Stručný prehľad
- Diagnostika: Sluchové testy, test prahu diskomfortu, anamnéza, vyšetrenie ucha, test stapediového reflexu v uchu.
- Príčiny: Často neznáme, chybné spracovanie počutého v mozgu; neurologické poškodenie alebo patologické zmeny vo vnútornom uchu v dôsledku choroby alebo zranenia; psychologický stres; tinnitus sprievodný príznak
- Kedy vyhľadať lekára: V prípade náhleho nástupu, najmä v spojení s inými príznakmi, ako je paralýza tváre, okamžite (možná mozgová príhoda, upovedomte pohotovostnú službu).
- Liečba: Ak je príčina neznáma, zvyčajne symptomatická, vrátane psychoterapeutických opatrení; sluchový tréning, posluchové cvičenia, vytváranie „hluku pozadia
- Prevencia: Nie je možná špecifická prevencia; vyhnúť sa hluku vo všeobecnosti; noste vhodnú ochranu sluchu pri práci, na koncertoch a podobne.
Čo je to hyperakúzia?
Ľuďom s hyperakúziou sú nepríjemné aj stredne hlasné alebo dokonca jemné zvuky (v jednom alebo oboch ušiach). Aj keď je hlasitosť takýchto zvukov v skutočnosti hlboko pod prahom bolesti, je postihnutým vnímaná ako nepríjemná a v mnohých prípadoch dokonca spúšťa fyzické stresové reakcie.
Stupeň precitlivenosti na hluk sa líši od prípadu k prípadu. Každodenné zvuky nie sú postihnutými len subjektívne vnímané ako nepríjemné, ale vedú aj k fyzickým reakciám ako búšenie srdca, zvýšený krvný tlak, potenie, napätie v oblasti ramien a krku, úzkosť či nepokoj. Mnohí postihnutí sa spoločensky stiahnu a vyhýbajú sa aktivitám na verejnosti, aby minimalizovali vystavenie nepríjemným zvukom.
Iné formy citlivosti na hluk
Od hyperakúzie treba odlíšiť misofóniu (= precitlivenosť na špecifické zvuky, ako je škrabanie kriedou po tabuli) a fonofóbiu (= strach alebo averzia voči špecifickým zvukom).
Treba rozlišovať aj nábor. Toto je citlivosť niektorých ľudí so senzorineurálnou stratou sluchu na zvuky vo frekvenčnom rozsahu, ktorý je (najviac) ovplyvnený stratou sluchu: nad určitou úrovňou hlasitosti v poškodenom frekvenčnom rozsahu je zvuk vnímaný ako nadmerne hlasný, pretože telo regrutuje susedné sluchové bunky na kompenzáciu straty sluchu. Nábor je vedľajším účinkom senzorineurálnej straty sluchu a nemá nič spoločné s celkovou hyperakúziou.
Ako testujete hyperakúziu?
Dôležité je pýtať sa aj na iné ochorenia, iné neurologické príznaky, či aké lieky pacient užíva.
Pri teste sluchu hyperakúzia často ukazuje normálny až veľmi dobrý sluch (výnimka: nábor, pozri vyššie). Pri testovaní takzvaného prahu nepohodlia sa zisťujú anomálie: je to hlasitosť, nad ktorou sú zvuky vnímané ako nepríjemné. Tento prah je znížený u ľudí citlivých na hluk.
V závislosti od ďalších príznakov lekár vykoná ďalšie vyšetrenia na podrobnejšie objasnenie. To môže zahŕňať vyšetrenie takzvaného stapediusového reflexu vo vnútornom uchu, ktorý bežne chráni pred poškodením spôsobeným nadmernou hlasitosťou.
Čo spôsobuje hyperakúziu?
Hyperakúzia má veľa možných príčin alebo sa vyskytuje ako symptóm iných stavov. Medzi možné príčiny patria:
Porucha sluchového spracovania v mozgu: u postihnutých je potom narušené spracovanie a interpretácia sluchových signálov v mozgu. Za normálnych okolností ľudský mozog rozlišuje dôležité zvuky od nedôležitých a blokuje ich. Napríklad matka je hore pri najmenšom zvuku, ktorý jej dieťa vydáva, zatiaľ čo hluk z ulice jej umožňuje pokojne spať.
Sekundárny alebo sprievodný príznak pri tinnite: Zvýšená citlivosť na zvuk sa často vyskytuje u ľudí so zvonením v ušiach (tinnitus). To však neznamená, že tinitus je príčinou hyperakúzie. Príčinou tinnitu nie je ani hyperakúzia. Namiesto toho sú oba symptómy – zvonenie v ušiach a hyperakúzia – pravdepodobne spôsobené rovnakým poškodením sluchového systému a vyskytujú sa spoločne aj oddelene.
Niektorí pacienti po strate sluchu uvádzajú, že každodenné zvuky, ktoré by za normálnych okolností boli z hľadiska hlasitosti tolerovateľné, sú pre nich teraz príliš hlasné.
Mnoho pacientov so syndrómami funkčnej bolesti (ako je fibromyalgia, syndróm komplexnej regionálnej bolesti) tiež trpí hyperakúziou. V týchto prípadoch sú pravdepodobne základom symptómov bežné neurologické problémy.
Niekedy dochádza k hyperakúzii zvuku s jednostrannou alebo obojstrannou paralýzou tváre (obrna tvárového nervu). To má mnoho možných príčin, napríklad mŕtvicu, roztrúsenú sklerózu, autoimunitné ochorenia, infekcie (ako je zápal stredného ucha, pásový opar v uchu = zoster oticus) alebo zranenia. V mnohých prípadoch však zostáva neznáma aj príčina ochrnutia tváre (Bellova obrna).
V dôsledku toho sa vibrácie úplne neprenesú z bubienka do slimáka, čím sa ušetria citlivé zmyslové bunky. Ak tento reflex zlyhá, možným dôsledkom je hyperakúzia.
Neurologické poruchy, ktoré vedú k hyperakúzii, sa vyskytujú aj pri ochoreniach, ako je Sandhoffova choroba alebo Tay-Sachsov syndróm.
Ďalšou možnou príčinou je patologické stuhnutie kostičiek (otoskleróza), ako aj operácia tohto stavu s protézami kostičiek.
Poruchy vnútorného ucha, pri ktorých sú vonkajšie vláskové bunky (= zmyslové bunky v slimáku prijímajúce zvuk) hyperaktívne.
Emocionálny stres – akútny a chronický – podporuje výskyt zvukovej precitlivenosti. V niektorých prípadoch je hyperakúzia fyzickým príznakom psychického utrpenia, ako je stres. Vyskytuje sa aj ako sprievodný príznak úzkostnej poruchy.
Prechodnú hyperakúzu poznajú mnohí pacienti s migrénou: Počas záchvatov vnímajú postihnutí aj „normálne“ zvuky ako príliš hlasné a nepríjemné.
Niekedy hyperakúziu spôsobujú lieky alebo iné exogénne látky ako kyselina acetylsalicylová, kofeín, chinín alebo oxid uhličitý. Hyperakúzia zvuku sa v niektorých prípadoch vyskytuje aj počas odvykania od benzodiazepínov („trankvilizérov“).
Kedy navštíviť lekára?
Najmä ak sa náhle objavia ďalšie príznaky, ako je ochrnutie tváre, ktoré môže naznačovať mozgovú príhodu, okamžite to oznámte záchrannej službe. Potom sa vyžaduje naliehavosť.
Citlivosť na zvuk môže byť príznakom hlbšieho ochorenia. Lekár však môže pomôcť aj pri zmiernení hyperakúzie, ak nie je možné konkrétne zistiť príčinu.
liečba
Hyperakúzia sa nedá vyriešiť štupľami do uší. Dôraz je kladený na podrobné informovanie a poradenstvo pacienta o fyzických a psychických príčinách a súvislostiach hyperakúzie ao tom, ako sa s ňou vysporiadať (poradenstvo). Ak je príčinou hyperakúzie napríklad ochorenie vnútorného ucha, lekár ju podľa toho lieči.
V rámci psychosomatickej (psychoterapeutickej) liečby sa osobitná pozornosť venuje existujúcim obavám: mnohí postihnutí sa veľmi obávajú, že ich citlivosť na hluk sa bude naďalej zvyšovať a že ich sluch bude trvalo poškodený. Je dôležité rozptýliť tieto obavy.
Pre mnohých postihnutých je tiež užitočné zabezpečiť si doma neustále tiché prostredie – napríklad izbová fontána, tichá hudba, CD so zvukmi prírody (napríklad štebot vtákov) alebo ventilátor. V ideálnom prípade by hlasitosť mala byť len vnímateľná a nerušivá. Týmto spôsobom sa mozog naučí vyladiť nedôležité zvuky. Tento proces návyku však zvyčajne trvá dlho (asi niekoľko mesiacov).
Medzi ďalšie možnosti liečby patria technické pomôcky, ako je hlukový hlásič (malé zariadenie podobné načúvacím prístrojom, ktoré vytvára individuálne nastaviteľné zvuky) a cvičenia špecifické pre sluch. Tieto tiež pomáhajú postihnutým znížiť ich precitlivenosť na zvuk (hyperakúzia).
Okrem symptomatickej liečby bude lekár liečiť ďalšie stavy, o ktorých sa zistilo, že sú príčinné. V mnohých prípadoch však príčina hyperakúzie zostáva nejasná.
Prevencia
Konkrétna prevencia hyperakúzie nie je možná. Vo všeobecnosti je vhodné vyhýbať sa nadmernému vystavovaniu sa hluku alebo používať ochranu sluchu pri práci a vo voľnom čase (koncerty, kluby a pod.).
