Hlboká stimulácia mozgu

hlboký mozog stimulácia (THS; synonymá: Stimulácia hlbokého mozgu; DBS; „mozog kardiostimulátor“; hlboká stimulácia mozgu) je terapeutický postup v neurochirurgii a neurológii, ktorý sa dá úspešne použiť predovšetkým na liečbu pohybových porúch, najmä pokročilých idiopatických Parkinsonov syndróm. Postup je založený na implantácii elektród pripojených k generátoru impulzov pomocou káblov uložených subkutánne („pod koža“). V závislosti od aktuálnej frekvencie sa v príslušnom prípade môže vyskytnúť stimulačný stimul alebo deaktivačný stimul mozog regiónu. Novšie metódy, ktoré sú v súčasnosti stále predmetom výskumu, však umožňujú stimuláciu cieľového regiónu v EÚ mozog ktorý je prispôsobený elektrickým mozgovým prúdom.

Indikácie (oblasti použitia)

  • idiopatickej Parkinsonova choroba - S prihliadnutím na indikácie a kontraindikácie je hĺbková stimulácia mozgu liečebnou metódou pre pacientov s fluktuáciami zapínania a vypínania refraktérnych liekov (so striedajúcou sa nadmernou a nedostatočnou pohyblivosťou, ktoré sa už nedajú liečiť pomocou liekov) a dyskinézami (patologickými pohybmi), ktoré majú za následok z pokročilej idiopatickej Parkinsonovej choroby. Liečba zahŕňa stimuláciu nucleus subthalamicus, ale aj nucleus ventralis intermedius thalami ako súčasť talamus a nucleus pedunculopontinus. Pacienti s Parkinsonovou chorobou z toho profitujú už v strednom štádiu ochorenia, tj na konci „medových týždňov“, keď dôjde k prvým motorickým fluktuáciám (osciláciám). Zvyčajne je to tak až po ochorení trvajúcom najmenej štyri roky. Naopak, zdá sa, že vo veľmi skorom štádiu prináša hlboká stimulácia mozgu viac rizík ako výhod.
  • nevyhnutný tremor (forma chvenia, ktorá sa vyskytuje bez identifikovateľného neurologického ochorenia) - Iba polovica všetkých pacientov s dedičnými nevyhnutný tras mať dostatočné príznaky na liečbu. Alternatívou k tomu je hlboká stimulácia mozgu, pri ktorej sú dve elektródy implantované do nucleus ventralis intermedius talamus.
  • Dystónia - Dystónia (poruchy držania tela a kontroly pohybu) sa dá liečiť liekmi aj injekciami botulotoxín. Hlboká mozgová stimulácia zameraná na talamus alebo globus pallidus internum je ďalšou terapeutickou možnosťou. Klinické štúdie však preukázali, že stimulácia globus pallidus súvisí s lepším terapeutickým výsledkom, a preto je táto cieľová oblasť v liečbe dystónie široko akceptovaná.
  • Roztrúsená skleróza (MS) - Pri roztrúsenej skleróze je úspech hlbokej mozgovej stimulácie mierny až slabý. Na liečbu je možné použiť stimuláciu tremor a ataxia (koordinácie porucha) spojená s ochorením.
  • Tourettov syndróm (synonymum: Gilles-de-la-Touretteov syndróm, GTS; neurologicko-psychiatrická porucha charakterizovaná výskytom tiky ("Nervózny zášklby“)) - V klinických štúdiách sú pacienti trpiaci Tourettovým syndrómom liečení hlbokou stimuláciou mozgu. Cieľovými oblasťami sú napríklad talamus, globus pallidus internus, capsula interna a nucleus accumbens. Jasné výsledky terapie úspech nie sú v súčasnosti k dispozícii.
  • Obsedantno-kompulzívne poruchy - stimulácia špecifických oblastí centrálnej nervový systém môžu byť tiež úspešné pri obsedantno-kompulzívnych poruchách, ktoré často zahŕňajú sexualitu, čistotu a kontrolu. Cieľové oblasti zahŕňajú vnútornú kapsulu, nucleus accumbens a nucleus subthalamicus.
  • Depresia - Depresia predstavuje dôležitý vedľajší účinok stimulácie pri PD. Avšak v terapie of depresia samotný postup môže byť tiež úspešný. Cieľové oblasti zahŕňajú subgenuálnu cingulárnu kôru a nucleus accumbens.
  • neuropatický bolesť (bolesť spôsobená léziou alebo dysfunkciou nervový systém). - Neuropatický bolesť, ktoré sa môžu vyskytnúť napríklad po krvácaní z talamu ako takzvaného syndrómu talamickej bolesti, je možné niekedy účinne liečiť hĺbkovou stimuláciou mozgu. To má veľký význam, pretože pacienti často trpia závažnými ochoreniami depresia s niekedy samovražednými myšlienkami (samovražedné myšlienky).
  • epilepsie a Cluster Headache - Liečba epilepsie a zhluk bolesť hlavy použitie hlbokej stimulácie mozgu sú v súčasnosti súčasťou výskumu a v súčasnosti sú len v klinických štúdiách.

Kontraindikácie

  • Zmätok
  • demencie
  • Výrazná neistota postoja a chôdze
  • Závažné sprievodné ochorenia
  • Ostatné kontraindikácie je potrebné určiť individuálne.

Pred terapiou

Pred terapie sa musí vykonať, musí sa presne vyhodnotiť (posúdiť), či a do akej miery môže mať pacient prospech z hlbokej stimulácie mozgu. Ďalej všetko rizikové faktory sa musí zvážiť oproti potenciálnym prínosom liečby. Musia sa posúdiť možné kontraindikácie chirurgického zákroku. Okrem toho musí byť pacient informovaný, že ak sa vyskytnú vedľajšie účinky alebo terapia nie je dostatočne úspešná, je možné stimuláciu zastaviť a aplikáciu odstrániť.

postup

Na stimuláciu oblasti mozgu je potrebných niekoľko zložiek. Generátor impulzov je pre funkciu stimulácie rozhodujúci, pretože prostredníctvom neho sú kontinuálne dodávané príslušné impulzy. Vychádzajúc z generátora impulzov sa impulzy prenášajú prostredníctvom predĺženia elektród na elektródy v cieľovej oblasti mozgu. Samotný generátor impulzov nie je umiestnený intrakraniálne (v lebka), ale je nainštalovaný subkutánne (pod koža) v hrudnej oblasti. Na prispôsobenie stimulačných parametrov je možné pomocou telemetrie (pomocou rádia) správne a podľa konkrétneho pacienta nastaviť generátor impulzov. Ďalej je možné, že zariadenie môže byť čiastočne ovplyvnené samotným pacientom. Na implantáciu mozgového stimulátora sú do pacientovej kalvárie (lebky) v stereotaktickej operácii vyvŕtané malé otvory, cez ktoré môžu byť elektródy zasunuté do príslušnej oblasti mozgu. Spravidla sa tak deje pri úplnom vedomí pacienta, aby bolo možné okamžite skontrolovať polohu a funkciu elektród. Samotný generátor impulzov je možné inštalovať ako súčasť implantácie elektród alebo nasledujúci deň. Počet elektród je premenlivý. V súčasnosti sa ako súčasť štúdie implantuje mozgový stimulátor so spätnou väzbou, ktorý umožňuje prispôsobenú, a teda potrebnú stimuláciu príslušnej oblasti mozgu.

Po terapii

  • Následné vyšetrenia - kontrola úspešnosti stimulácie a v prípade potreby úprava terapie. Pre správnu funkciu je potrebné v prípade potreby urobiť rozumnú kombináciu s liekmi. V idiopatickej Parkinsonova choroba, približne 70% z celkových príznakov je možné úspešne potlačiť hlbokou stimuláciou mozgu. Ďalej je potrebné individuálne určiť optimálnu intenzitu stimulácie, čo môže niekedy trvať aj niekoľko mesiacov.
  • Psychologické poradenstvo - v prípade nepriaznivé účinky stimulácia, napríklad depresia, môžu byť užitočné psychologické alebo psychiatrické terapie.
  • Fyzioterapia - Pretože okrem iného v Parkinsonov syndróm, mnoho pohybových vzorov nie je možné správne vykonať pred terapiou, na opätovné naučenie sa zložitých pohybových vzorcov sa po implantácii musí použiť fyzioterapia.
  • Pracovná terapia - V rámci pracovnej terapie je možné zlepšiť predovšetkým jemnú motoriku pacientov. Ďalej sa musia napríklad opraviť zaujaté nesprávne polohy.

Možné komplikácie

Aj pri úspešnej implantácii elektród a generátora impulzov môže dôjsť k dočasnej (krátkodobej) alebo pretrvávajúcej (dlhodobejšej) dyzartrii (poruche motorickej reči) alebo obvykle prechodnému manickému správaniu s neadekvátne zvýšenou náladou, abnormálnym zvýšením sily, chátraním a môže nasledovať vážne obmedzenie osobného výkonu. Ďalej najmä u pacientov trpiacich idiopatickými chorobami Parkinsonov syndrómsa zistí mierna až vyššia depresia alebo depresívna epizóda napriek zlepšeniu motorických porúch.