Ako rozpoznať infekciu rany

Stručný prehľad

  • Príznaky: Zapálené rany sú červené, opuchnuté a bolestivé. Okrem toho sú často hnisavé a zapáchajú. V závažných prípadoch dochádza k odumieraniu okolitého tkaniva alebo k otrave krvi, ktorá sa okrem iných príznakov prejavuje horúčkou, zimnicou a zrýchleným pulzom.
  • Popis: Infekcia rany je zápal rany spôsobený patogénmi (zvyčajne baktériami).
  • Príčiny: Mikroorganizmy, ako sú baktérie, zriedkavejšie vírusy, huby a parazity napadajú ranu a spôsobujú jej infekciu.
  • Diagnóza: Diskusia s lekárom, fyzikálne vyšetrenia (napr. vyšetrenie rany, krvný test, odber vzoriek tkaniva).
  • Prevencia: Zabezpečiť dostatočnú hygienu, rany starostlivo čistiť a udržiavať v čistote, pravidelne meniť obväzy.

Ako spoznáte infekciu rany?

V závažných prípadoch nastáva otrava krvi (sepsa), pri ktorej imunitný systém napáda nielen patogény. Ťažko postihnuté je aj telo – až zlyhanie jedného alebo viacerých orgánov. Okrem toho je v zriedkavých prípadoch možné, že sa patogény dostanú do kostí priamo zo zapálenej rany alebo krvou a zapália ich (osteomyelitída).

Príznaky infekcie priamo v oblasti rany sú:

  • Rana je začervenaná.
  • Postihnutá oblasť kože sa cíti teplejšia (prehriatie).
  • Infikovaná rana bolí a je citlivá na dotyk.
  • Okolité tkanivo je stvrdnuté.
  • Z rany vyteká hnis.
  • Z rany uniká zvýšená sekrécia („plačúca rana“).
  • V oblasti zapálenej rany sú prítomné pocity

Ďalšie príznaky, ktoré naznačujú pokročilú alebo závažnú infekciu, ako aj otravu krvi (sepsa) sú:

  • Postihnutá osoba má horúčku a zimnicu.
  • Rana sa hojí veľmi pomaly.
  • Rana páchne alebo hnilobne (hnilobný zápach).
  • Na spodku rany sa tvoria vrecká a dutiny.
  • Vznikajú abscesy (dutiny vyplnené hnisom).
  • Rana zmení farbu (napr. zelenkastá farba indikuje infekciu Pseudomonas).
  • Bolesť sa stáva silnejšou.
  • Funkcia postihnutej končatiny je narušená.
  • Srdcová frekvencia je zvýšená.
  • Dýchanie sa zrýchľuje.

Čo možno urobiť pre infikovanú ranu?

Zvuková starostlivosť

Pri silne mokvajúcich ranách lekár vykonáva aj drenáž rany. Ide o odtok tekutiny z rany von pomocou plastovej hadičky, ktorá sa vloží do rany.

Potom lekár previaže ranu sterilným obväzovým materiálom (napr. obväzy na rany, gázové obväzy, obklady). Toto by sa malo podľa možnosti denne meniť.

Pri každej rane je dôležité udržiavať ju čistú a chrániť ju pred kontamináciou!

Antibiotiká

Ak infekcia rany prenikne do hlbších vrstiev tkaniva, zapáli veľké plochy alebo hrozí otrava krvi, lekár ihneď nasadí antibiotiká. Cielená liečba antibiotikami je tu nevyhnutná, aby sa predišlo závažným, niekedy život ohrozujúcim komplikáciám (napr. zlyhaniu orgánov).

Počas operácie nie je nezvyčajné, že lekár predpíše antibiotiká na prevenciu infekcií pred, počas alebo po operácii.

Ak ste alergický na konkrétne antibiotikum, určite o tom informujte svojho lekára!

Pasívne očkovanie proti tetanu

Domáce opravné prostriedky

Pri podpore hojenia rán vraj pomáhajú aj niektoré domáce prostriedky. Napríklad masti z echinacey, harmančeka, ľubovníkového oleja alebo nechtíka, ktoré sa nanášajú na tenko na okraje rany, majú údajne pozitívne účinky na proces hojenia.

Olej z tresčej pečene sa môže aplikovať na popáleniny, čo údajne znižuje zjazvenie. Starostlivosť o ranu a jej hojenie by však mal vždy sprevádzať lekár.

Ďalšie bylinné prostriedky na infikované rany sú: Balónová viničová bylina, propolis, šalvia, chmeľ, arnika a praslička roľná.

Domáce opravné prostriedky majú svoje obmedzenia. Ak príznaky pretrvávajú dlhší čas, nezlepšujú sa alebo sa dokonca zhoršujú, treba sa vždy poradiť s lekárom.

Čo je to infekcia rany?

Čo spúšťa infekciu rany?

Najčastejšou príčinou infekcie rany je prienik baktérií do rany. To spôsobuje zápal. Okrem toho v niekoľkých prípadoch vírusy, huby alebo parazity spúšťajú infekciu rany. Vo väčšine prípadov sa patogény prenášajú kontaktnou infekciou alebo sterom (napr. keď sa rana dostane do kontaktu s kontaminovanými povrchmi, ako sú kľučky dverí, počítačové klávesnice alebo záchodové dosky).

Znečistené rany

Ak sa kontaminovaná voda dostane do otvorených rán, podporuje to aj infekcie rany spôsobené baktériami, ako je napríklad baktéria Vibrio vulnificus. Vyskytuje sa napríklad pri ústiach riek alebo v brakickej vode a spúšťa rýchle zápaly kože, ktoré môžu viesť až k otrave krvi.

Mŕtve tkanivo, nahromadenie staršej krvi alebo tkanivového moku, ako aj cudzie telesá v rane podporujú množenie mikroorganizmov a tým aj infekcie.

K infekcii rán dochádza aj po operácii (infekcia pooperačnej alebo operačnej rany). Pooperačné infekcie rany sa zvyčajne vyskytujú niekoľko dní po operácii, ale sú možné aj niekoľko týždňov po zákroku.

Infekcie po operáciách sú niekedy závažné, pretože ich nezriedka spôsobujú choroboplodné zárodky, ktoré sú necitlivé (rezistentné) na niektoré antibiotiká (napr. meticilín-rezistentný Staphylococcus aureus, skrátene MRSA). Preto nereagujú alebo takmer nereagujú na liečbu niektorými antibiotikami.

Uhryznutie a popáleniny

Ak bolo vaše očkovanie proti tetanu podané pred viac ako desiatimi rokmi, mali by ste si rýchlo zariadiť preočkovanie!

Ako vzniká infekcia rany?

Infekcie rán spôsobené baktériami možno rozdeliť do nasledujúcich foriem:

Infekcia pyogénnej rany

Pyogénnu infekciu rany často spôsobujú koky, skupina guľovitých baktérií (určité druhy stafylokokov a streptokokov). V rane sa často tvorí hnis. Ďalšími pôvodcami infekcií pyogénnych rán sú Pseudomonas aeruginosa, Escherichia coli, Enterococcus, Proteus a Klebsiella.

Hnilobná infekcia rany

Anaeróbna infekcia rany

Anaeróbna infekcia rany sa vyvíja v dôsledku baktérií, ktoré (aj) vznikajú bez kyslíka (napr. Escherichia coli, Bacteroides fragilis, anaeróbne koky, Fusobacteria). Tie zvyčajne vedú k zapáchajúcim abscesom, ktoré hojne hnisajú. Ak sa nelieči, zápal postupuje.

Bakteriálne toxická infekcia rany

Špecifická infekcia rany

Ako stanoví lekár diagnózu?

Pri podozrení na infekciu rany je prvým kontaktom všeobecný lekár. Ranu vyšetrí a buď ju ošetrí sám, postihnutých odošle k špecialistovi (napr. dermatológovi) alebo zabezpečí priamy príjem do nemocnice (napr. pri podozrení na otravu krvi).

Na začiatku diagnostiky lekár najskôr vykoná podrobný rozhovor (anamnézu), po ktorom nasleduje fyzikálne vyšetrenie.

anamnéza

Fyzikálne vyšetrenie

Lekár potom ranu vyšetrí a v prípade potreby ju dôkladne prehmatá. Jeho pohmatom skontroluje, či je podložné tkanivo v prípade potreby stvrdnuté, nahriate alebo opuchnuté.

Krvné testy poskytujú lekárovi ďalší dôkaz infekcie rany prostredníctvom charakteristicky zmenených krvných hodnôt, napr.

  • zvýšenie počtu bielych krviniek v krvi (leukocytóza)
  • Zvýšenie hodnoty nešpecifického zápalu (C-reaktívny proteín), podľa ktorého lekár odhaduje závažnosť infekcie
  • Zvýšená rýchlosť sedimentácie erytrocytov (skrátene ESR, indikuje zápal)

Na zistenie šírenia zápalu a hromadenia hnisu lekár niekedy používa zobrazovacie techniky, ako je ultrazvukové vyšetrenie (sonografia), röntgenové vyšetrenie alebo magnetická rezonancia (MRI).

Kedy navštíviť lekára?

Ak sa rany po niekoľkých dňoch samy nezahoja alebo ak sa príznaky dokonca zhoršia, mali by ste ihneď navštíviť lekára. V prípade horúčky, zimnice, nevoľnosti alebo dýchavičnosti, neváhajte a ihneď navštívte svojho rodinného lekára.

Silne znečistené rany alebo rany s uviaznutými cudzími telesami by mal ošetriť aj lekár. Rany sa hoja pomalšie u ľudí s chronickými ochoreniami, ako je diabetes mellitus. V tomto prípade je úloha lekára v starostlivosti o rany o to dôležitejšia.

Ako dlho trvá, kým sa infikovaná rana zahojí?

Ak je a zostáva rana mierne zapálená, telo s infekciou bojuje samo. Rana sa potom hojí pomaly, ale stabilne, ak je o ranu dobre postarané. V prípade silne kontaminovaných rán, o ktoré nie je dostatočná starostlivosť, sa zápal môže zhoršiť.

Ak sa infekcia v tele rozšíri a bude sa ďalej neliečiť, hrozí v najhoršom prípade život ohrozujúca otrava krvi.

Infekcie rán spomaľujú proces hojenia a sú spúšťačmi život ohrozujúcich komplikácií, ako je otrava krvi. Preto je dôležité včas rozpoznať a liečiť infekcie.

Ako môžete zabrániť infekcii rany?

Tu je to, čo môžete urobiť sami, aby ste zabránili infekcii rany:

  • Pred ošetrením rany si dôkladne umyte alebo vydezinfikujte ruky!
  • Ak je rana špinavá, opláchnite ju studenou, čistou tečúcou vodou.
  • Potom ranu dezinfikujte antiseptickým roztokom, antiseptickým krémom alebo antiseptickým sprejom.
  • Aby sa mikróby a baktérie nedostali do rany, obviažte ranu sterilným obväzovým materiálom. Dbajte na to, aby ste ranu nezlepili (napr. náplasťou).
  • Obväz pravidelne vymieňajte (každý jeden až dva dni).