárneho kĺbu: Priebeh ochorenia a prognóza
Po konzervatívnej liečbe je prognóza pre Rockwood typ I až II priaznivá. Pri poranení Rockwooda typu II sa však môže vyvinúť bolestivá osteoartritída v dôsledku neúplne dislokovaného akromioklavikulárneho kĺbu. To sa môže vyskytnúť aj pri poranení typu III, pretože akromioklavikulárny kĺb sa môže časom čiastočne vykĺbiť, pretože jazvy sa zmenšujú. Niekedy sa to musí upraviť chirurgicky.
Vo všeobecnosti sa zriedkavo vyskytuje bolesť pri pohybe alebo zaťažení ramena po dislokácii akromioklavikulárneho kĺbu. Bezprostredne po nehode je kľúčná kosť spočiatku viditeľná, pretože vyčnieva nahor. Už po štyroch týždňoch to však už nie je vidieť.
Ako každá operácia, aj chirurgický zákrok pri akromioklavikulárnej zlomenine môže mať komplikácie. Zlomenina môže byť v zriedkavých prípadoch posunutá aj po operácii. Okrem toho môže bolesť pretrvávať. Niekedy je kozmetický výsledok po chirurgickej liečbe dislokácie akromioklavikulárneho kĺbu neuspokojivý, ak sa vytvorilo prebytočné tkanivo jazvy.
