Trombóza mozgových žíl: Príznaky, príčiny, liečba

Stručný prehľad

  • Popis: čiastočné alebo úplné uzatvorenie žily v mozgu krvnou zrazeninou. Trombóza mozgových žíl je zriedkavá.
  • Príznaky: napr. bolesti hlavy, epileptické záchvaty, neurologické deficity (napr. poruchy motoriky), poruchy vedomia.
  • Diagnóza: Zobrazovanie mozgu (CT, MRI) kontrastnou látkou.
  • Liečba: podávanie antikoagulancií (heparín, antagonisty vitamínu K), liečba základného ochorenia pri septickej trombóze mozgových žíl (antibiotiká, v prípade potreby operácia), ďalšie opatrenia podľa potreby, napr. lieky proti epileptickým záchvatom, zníženie intrakraniálneho tlaku (elevácia hornej časti tela, v prípade potreby chirurgický zákrok), podávanie liekov proti bolesti

Čo je cerebrálna venózna trombóza?

Prekrvenie krvi sa často vyskytuje súčasne aj inde – trombóza mozgových žíl sa často vyskytuje spolu so sínusovou trombózou. Ide o oklúziu (trombózu) jedného alebo viacerých takzvaných cerebrálnych dutín (cerebrálnych krvných ciev) súvisiacu so zrazeninou: Sú to dutiny medzi dvoma vrstvami tvrdých mozgových blán (dura mater), ktoré vedú venóznu krv z mozgu, mozgových blán a obieha do vnútornej krčnej žily (ktorá tiež dostáva krv z rôznych mozgových žíl).

Kombinácia cerebrálnej venóznej trombózy a sínusovej trombózy sa nazýva trombóza sínusových žíl. Súčasné usmernenie o trombóze cerebrálneho sínusu a cerebrálnej žily sa vzťahuje na trombózu cerebrálneho venózneho sínusu (CVST).

Možné následky narušeného venózneho odtoku

Stáza krvi spôsobená narušeným odtokom venóznej krvi pri trombóze cerebrálnych žíl alebo trombóze sínusových žíl môže mať vážne následky:

Prekrvenie krvi a následné zvýšenie tlaku môže navyše spôsobiť vyliatie tekutiny z ciev do okolitého tkaniva, čo má za následok opuch mozgu (edém mozgu).

V neposlednom rade môže nahromadená krv spôsobiť aj krvácanie (stázové krvácanie) (stázou krvi je v istom zmysle krv vytláčaná z najmenších žilových ciev).

Trombóza mozgových žíl: Frekvencia je nízka

Bez ohľadu na presné údaje, trombóza mozgových žíl alebo trombóza sínusových žíl sú zriedkavé udalosti. Vyšší výskyt sa pozoruje u detí, mladých dospelých, žien vo fertilnom veku a v krajinách s nízkymi príjmami.

Trombóza mozgových žíl: príznaky

Symptómy mozgovej venóznej trombózy sa zvyčajne prejavujú postupne. Patria medzi ne napríklad:

  • Bolesť hlavy rôznej závažnosti alebo miesta (najčastejší príznak)
  • epileptické záchvaty (kŕče)
  • neurologické deficity v závislosti od miesta trombózy, napr. motorické poruchy (ako je hemiparéza, tj ochrnutie jednej polovice tela, alebo monoparéza, tj slabosť/ochrnutie jednej končatiny alebo časti končatiny), porucha reči (afázia)
  • Nevoľnosť
  • Zvracanie
  • Poškodené vedomie

Príznaky trombózy cerebrálnej žily alebo trombózy sínusových žíl sa môžu značne líšiť – nielen v type, ale aj v závažnosti symptómov.

Ak spozorujete takéto príznaky u seba alebo inej osoby, mali by ste sa okamžite poradiť s lekárom alebo klinikou. Stav môže byť život ohrozujúci!

Trombóza mozgových žíl: Príčiny a rizikové faktory

Aseptická (nevýrazná) trombóza mozgových žíl

Najčastejšie nie je trombóza cerebrálnych žíl (trombóza sínusových žíl) spôsobená infekciou. Lekári ho potom označujú ako aseptický alebo nevýrazný.

Vo väčšine prípadov zohrávajú pri rozvoji ochorenia kauzálnu alebo uľahčujúcu úlohu hormonálne faktory: často sú postihnuté ženy, ktoré užívajú perorálnu antikoncepciu (ďalej len „tabletky“), sú tehotné alebo v pôrodnici alebo dostávajú hormonálnu substitučnú liečbu v dôsledku symptómov menopauzy. .

Častejšie sa aseptická sínusová alebo cerebrálna venózna trombóza vyskytuje aj v prítomnosti vrodeného alebo získaného sklonu k tvorbe krvných zrazenín (trombofília). Postihnutí sú napríklad pacienti s dedičným ochorením Faktor V Leiden (APC rezistencia).

Niekedy krvné poruchy (hematologické poruchy, ako je kosáčikovitá anémia a polycytémia vera) alebo malígne nádory tkaniva (malignity) prispievajú k aseptickej sínusovej alebo mozgovej venóznej trombóze.

Asi u štvrtiny pacientov sa nenájde dôvod na trombózu aseptických sínusov alebo mozgových žíl. Toto sa potom označuje ako idiopatické.

Veľmi zriedkavo sa po korónovej vakcinácii vyskytuje sínusová alebo cerebrálna venózna trombóza (pozri nižšie).

Septická cerebrálna venózna trombóza

Septická (infekčná) trombóza cerebrálnych žíl alebo trombóza sínusových žíl je spôsobená infekciou, ako už názov napovedá. Niekedy je príčinou lokálna infekcia v hlave, ako napríklad:

  • Zápal mandlí (zápal mandlí)
  • Zápal mastoidného výbežku spánkovej kosti (mastoiditída)
  • Sínusitída (zápal paranazálnych dutín)
  • Zápal ústnej sliznice (stomatitída)
  • Zápal a/alebo absces v oblasti čeľuste a zubov
  • Cerebrálny absces
  • Meningitída (zápal mozgu)

Okrem toho infekcie postihujúce celé telo (systémové) môžu tiež spôsobiť trombózu mozgových žíl alebo trombózu sínusových žíl, ako napríklad:

  • "otrava krvi" (sepsa)
  • Horúčka brucha
  • Tuberkulóza
  • Malária
  • osýpky
  • zápal pečene súvisiaci s infekciou (hepatitída)
  • infekcie vírusmi herpes simplex
  • Cytomegália
  • Covid-19
  • aspergilóza (plesňové ochorenie)
  • Trichinóza (choroba červov)

Trombóza mozgových žíl ako vedľajší účinok vakcíny

Podľa štúdií sa u jednotlivých pacientov po podaní niektorej z týchto vakcín rozvinie takzvaný syndróm trombózy s trombocytopéniou (TTS), teda trombóza v kombinácii s nedostatkom krvných doštičiek: telo vo zvýšenej miere produkuje špeciálne protilátky, ktoré sa viažu na krvné doštičky ( trombocyty). Tie sa v dôsledku toho aktivujú a zhlukujú. Tieto „zhluky“ potom môžu upchať jemné cievky – napríklad mozgové žily.

Trombóza mozgových žíl: Diagnóza

Odobratie anamnézy pacienta (anamnéza) môže lekárovi poskytnúť cenné informácie o tom, čo spôsobuje ťažkosti, ako sú silné bolesti hlavy a motorická slabosť. Ak pacient nemôže poskytnúť informácie, napríklad pre poruchu vedomia, lekár, ak je to možné, požiada rodinného príslušníka o potrebné informácie. Medzi dôležité otázky patria:

  • Ako dlho máte vy (alebo pacient) príznaky? Aké sú vlastne sťažnosti?
  • Existuje v súčasnosti infekcia, napríklad baktériami, vírusmi alebo parazitmi?
  • Mali ste (alebo mal pacient) nedávno infekciu, ako je prechladnutie, zápal stredného ucha alebo sinusitída?
  • Boli ste (alebo bol pacient) nedávno očkovaný proti koronavírusu?

Počítačová tomografia (CT)

Počítačová tomografia (CT) lebky s použitím kontrastnej látky ukazuje možnú trombózu v mozgu.

Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI)

MRI (magnetická rezonancia) lebky s podaním kontrastnej látky tiež poskytuje dobrú vizualizáciu krvných ciev v mozgu a prípadných uzáverov. Počas magnetickej rezonancie je pacient na pohovke prevezený do prístroja na magnetickú rezonanciu v tvare trubice a musí tam ležať čo najtichšie. Počítač potom vytvára presné snímky hlavy – nie však pomocou röntgenových lúčov, ale pomocou magnetických polí a rádiových vĺn.

D-diméry môžu byť podporné

D-diméry sú produkty štiepenia fibrínu, proteínu podieľajúceho sa na zrážaní krvi. Vznikajú, keď sa krvná zrazenina rozpustí. Krvná hladina D-dimérov sa preto stanovuje predovšetkým pri podozrení na vaskulárnu oklúziu (trombóza, embólia) súvisiacu so zrazeninou – a hlavne v prípade možnej trombózy žíl nohy alebo pľúcnej embólie.

Trombóza mozgových žíl: Terapia

Akútna liečba sínusovej/mozgovej žilovej trombózy by sa mala, ak je to možné, vykonávať na „iktovej jednotke“. Ide o oddelenie v nemocnici, ktoré sa špecializuje na liečbu cievnej mozgovej príhody. Tam môžu byť pacienti pozorne sledovaní. To umožňuje ošetrujúcim lekárom včas zareagovať v prípade zhoršenia stavu pacienta alebo vzniku komplikácií.

Antikoagulácia (liek proti zrážaniu krvi)

V prípade trombózy mozgových žíl alebo trombózy sínusových žíl lekári podávajú antikoagulačné lieky. Tie sú navrhnuté tak, aby zabránili ďalšiemu rastu krvnej zrazeniny a zabránili tvorbe nových zrazenín.

heparín

V akútnej fáze trombózy sínusových/mozgových žíl lekári podávajú heparín na antikoaguláciu – aj keď je prítomné aj krvácanie do mozgu.

Nefrakcionovaný heparín však môže byť prospešný u pacientov, ktorí môžu krátkodobo vyžadovať chirurgický zákrok. Po vysadení UFH sa zrážanie krvi vráti do normálu rýchlejšie (do jednej až dvoch hodín) ako po vysadení NMH. Je to dôležité, aby sa predišlo závažnému krvácaniu v prípade operácie naplánovanej v krátkom čase.

Trombóza sínusových/mozgových žíl počas tehotenstva alebo v šestonedelí sa lieči nízkomolekulovým heparínom. Ženám v šestonedelí však možno ako alternatívu podať antikoagulačný warfarín (do materského mlieka prechádza len vo veľmi malom množstve).

Antagonista vitamínu K

Táto perorálna antikoagulácia je určená na prevenciu recidívy – tj recidívy sínusovej alebo mozgovej žilovej trombózy. Môže pokračovať 12 až XNUMX mesiacov. U pacientov so závažným sklonom k ​​trombóze (trombofílii) môže byť v prípade potreby indikované dlhodobé užívanie tabliet (hoci treba pravidelne zvažovať prínosy a riziká).

Ďalšie terapeutické opatrenia

V závislosti od potreby môže liečba trombózy sínusových / mozgových žíl zahŕňať ďalšie opatrenia:

Intrakraniálna tlaková terapia

Ako všeobecné opatrenie sa odporúča elevácia hornej časti tela asi o 30 stupňov.

V prípade potreby môže byť na rýchle uvoľnenie tlaku potrebné aj odstránenie lebky (kraniektómia). Týka sa to pacientov s akútnou sínusovou/mozgovou žilovou trombózou, poškodením (léziami) mozgového tkaniva (v dôsledku opuchu mozgu v dôsledku zhoršeného venózneho odtoku a/alebo krvácania do mozgu) a hroziacim zachytením oblastí mozgu. U týchto pacientov môže byť zásah život zachraňujúci!

Ak pacient utrpel epileptický záchvat v dôsledku trombózy sínusových/mozgových žíl, lekár mu predpíše špeciálne antiepileptiká. Lieky znižujú pravdepodobnosť ďalšieho záchvatu.

Pain management

Kyselina acetylsalicylová (ASA) by sa nikdy nemala podávať na úľavu od bolesti! Účinná látka má tiež antikoagulačné vlastnosti, čo je nepriaznivé, ak pacient musí podstúpiť operáciu v krátkom čase (zvýšené riziko krvácania!).

Opatrenia pri septickej cerebrálnej venóznej trombóze

Trombóza mozgových žíl: Prognóza

V porovnaní s inými formami mŕtvice je prognóza trombózy mozgových žíl alebo sínusovej trombózy relatívne priaznivá:

Šance na uzdravenie sú pri správnej liečbe celkom dobré: v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov sa u väčšiny pacientov úplne alebo čiastočne znovu otvoria predtým upchaté mozgové žily alebo mozgové dutiny. Príznaky však občas pretrvávajú, najmä bolesti hlavy a epileptické záchvaty.

Prediktívne faktory

Nasledujúce faktory s väčšou pravdepodobnosťou predpovedajú priaznivejší výsledok:

  • Trombóza sínusových/mozgových žíl v kontexte tehotenstva, šestonedelia alebo užívania perorálnych kontraceptív
  • Bolesť hlavy ako jediný počiatočný príznak

Prognostické faktory naznačujúce menej priaznivý priebeh trombózy sínusových/mozgových žíl sú:

  • Paralýza (paréza)
  • Kóma
  • mužského pohlavia
  • pokročilého veku
  • trombóza vnútorných mozgových žíl
  • Kongestívne krvácanie

Zabráňte trombóze mozgových žíl

Ak už niekto raz prekonal mozgovú venóznu trombózu, môže sa použiť sekundárna profylaxia na zníženie rizika ďalšej venóznej trombózy v mozgu (alebo inde v tele):

  • Ženám, ktoré už mali trombózu prinosových/mozgových žíl v súvislosti s tehotenstvom, šestonedelím alebo perorálnou antikoncepciou (užívajúc „tabletku“), sa odporúča nepokračovať v perorálnej antikoncepcii alebo ju znovu nezačínať.
  • U detí a dospievajúcich s anamnézou sínusovej/mozgovej žilovej trombózy sa odporúča preventívne použitie nízkomolekulárneho heparínu v situáciách, kde existuje zvýšené riziko rekurentnej mozgovej venóznej trombózy alebo inej vaskulárnej oklúzie súvisiacej so zrazeninami – ako je imobilizácia ( napr. pripútaný na lôžko) viac ako štyri dni, cestovanie lietadlom trvajúce viac ako štyri hodiny alebo reumatické alebo rakovinové ochorenie.

U detí a dospievajúcich s anamnézou sínusovej/mozgovej žilovej trombózy sa odporúča preventívne použitie nízkomolekulárneho heparínu v situáciách, kde existuje zvýšené riziko rekurentnej mozgovej venóznej trombózy alebo inej vaskulárnej oklúzie súvisiacej so zrazeninami – ako je imobilizácia ( napr. pripútaný na lôžko) viac ako štyri dni, cestovanie lietadlom trvajúce viac ako štyri hodiny alebo reumatické alebo rakovinové ochorenie.