Diagnóza bolesti v dutine kolena Bolesť v dutine kolena

Diagnóza bolesti v dutine kolena

Hľadanie diagnózy sa začína anamnézou, teda podrobnou diskusiou s pacientom. Tu by sa mal pacient systematicky pýtať, kde presne bolesť sa nachádza, či boli zaznamenané sprievodné príznaky (ako je opuch, obmedzená pohyblivosť atď.), či bolesť sa vyskytli náhle alebo nepretržite a čoraz viac a aká silná je pravidelná fyzická námaha.

Ak noha žila trombóza existuje podozrenie, je tiež dôležité objasniť spúšťacie faktory, ako je dlhodobá imobilizácia (napr. počas leteckej dopravy), nikotín konzumácia alebo lieky. V mnohých prípadoch už môže lekár na základe týchto zistení stanoviť podozrivú diagnózu. V závislosti od podozrenia je možné v prípade potreby zahájiť ďalšie diagnostické kroky.

Podozrenie z meniskus poškodenie je možné napríklad doložiť špeciálnymi funkčnými testami (Steinmannov znak) a nakoniec potvrdiť alebo vylúčiť vyšetrením MRI. Dokonca aj procesy spojené s opotrebovaním, ako napríklad Bakerova cysta podliehajú tomuto algoritmu pozostávajúcemu z anamnézy, fyzické vyšetrenie a ak je to potrebné, následné zobrazovanie vo forme ultrazvuk alebo MRI obrázky. V prípadoch chrbta bolesť vyžarujúce do dutina kolena a výsledné podozrenie na herniovaný disk sa tiež používa technika MRI. Zobrazuje sa tu však chrbtica, pretože tam leží príčina a bolesť tiež pochádza z dutina kolena, ako pekne popisuje pojem „vyžarujúci“. S cieľom vylúčiť nebezpečné noha žila trombózasa história medicíny nasleduje a fyzické vyšetrenie, počas ktorého lekár venuje pozornosť obvodovým rozdielom medzi oboma nohami, prehriatiu a začervenaniu dolnej časti noha. V prípade potreby an ultrazvuk alebo kontrastné médium Röntgen vyšetrenie nohy plavidlá môže byť potrebné.

Trvanie bolesti v dutine kolena

Z dôvodu mnohých možných príčin bolesti v podkolennej jamke nie je možné poskytnúť všeobecnú indikáciu trvania bolesti. V závislosti od spúšťacieho mechanizmu je však možné formulovať niektoré pokyny. V prípade meniskus pri úrazoch spôsobených nehodami je chirurgickému ošetreniu obvykle nevyhnutné.

Jedná sa však o pomerne malý postup, v rámci ktorého meniskus je buď zošitý späť k sebe alebo čiastočne odstránený. Pokiaľ ide o čas odpočinku po operácii, mali by sa postupovať podľa pokynov chirurga, ale zvyčajne sa ukážu ako prekvapivo krátke: bezat v tréningu je možné pokračovať už po 2 týždňoch a úplne vhodnosť pre šport je možné dosiahnuť po 4-6 týždňoch. Ak je bolesť spôsobená opotrebovaním, môže sa doba odpočinku v niektorých prípadoch značne predĺžiť, spektrum bolesti je však široké. Všeobecne sa dá povedať, že kým bolesti úplne nezmiznú, nemali by sa robiť vôbec žiadne športové aktivity a potom už len pomaly a postupne opäť pribúdať. Ak existujú sprievodné ochorenia, ktoré uprednostňujú dráždivú reakciu kolenný kĺb (napr artróza, starší meniskus alebo slzy väzov), je potrebné zvážiť najskôr ich liečiť a až potom obnoviť športové aktivity.