Stručný prehľad
- Liečba: Prevažne konzervatívna, kombinácia fyzioterapie, tréningu chrbta, teploliečby, elektroliečby, podporného korzetu (ortézy), tlmenia bolesti a terapie; zriedka chirurgický zákrok
- Príčiny a rizikové faktory: Časté opotrebovanie (degenerácia), zriedka vrodené, riziko operácie chrbtice, vydutie alebo herniácia platničiek, hormonálne zmeny, ochorenia kostí ako Pagetova choroba
- Symptómy: Na začiatku často asymptomatické; neskôr bolesti chrbta s ožarovaním nôh, obmedzenie pohybu; senzorické poruchy v nohách, krívanie, poruchy močového mechúra a konečníka, zhoršená sexuálna funkcia; veľmi zriedkavo paralýza
- Diagnostika: Na základe symptómov, zobrazovacích postupov (magnetická rezonancia, počítačová tomografia)
- Progresia a prognóza: Zvyčajne veľmi pomalá progresia bez liečby; možno dobre liečiť konzervatívnou terapiou
- Prevencia: Nie je špecificky možná; inak chrbtom priaznivé správanie, napríklad pri prenášaní ťažkých bremien
Čo je stenóza spinálneho kanála?
Stenóza miechového kanála je zúženie miechového kanála, ktorým prechádza miecha s nervami a krvnými cievami.
Často postihuje starších ľudí v dôsledku opotrebovania pohyblivých častí chrbtice. Existujú však aj vrodené formy. Tie sú však zriedkavé.
Aké formy stenózy miechového kanála existujú?
Najčastejšou formou stenózy miechového kanála je stenóza driekovej chrbtice – stenóza bedrového miechového kanála.
Ďalšími formami sú stenóza cervikálneho miechového kanála, ktorá postihuje krčnú chrbticu (HWS), a zriedkavo stenóza hrudného miechového kanála, ktorá postihuje hrudnú chrbticu (BWS).
Stenóza miechového kanála je definovaná ako nezávislý klinický obraz až od roku 1996. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) jej prideľuje niekoľko diagnostických kódov v závislosti od jej závažnosti: kódy M48 (iné spondylopatie), M99 (biomechanické dysfunkcie, inde nezaradené) a G55 (Kompresia nervových koreňov a plexusov pri chorobách klasifikovaných inde).
Klasifikácia stenózy miechového kanála
Ako kritérium závažnosti stenózy miechového kanála lekár používa zobrazovacie techniky, ako je zobrazovanie magnetickou rezonanciou, aby zmeral, do akej miery je miechový kanál zúžený. Lekári rozlišujú medzi
- Relatívna stenóza miechového kanála s priemerom kanála menším ako dvanásť milimetrov
- Absolútna stenóza miechového kanála s priemerom kanála menším ako desať milimetrov
liečba
Vo väčšine prípadov sa spinálna stenóza dá dobre liečiť metódami konzervatívnej terapie. Len zriedkavo (vo veľmi závažných prípadoch) je potrebný chirurgický zákrok.
Konzervatívne zaobchádzanie
Konzervatívne formy liečby spinálnej stenózy zahŕňajú
- Fyzioterapia (cvičebná terapia, kúpele, kúry na uvoľnenie svalov a iné) na uvoľnenie a stabilizáciu chrbtice
- Tepelná terapia na uvoľnenie chrbtových svalov
- Elektroterapia na liečbu bolesti a uvoľnenie svalov
- Podporné korzety (ortézy) na zmiernenie tlaku na chrbticu
- Tréning chrbta (cielený posilňovací tréning chrbtových a brušných svalov, tipy na držanie tela šetrné k chrbtu, tipy na správanie)
- Psychologický tréning zvládania bolesti
- Liečba bolesti
Vo väčšine prípadov sa kombinuje niekoľko vyššie uvedených opatrení. Toto je známe ako koncept modulárnej terapie.
Lieky
Efektívna liečba bolesti je základným kameňom konzervatívnej terapie stenóz. Lekári používajú rôzne účinné látky v závislosti od intenzity bolesti.
Niektoré lieky proti bolesti dráždia sliznicu žalúdka, ak sa užívajú dlhšie. To je dôvod, prečo lekári často predpisujú takzvané inhibítory protónovej pumpy, ktoré ich sprevádzajú. Ako „ochrana žalúdka“ tieto lieky zabezpečujú, že telo produkuje menej žalúdočnej kyseliny.
Okrem klasických liekov proti bolesti môžu lekári predpisovať aj mierne antidepresíva. V malých dávkach pomáhajú pri chronickej bolesti, keďže pôsobia na úrovni neurotransmiterov.
Niekedy môžu svalové relaxanciá pomôcť pri stenóze miechového kanála. Ak je bolesť veľmi silná, možnou možnosťou môže byť terapia vysokými dávkami kortizónu: kortizón znižuje opuch mäkkých tkanív, ktoré tlačí na miechový kanál. To ponecháva trochu viac miesta v kanáli.
Rôzne aktívne zložky s analgetickými, protizápalovými, lokálnymi anestetickými a/alebo dekongestačnými účinkami môžu byť často podávané ústami (ako tablety, kapsuly alebo podobne). Často sa môžu injekčne podávať priamo do postihnutej oblasti stenózy miechového kanála.
V štúdiách injekčnej liečby boli pacientom namiesto skutočných liekov podávané neúčinné látky (placebo), často obyčajná kuchynská soľ. Napriek tejto falošnej liečbe mnohí pacienti následne pociťovali menšiu bolesť. Vedci zistili, že injekcie placeba uvoľňujú telu vlastné „lieky proti bolesti“ (endorfíny).
Ako prebieha operácia?
Takmer všetkým pacientom so stenózou miechového kanála pomáha konzervatívna liečba. Chirurgický zákrok je potrebný len zriedkavo – zvyčajne vtedy, keď zlyhajú dôležité nervy. Lekári operujú aj vtedy, ak zlyhá konzervatívna liečba alebo pacient veľmi trpí a je výrazne obmedzený v bežnom živote.
Cieľom operácie je vždy odľahčenie oblasti, kde je miecha stláčaná. Na tento účel sú k dispozícii rôzne metódy:
- Uvoľnenie tlaku (dekompresia) stiahnutých nervov je metódou voľby. Na tento účel sa na jednej alebo oboch stranách odstráni vertebrálny oblúk v mieste stenózy spolu s tŕňovým výbežkom (hemi-/laminektómia). Niekedy sa odstránia iba časti oblúka stavca (mikrodekompresia).
- Fúzia (spondylodéza): Jednotlivé stavce sa spájajú a spevňujú pomocou materiálu z hrebeňa bedrovej kosti alebo skrutiek. To zabraňuje ich vzájomnému skĺznutiu a zúženiu miechového kanála.
Lekár rozhodne, ktorá metóda je v každom jednotlivom prípade najvhodnejšia. Všetky tri postupy sú vo všeobecnosti minimálne invazívne alebo mikrochirurgické. To znamená, že lekár nemusí robiť veľký rez, aby sa dostal do postihnutej oblasti. Stačí niekoľko malých rezov, cez ktoré chirurg zavedie drobnú kameru so zdrojom svetla a jemné chirurgické nástroje.
S každou operáciou sú spojené určité riziká. Napríklad je možné, že počas procedúry dôjde k poškodeniu nervov. Okrem toho je v niektorých prípadoch poškodená „koža“ okolo miechy, čo spôsobuje únik miechového moku (mozgomiešna fistula). Pred operáciou stenózy miechového kanála preto lekár starostlivo zváži očakávaný prínos oproti možným rizikám.
Po operácii miechového kanála
Následná starostlivosť po operácii miechového kanála závisí od typu a závažnosti operácie. Po minimálne invazívnych zákrokoch je väčšinou možné opustiť nemocnicu po krátkom čase, v niektorých prípadoch v ten istý deň ako operácia.
Po operácii lekári odporúčajú obdobie fyzického pokoja – zvyčajne okolo šiestich týždňov. Rôzne ľahšie aktivity je možné obnoviť skôr.
Sedavé činnosti, ako napríklad šoférovanie, sú zvyčajne možné opäť skôr ako ťažká fyzická práca. Dĺžka práceneschopnosti alebo práceneschopnosti preto závisí od závažnosti stenózy miechového kanála a od typu operácie, ako aj od druhu činnosti. Sedavý pohyb je možný opäť spravidla po štyroch týždňoch, ťažká fyzická práca až po troch mesiacoch.
Alternatívne metódy
Rôzni zdravotnícki pracovníci ponúkajú takzvané alternatívne metódy liečby, najmä pri bolestiach spôsobených stenózou miechového kanála. Medzi ne patrí napr
- akupunktúra
- Axomera terapia
- homeopatie
Hoci mnohí pacienti uvádzajú, že zažili úľavu prostredníctvom alternatívnych liečebných metód, účinky zatiaľ neboli dokázané v medicíne založenej na dôkazoch podľa vedeckých a konvenčných medicínskych kritérií.
Príčiny
Najčastejšou príčinou spinálnej stenózy je opotrebovanie (degenerácia) chrbtice: v priebehu času medzistavcové platničky medzi stavcami strácajú tekutinu. V dôsledku toho sa stávajú plochejšie a horšie absorbujú tlak súvisiaci s pohybom – telá stavcov sú preto viac namáhané a následne tlačia na miechový kanál.
Dobre trénované chrbtové svaly potom stabilizujú chrbticu, takže ste bez príznakov napriek stenóze miechového kanála. Na druhej strane u pacientov so slabo vyvinutými chrbtovými svalmi sa často vyvinú typické príznaky stenózy. Je to preto, že ak svaly nie sú schopné podporovať nestabilnú chrbticu, telo vytvára nové kostné štruktúry na stavcoch, aby stabilizovalo chrbticu. Tieto novovytvorené kostné štruktúry sa nazývajú osteofyty. Často spinálnu stenózu nielen zhoršujú, ale aj spôsobujú.
Osteoartritída vertebrálnych kĺbov (fazetové kĺby) môže tiež viesť k novým kostným formáciám a tým podporovať spinálnu stenózu (fazetový syndróm).
Zriedkavejšie príčiny stenózy miechového kanála sú
- Vrodené malformácie, ako je výrazne prehĺbený chrbát, spondylolistéza, chondrodystrofia (poruchy premeny chrupavky na kostné tkanivo počas embryonálneho veku). V takýchto prípadoch sa príznaky objavujú už vo veku 30 až 40 rokov.
- Chirurgia chrbtice (nadmerná tvorba jazvového tkaniva môže zúžiť miechový kanál)
- Poranenia tiel stavcov
- Výčnelky alebo prolaps materiálu medzistavcovej platničky do miechového kanála
- Hormonálne zmeny, ktoré ovplyvňujú kostnú hmotu a stabilitu tiel stavcov (napr. Cushingova choroba)
- Miechový kanál zúžený od narodenia z neznámej príčiny (idiopatická stenóza miechového kanála)
príznaky
Stenóza miechového kanála sa zvyčajne vyskytuje v bedrových stavcoch (stenóza bedrového miechového kanála). Nemusí to nevyhnutne viesť k symptómom. Tie sa vyskytujú len vtedy, keď je miechový kanál natoľko zúžený, že sú stlačené nervy alebo krvné cievy. Konkrétne príznaky, kedy a v akom rozsahu sa vyskytujú, závisia od viacerých faktorov. Patrí medzi ne závažnosť ochorenia, držanie tela pacienta a stupeň fyzickej námahy.
Na začiatku ochorenia nie sú príznaky veľmi charakteristické a sú rôznorodé. Tieto nešpecifické sťažnosti zahŕňajú
- Bolesť chrbta v bedrovej oblasti (lumbago), ktorá zvyčajne vyžaruje na jednu stranu nôh (lumboischialgia)
- Znížená pohyblivosť v oblasti bedrových stavcov
- Svalové napätie v bedrovej oblasti
Ak stenóza ďalej postupuje, sú možné nasledujúce sťažnosti:
- Senzorické poruchy v nohách
- Pocit nepohodlia v nohách, ako je pálenie, mravčenie, pocit chladu, pocit savej bavlny pod nohami
- Pocit slabosti svalov nôh
- Krívanie súvisiace s bolesťou (miechové klaudikácie)
- Poruchy močového mechúra a/alebo konečníka (problémy s pohybom čriev a močením alebo inkontinenciou)
- Zhoršená sexuálna funkcia
Krívanie v dôsledku stenózy miechového kanála (spinálna klaudikácia) je potrebné odlíšiť od dočasného krívania v dôsledku porúch krvného obehu pri „intermitentnej klaudikácii“ (PAD). Ten sa nazýva prerušovaná klaudikácia.
Veľmi zriedkavo vedie stenóza miechového kanála k takzvanému paraplegickému syndrómu: obe nohy sú ochrnuté a dochádza k problémom s vyprázdňovaním a močením.
Niekedy zúženie miechového kanála nepostihuje bedrové stavce, ale krčné stavce (stenóza krčnej chrbtice). Postihnutí majú často bolesti krku, ktoré vyžarujú do rúk. V priebehu času sa u nich môžu vyvinúť aj zmyslové poruchy v nohách, ako aj problémy s konečníkom a močovým mechúrom.
Vyšetrenia a diagnostika
Počas úvodnej konzultácie (anamnézy) sa lekár pacienta podrobne pýta na jeho symptómy a známe preexistujúce alebo základné ochorenia (herniácia platničky, osteoartróza, osteoporóza a podobne). Nasleduje fyzikálne vyšetrenie: okrem iného lekár zvyčajne požiada pacienta, aby ohol hornú časť tela dozadu a potom dopredu. Ak je prítomná stenóza miechového kanála, chrbát bolí pri naklonení, zatiaľ čo príznaky zmiznú, keď je trup ohnutý.
Alternatívne je možné chrbticu zobraziť pomocou počítačovej tomografie s kontrastným médiom. Toto takzvané myelo-CT však vystavuje pacienta určitému množstvu žiarenia.
Nie každé zúženie miechového kanála, ktoré je viditeľné pri MRI alebo inom zobrazovacom postupe, skutočne spôsobuje symptómy!
V niektorých prípadoch lekár röntgenuje pacienta aj v stoji a v určitých polohách (funkčné snímky).
Na objasnenie stenózy miechového kanála možno použiť elektrofyziologické vyšetrenia. Patria sem napríklad elektromyografia (EMG) a takzvané evokované potenciály. Tieto metódy pomáhajú posúdiť funkciu nervov.
Progresia a prognóza
Aj keď sa nelieči, stenóza miechového kanála zvyčajne postupuje veľmi pomaly. Priebeh ochorenia sa tiež veľmi líši v závislosti od príčiny. V niektorých prípadoch bolesť spôsobená tlakom na nervové dráhy zostáva konštantná alebo klesá pri určitých pohyboch alebo v priebehu času. Bolesť môže tiež neustále prichádzať a odchádzať. Niekedy sa príznaky dokonca s vekom znižujú, pretože chrbtica sa stáva menej pohyblivou. Nervy sa totiž potom dráždia menej často, čiže bolesť súvisiaca s pohybom sa objavuje menej často.
V niektorých prípadoch je však stenóza miechového kanála akútna: ak napríklad dôjde k posunutiu tkaniva medzistavcovej platničky (protrúzia, prolaps), k opuchu puzdra pri osteoartróze alebo k nahromadeniu tekutiny v blízkosti nervových dráh, je možné, že príznaky spinálnej stenóza kanála sa náhle zhorší. Často je postihnutá najmä jedna strana tela.
Celkovo možno stenózu miechového kanála vo väčšine prípadov dobre liečiť metódami konzervatívnej terapie, takže postihnutí môžu viesť život relatívne bez symptómov.
Ťažko invalidný stav pre stenózu miechového kanála?
Ak sa stenóza miechového kanála nedá liečiť a vedie k obmedzeniam, je možné, že bude stanovený takzvaný stupeň invalidity (GdB) v zmysle uznania za ťažké zdravotné postihnutie. Takýto stupeň invalidity určí spravidla na žiadosť príslušný dôchodkový úrad.
V prípade poškodenia chrbtice to závisí od individuálneho prípadu, najmä od závažnosti obmedzenia pohybu a následkov.
Prevencia
Nie je známa žiadna cielená prevencia stenózy miechového kanála. Nakoľko však vo všeobecnosti ide o chorobu z opotrebovania, dá sa jej predchádzať (rovnako ako väčšine chorôb chrbta vo všeobecnosti), aspoň v princípe, takzvaným chrbtovým zdravým správaním.
