Zlomenina hlavy humerusu (zlomenie ramena): liečba, prognóza

Zlomenina hlavy humeru: popis

Horná kosť ramena (humerus) má pomerne veľkú hlavu, trikrát väčšiu ako glenoidálna dutina, v ktorej leží. To umožňuje ramenu široký rozsah pohybu: ramenný kĺb je najpohyblivejším kĺbom v ľudskom tele. Ramenný kĺb stabilizujú najmä okolité šľachy, svaly, väzy a mäkké tkanivá.

Štruktúra humeru

Priamo pod tuberculum mínus nasleduje tenší krčok (collum chirurgicum). Tu je kosť veľmi mäkká a úzka. V prípade vonkajšej sily sa táto oblasť môže obzvlášť ľahko zlomiť. Driek kosti hornej časti ramena (trafok ramennej kosti) susedí s collum chirurgicum.

Zlomeniny humeru

Zlomeniny hornej časti ramena v blízkosti ramenného kĺbu predstavujú asi päť percent všetkých zlomenín. To robí hornú časť ramena tretím najčastejším miestom zlomeniny v ľudskom tele. V starobe sa táto zlomenina vyskytuje často. Ženy sú postihnuté dvakrát až trikrát častejšie ako muži. U dospievajúcich je na vznik takejto zlomeniny potrebná značná sila.

Zlomenina hlavy humeru: klasifikácia

  • Hlava humeru: naklonenie v dôsledku kompresie
  • Tuberculum majus: svalovým ťahom posunutie úlomkov dozadu-nahor
  • Tuberculum mínus: svalovým ťahovým posunom úlomkov do predného stredu
  • Hriadeľ: svalovým ťahovým posunom úlomkov do predného stredu

Klasifikácia zlomenín hlavy humeru podľa lekára Neera je založená na počte fragmentov s posunom alebo bez posunutia:

  • Skupina I: 1 fragment, žiadne alebo minimálne vytesnenie
  • Skupina II: 2 fragmenty, posunuté v collum anatomicum
  • Skupina IV: 2, 3 alebo 4 fragmenty, odtrhnutie tuberculum majus, prípadne odtrhnutie tuberculum minus.
  • Skupina V: 2, 3 alebo 4 fragmenty, avulzia tuberculum mínus, prípadne avulzia tuberculum majus
  • Skupina VI: Luxačné zlomeniny

Fragment je posunutý o viac ako jeden centimeter alebo skrútený o viac ako 45 stupňov.

Klasifikácia AO (Stans 2018) zlomenín proximálneho humeru je založená na počte fragmentov:

  • A: Extraartikulárna 2-fragmentová zlomenina.
  • B: Extraartikulárna 3-fragmentová zlomenina

Zlomenina hlavy humeru: Symptómy

Ak sa po nehode vyskytne silná bolesť v oblasti ramena, môže to znamenať zlomeninu hlavy humeru. Ďalším znakom takejto zlomeniny je neschopnosť pohybovať sa rukou alebo ramenom. Oblasť je zvyčajne opuchnutá a bolestivá pri tlaku.

Zlomenina hlavy humeru: príčiny a rizikové faktory

U mladých ľudí je zlomenina hlavy humeru menej častá ako u starších ľudí a často je výsledkom vážnych dopravných alebo športových nehôd (trauma trávnika). U detí môže počas pôrodu dôjsť k zlomenine ramennej kosti.

Zlomenina hlavy humeru: nekróza

Dôvodom nekrózy hlavy humeru je to, že kosť už nedostáva dostatočné množstvo krvi. Stáva sa to pri poranení určitých krvných ciev: predná humerálna circumflexná artéria a jej koncová vetva, oblúková artéria a zadná humerálna cirkumflexná artéria. Nekróza hlavy humeru je jednou z aseptických kostných nekróz, tj nie je spôsobená infekciou.

Zlomenina hlavy humeru: vyšetrenia a diagnostika

Lekárska anamnéza a fyzikálne vyšetrenie

Možné otázky, ktoré môže lekár položiť počas rozhovoru o anamnéze, zahŕňajú:

  • Spadli ste na rameno alebo vystretú ruku?
  • Môžete presne opísať, ako k nehode došlo?
  • Môžete stále pohybovať ramenom alebo rukou?
  • Cítiš nejakú bolesť?
  • Vyskytli sa nejaké predchádzajúce sťažnosti na bolesť, obmedzený pohyb alebo predchádzajúcu dislokáciu v oblasti ramena alebo ramena?

Dislokácia ramena (luxácia ramena) vykazuje podobné príznaky ako zlomenina hlavy humeru. Preto vás lekár vyšetrí na prípadné poranenia nervov a ciev.

Aparatúrne vyšetrenia

Na potvrdenie podozrenia na diagnózu zlomeniny hlavy humeru sa röntgenové snímky zvyčajne odoberajú zo všetkých strán ramena. Na snímkach lekár vidí aj to, či sa časti zlomenín posunuli alebo či nie sú porušené iné kostné štruktúry.

Ak existujú špeciálne otázky, lekár môže objednať zobrazenie magnetickou rezonanciou (MRI). To sa dá použiť napríklad na zistenie alebo vylúčenie poškodenia mäkkých tkanív, ako sú poranenia šliach.

Na lokalizáciu miesta možného poranenia cievy možno použiť angiografiu (vaskulárny röntgen). Elektromyografia (EMG) sa môže použiť na určenie, či sú svaly a/alebo nervy stále neporušené.

Zlomenina hlavy humeru: liečba

Zlomenina hlavy humeru: Konzervatívna terapia

V prípade nekomplikovanej zlomeniny humeru sa v mnohých prípadoch dá vyhnúť operácii. Za predpokladu, že fragmenty zlomeniny nie sú posunuté proti sebe, ramenná kosť sa zvyčajne imobilizuje špeciálnym obväzom (Desault alebo Gilchristov obväz) asi týždeň. Niektorí pacienti dostávajú sprievodnú chladovú terapiu (kryoterapiu).

Je dôležité sledovať priebeh hojenia pomocou röntgenových kontrol. Kontrola nasleduje spravidla po dni, desiatich dňoch a šiestich týždňoch. Kosť je opäť stabilná asi po šiestich týždňoch, ak je hojenie primerané.

Zlomenina hlavy humeru: chirurgická liečba

Vo všeobecnosti existujú dva rôzne chirurgické postupy v závislosti od miesta a typu poranenia: osteosyntéza a náhrada kĺbu (endoprotéza). O tom, či je indikovaná otvorená alebo uzavretá operácia, rozhoduje aj chirurg v závislosti od typu zlomeniny.

Ak však došlo k poraneniu ďalších ciev alebo nervov, operácia sa zvyčajne vykoná okamžite, aby sa zabránilo trvalému poškodeniu. Aj v prípade vykĺbenia, ktoré sa už nedá nastaviť, sa lekár väčšinou rozhodne pre okamžitú operáciu.

Osteosyntéza

Ak ide o nestabilnú zlomeninu hlavice humeru s ťažko dislokovanou zlomeninou ako aj dislokačnou zlomeninou, pristupuje sa aj k operácii. Cieľom je anatomicky obnoviť hlavicu humeru tak, aby nebola potrebná následná liečba.

Endoprotéza

U mladších pacientov sa vždy pokúša zachovať hlavicu humeru a anatomicky prestaviť komponenty zlomeniny.

Zlomenina hlavy humeru: priebeh ochorenia a prognóza

Ramenný kĺb sa odporúča úplne neznehybniť dlhšie ako dva až tri týždne, inak môže vzniknúť takzvané „zmrznuté rameno“ – bolestivé stuhnutie ramena.

Ďalšie možné komplikácie zlomeniny hlavy humeru zahŕňajú:

  • Nekróza hlavy humeru (najmä u starších pacientov)
  • Impingement: bolestivé zovretie mäkkých tkanív v kĺbovej štrbine (medzi akromionom a hlavicou humeru) v prípade zlomeniny tuberosity majus
  • Poranenie labra (poranenie kĺbovej pery)
  • Roztrhnutie rotátorovej manžety (natrhnutie svalovej skupiny v oblasti ramien)
  • Poškodenie ciev a nervov (napríklad axilárnych nervov alebo axilárnej artérie) pri ťažkej zlomenine hlavy humeru