Digitálne určenie odtieňa zuba (synonymum: digitálne meranie odtieňa zuba) je postup na presné vyhodnotenie komponentov povrchu zuba poskytujúcich odtieň pred výrobou náhrad zafarbených zubami. Správne určenie farby zuba je veľmi zložitý krok pri výrobe náhrad zafarbených na zúbok, pretože farebný dojem prírodného zuba sa skladá z troch rôznych zložiek:
- Jas („Hodnota“)
- Sýtosť farieb („Chroma“)
- Odtieň („Odtieň“)
Bežné stanovenie odtieňa zuba robí pozorovateľ, tj. Zubár alebo zubný technik, pomocou takzvaných farebných krúžkov. Obsahujú vzorky materiálu zo spracovávaného materiálu, napríklad kompozitného (plastu) alebo keramiky, v niekoľkých dostupných skupinách odtieňov a vyžadujú veľa skúseností. Rozdiely v jase, tieni a sýtosti, ako aj jednotlivé zvláštnosti (praskliny, smalt škvrny atď.) sa pri tomto type určenia odtieňa zaznamenávajú pomocou náčrtu povrchu zuba. V tomto procese je výber farieb okom pozorovateľa nevyhnutne ovplyvnený rôznymi faktormi, ako sú:
- Meniace sa svetelné podmienky v zubnej ordinácii (umelé svetlo, denné svetlo, denná doba).
- Rôzne svetelné podmienky v zubnej ordinácii a v laboratóriu.
- interakcie farby zubov s farbami prostredia (odevy, koža farba, mejkap).
- Nedostatok farebného videnia diváka
- Farebné prispôsobenie okom pozorovateľa. Ak sa chcete vyhnúť adaptácii, je užitočné pozrieť sa na zub iba na pár sekúnd a medzitým upriamiť pohľad na modrý povrch.
Z týchto obmedzení sú výhody digitálneho určovania odtieňa zuba:
- Výsledky merania sú vytvárané objektívne
- Uložené reprodukovateľne a
- Sprístupnené zubnému laboratóriu za pár sekúnd.
- Digitálna fotografia referenčného zuba so zvláštnosťami jeho povrchovej štruktúry šetrí nepresnejší náčrt ruky a sprevádza laboratórne pracovné kroky.
Indikácie (oblasti použitia)
Digitálne stanovenie odtieňa zuba je účelne uskutočňované zubným laboratóriom pred výrobou náhrad zafarbených zubami, ako sú napr. dyhy (dyhy) a celokeramické korunky, najmä ak sa výplň týka jedného zuba v prednej oblasti. Môže byť tiež užitočný pri reštaurovaní rezákov kompozitnými výplňami (plastové výplne), ak sa vyrábajú pomocou zložitých viacfarebných a viacvrstvových techník.
Pred digitálnym určením odtieňa zubov
Pred digitálnym určením odtieňa zuba by sa mal povrch zuba, ktorý sa má vyhodnotiť, očistiť bez vysušenia. Je to tak preto, že ak sa vlhkosť zo zubnej látky odstráni predchádzajúcimi liečebnými opatreniami, zmení sa jej odtieňový efekt. Stanovenie odtieňa zuba by sa malo vykonať na začiatku liečby.
postup
Digitálne stanovenie odtieňa zubov sa dá všeobecne vykonať pomocou dvoch rôznych techník: jednou je takzvaný kolorimeter a druhou spektrometer. Zatiaľ čo prvé je závislé na okolitom svetle, a teda na premennej, ktorá silne ovplyvňuje výsledok, spektrometer pracuje nezávisle na svetelných vplyvoch extrapoláciou rozdielu medzi okolitým svetlom a svetlom odrážaným zubom. Pretože prirodzený zub sa skladá z látok dentín (zubná kosť) a smalt, ktoré majú rôzne farby a priehľadnosť a sú tiež prítomné v rôznych hrúbkach vrstvy od zuba krk po reznú hranu, v najhoršom prípade to vedie k veľkému množstvu farebných odtieňov. Spektrometer to zohľadňuje pomocou farebného mapovania, pri ktorom niekoľkokrát meria povrch zuba a vytvára diferencovanú „mapu“ povrchu. Alternatívnym variantom je rozdelenie na tri oblasti, trojplošné meranie, ktoré je obmedzené na dominantnú farbu pri krk zuba, stredu zuba a reznej hrany. Samotné určenie farby neposkytuje zubnému technikovi všetky potrebné informácie. Spektrometre (napr. SpectroShade Micro) navyše ponúkajú možnosť digitálnej fotografie, ktorá zaznamenáva jednotlivé charakteristiky, ako napríklad biele škvrny (biele odvápnenie), smalt praskliny a priehľadnosť skloviny. Ak dokáže spektrometer okrem prírodnej zubnej substancie merať aj keramiku, možno výsledok zubnej práce porovnať so špecifikáciami referenčného zuba.
