Albumín: Čo znamená vaša laboratórna hodnota

Čo je albumín?

Albumín je proteín. Tvorí asi 60 percent celkového proteínu v krvnom sére. Produkuje sa hlavne v pečeňových bunkách (hepatocytoch). Albumín slúži okrem iného na tlmenie hodnoty pH a ako ľahko dostupný zdroj energie. Má však aj ďalšie dôležité funkcie:

Albumín a koloidný osmotický tlak

Krvné bielkoviny udržiavajú takzvaný koloidný osmotický tlak. V plazme je okolo 25 mmHg (ekvivalent okolo 3.3 kPa) a je dôležitý pre udržanie rovnováhy medzi rozpustenými časticami (koloidmi) vo vnútri a mimo buniek. Ak koloidný osmotický tlak klesne, zvýšený odtok plazmatickej vody z buniek vedie k tvorbe edému. Keďže albumín tvorí najväčší podiel krvných bielkovín, je aj najdôležitejším faktorom pri udržiavaní koloidného osmotického tlaku.

Albumín ako transportný proteín

Albumín je dôležitá transportná látka v krvnom obehu. Týka sa to ako látok telu vlastných, tak látok, ktoré sú do tela dodávané zvonku. Okrem iného albumín viaže a transportuje

  • Hormóny ako kortizol a tyroxín
  • vitamín D
  • mastné kyseliny
  • Bilirubín (produkt rozpadu červeného krvného farbiva)
  • enzýmy
  • Aminokyseliny (stavebné kamene enzýmov)
  • Elektrolyty (horčík, vápnik)
  • Kovy (ióny medi)

Kedy sa určuje albumín?

Hodnota albumínu sa okrem iného určuje pre

  • Chronické ochorenia pečene (cirhóza pečene, stukovatenie pečene atď.)
  • Strata bielkovín cez obličky alebo gastrointestinálny trakt
  • Objasnenie akumulácie vody v tkanive (edém)
  • Podvýživa bielkovín

Lekár môže určiť albumín v krvnom sére, ako aj v moči a cerebrospinálnej tekutine (CSF). Na rozhodnutie potrebuje buď:

  • 20 ml spontánneho ranného moču alebo moču zozbieraného počas 24 hodín
  • 1 ml krvného séra
  • tri sterilné vzorky cerebrospinálnej tekutiny

albumín: Štandardné hodnoty

Nasledujúce štandardné hodnoty platia pre albumín v sére v závislosti od veku:

Sérový albumín

až 4 dní

2800 – 4400 mg/dl

5 dní až 13 rokov

3800 – 5400 mg/dl

14 do 17 rokov

3200 – 4500 mg/dl

od 18 rokov

3500 – 5200 mg/dl

Albumín v rannom moči je normálne menej ako 20 mg/l (platí od 3 rokov). Nameraná hodnota albumínu v 24-hodinovom zbere moču je zvyčajne nižšia ako 30 mg/d (miligramy za deň).

Ak sú hodnoty albumínu v moči (ranný alebo odobratý moč) nad limitné hodnoty, lekár rozlišuje mikro- a makroalbuminúriu v závislosti od rozsahu zvýšenia:

  • Mikroalbuminúria (stredná strata albumínu): 20 až 200 mg/l v rannom moči alebo 30 až 300 mg/deň v odobratom moči
  • Makroalbuminúria (závažná strata albumínu): >200 mg/l v rannom moči alebo >300 mg/deň v odobratom moči

vek

Kvocient albumínu CSF/sérum (x0.001)

novorodenci

<28

Dojčatá v 1. mesiaci

<15

Dojčatá v 2. mesiaci

<10

Dojčatá v 3. mesiaci

<5

Deti od 4 mesiacov do 6 rokov

<3,5

Deti od 6 do 15 rokov

<5

nad 15 a do 40 rokov

<6,5

nad 40 rokov

<8

Kedy je nízky albumín?

Ak je krvný albumín príliš nízky, označuje sa to ako hypoalbuminémia alebo hypoalbuminémia. Vyskytuje sa s:

  • cirhóza pečene, akútna hepatitída, toxické poškodenie pečene
  • Amyloidóza (ochorenie s ukladaním zmenených bielkovín v tele)
  • Strata bielkovín obličkami (nefrotický syndróm) alebo gastrointestinálnym traktom (exsudatívna enteropatia s vodnatou hnačkou)
  • Podvýživa alebo podvýživa (napríklad kwashiorkor)
  • Popáleniny alebo exsudatívne kožné ochorenia, ako je dermatitída
  • Nadbytok tekutín (hyperhydratácia, napríklad v dôsledku infúznej liečby alebo počas tehotenstva)
  • pokročilá rakovina
  • dedičný nedostatok albumínu (anémia alebo hypalbuminémia)

Nízky obsah albumínu v moči alebo cerebrospinálnom moku nemá význam.

Kedy je zvýšený albumín?

Pri nedostatku tekutín (dehydratácia) – napríklad v dôsledku vracania, zvýšeného močenia alebo hnačky – je krvný albumín príliš vysoký. Ide však len o relatívne zvýšenie albumínu.

Zvýšená koncentrácia albumínu v mozgovomiechovom moku alebo zvýšený kvocient albumínu v mozgovomiechovom moku/sére môže naznačovať napríklad meningitídu, Guillain-Barrého syndróm, mozgový infarkt, nádory mozgu alebo miechy alebo kraniocerebrálnu traumu.

Čo robiť v prípade zmeneného albumínu?

Hypoalbuminémia (hypoalbuminémia) sa lieči podľa základného ochorenia. Ak je príčinou strata bielkovín napríklad obličkami, lekár môže podať lieky na odvodnenie alebo lieky na vysoký krvný tlak (sartany, ACE inhibítory a pod.). Ak dôjde k výraznému nedostatku albumínu, lekár môže podať náhradný roztok albumínu s obsahom 20 až XNUMX percent albumínu.

Čo robiť v prípade albuminúrie?

Ak je vylučovanie albumínu močom zvýšené, lekár musí skontrolovať, či k strate albumínu dochádza pravidelne. Aby to urobil, vykoná tri alebo viac testov na albumín v priebehu nasledujúcich šiestich až ôsmich týždňov. Ak je prítomná mikroalbuminúria, kontrola je potrebná dva až trikrát do roka. Pri výraznejšom úbytku albumínu (makroalbuminúria) musí lekár objasniť príčinu poškodenia obličiek.

Čo robiť, ak je v cerebrospinálnej tekutine zvýšený albumín?