Cytotoxické T bunky
Cytotoxické T bunky sú podskupinou T-lymfocyty a teda patria k získaným imunitný systém. Ich úlohou je identifikovať infikované bunky v organizme a zabiť ich čo najrýchlejšími spôsobmi. Rovnako ako zvyšné T-lymfocyty sa tvoria v kostná dreň, potom migrujte do brzlík, kde sa nakoniec opäť triedia a potom sa z nich vyvinú zrelé T-lymfocyty. Cytotoxický T-lymfocyty sa nakoniec uvoľňujú do krvi, kde nakoniec interagujú s rôznymi endogénnymi bunkami a tým kontrolujú svoje stav. Ak je postihnutá infikovaná alebo defektná bunka, sú cytoxické T-lymfocyty schopné pripojiť sa k molekulám MHC infikovaných buniek cez svoje povrchové receptory T-buniek a usmrtiť ich uvoľňovaním perforínu (proteín) a granzymu (proteázový enzým).
Imunoglobulíny proti ľudským T-lymfocytom
Imunoglobulíny proti ľudským T-lymfocytom sa vyrábajú laboratórne protilátky ktoré sa používajú ako preventívne opatrenie proti možnému odmietnutiu transplantátu alebo až po odmietnutí už transplantovaného orgánu alebo transplantovaných kmeňových buniek. Dôvodom podania anti-ľudských T-lymfocytových imunoglobulínov je ten transplantácia kmeňových buniek občas vedie ku komplikáciám. Existuje nebezpečenstvo, že transplantácia už nemôže vykonávať svoje skutočné úlohy v cudzom tele a môže napadnúť telo príjemcu.
T-lymfocyty v tomto ohľade zohrávajú úlohu v tom, že sú tiež zavedené do tela príjemcu transplantáciou. Implantované T-lymfocyty majú teraz dva účinky. Na jednej strane vykonávajú svoju obvyklú úlohu útokom na prítomné infikované bunky.
Na druhej strane môžu spustiť takzvanú „reakciu štepu proti hostiteľovi“, pretože organizmus príjemcu ich môže považovať za cudzie a môže proti nim vyvolať imunitnú reakciu. Liečivo na prevenciu alebo liečbu týchto reakcií bolo skúmané a nájdené v anti-humánnom T-lymfocytovom imunoglobulíne. Táto droga je odvodená od králikov.
Aktivácia T lymfocytov
Aktivácia T-lymfocytov sa uskutočňuje prostredníctvom interakcie medzi receptormi T-buniek umiestnenými na lymfocytoch a zodpovedajúcimi antigénmi cudzích alebo mutovaných buniek. Receptory T-buniek však dokážu rozpoznať antigény, iba ak sú prezentované takzvanými bunkami prezentujúcimi antigén. Pre stabilnú väzbu sú však potrebné ďalšie faktory. Patria sem glykoproteíny (CD4 a CD8) na povrchu T-lymfocyty a proteíny (MHC1 a MHC2) na povrchu bunky prezentujúcej antigén.
Je potrebné poznamenať, že pomocné bunky T majú iba receptory CD4, ktoré sa naopak môžu viazať iba na molekuly MHC2. Podľa toho sa receptory CD8 môžu viazať iba na molekuly MHC1. Receptory CD8 sa nachádzajú hlavne na cytotoxických bunkách, ale tiež ich možno nájsť na T-zabíjačských bunkách alebo regulačných T-lymfocytoch.
Pre aktiváciu je dodatočne potrebná ko-stimulácia nezávislá od antigénu. Iniciuje ju povrch proteíny a vychádza z rovnakej bunky prezentujúcej antigén. Po konečnej aktivácii T-lymfocytov môže dôjsť k bunkovej reakcii.
Spočíva v uvoľňovaní rôznych látok prenášajúcich informácie, interleukínov, ktoré sa následne aktivujú makrofágmi, T-zabíjačskými bunkami alebo cytotoxickými bunkami. Potom sú schopné eliminovať cudzie bunky rôznymi bunkovými mechanizmami. Okrem toho môžu interleukíny stimulovať produkciu protilátok, takže je možné dosiahnuť zvýšenú reakciu na patogény.
Všetky články v tejto sérii:
