Transsexualita je pocit príslušnosti k inému pohlaviu, ako je biologické pohlavie. Postihnutí majú pocit, že ich vrodené biologické pohlavie je nesprávne.
Čo je to transsexualita?
Transsexualita je pocit príslušnosti k inému pohlaviu, ako je biologické pohlavie. V prítomnosti transsexuality existuje biologické a spoločenské pohlavie. Biologické pohlavie je zvyčajne buď mužské alebo ženské, hermafrodity sú menej časté - u ľudí sa vyskytujú zriedka. Transman je biologicky žena, ale cíti sa ako muž. Oblieka sa a upravuje sa mužsky a žije ako muž. Na druhej strane sa transrodička narodila ako muž, cíti sa však žena a žije podľa toho. Medzitým sa transsexualita nepovažuje iba z hľadiska mužskosti alebo ženskosti, ale ako sexuálnu identitu ju akceptujú aj ľudia, ktorí nechcú byť jasne priradení k niektorému z pohlaví. Medzi sociálne javy transsexuality patrí napríklad prezliekanie, pri ktorom sa biologické pohlavie oblieka presne naopak, takže sa muž napríklad štylizuje do ženy. To však nemusí byť nevyhnutne dôsledkom transsexuality, môže to byť tiež iba umelecká forma travesty. Bez ohľadu na vyjadrenie transsexuality formuje sexuálna orientácia, ktorá môže byť u každého transsexuála iná.
Funkcia a úloha
Transsexualita, podobne ako homosexualita, je odchýlkou od sexuálnej normy, ale dnes je spoločnosťou považovaná za všeobecne akceptovanú. Lekársky sa považuje za poruchu rodovej identity, ktorej príčiny ešte nie sú dobre pochopené. Pojem „porucha rodovej identity“ však existuje od doby, keď sa heteronormativita považovala za nepochybne správnu a jedinú zdravú sexuálnu orientáciu. Biologicky, medicínsky a sociálne to v najnovších výskumoch vnímajú odlišne. Výskyt deviantného sexuálneho vnímania je známy u ľudí, ako aj u druhov cicavcov. V druhom prípade je však homosexualita považovaná za najbežnejšiu odchýlku, aj keď je potrebné mať na pamäti, že ľudia sú jedinými zvieratami, ktoré môžu posilniť rodovú identitu, napríklad účelovým oblečením. Existuje podozrenie, že transsexualita môže mať fyzické a psychologické spúšťače, rovnako sú podozrenie na genetické faktory. Žiadna z týchto teórií však zatiaľ nebola konkrétne potvrdená. To, či majú odchýlky sexuálnej identity spoločenské alebo individuálne využitie pre osobu alebo spoločnosť, sa tiež ešte dostatočne neskúma. Pretože transsexualita môže sťažiť, ba dokonca znemožniť reprodukciu, prínos transsexuality pre spoločnosť aspoň nie je založený na reprodukcii. V iných kultúrach nie je pohlavie vnímané podľa prísnych dvoch kategórií mužov a žien. Napríklad je známe, že niektoré indiánske kmene poznajú až päť pohlaví a vďaka životným udalostiam sa môžu meniť z jedného na druhé. Vďaka tomu vykonávajú v rámci svojej komunity rôzne úlohy. Podobná sociálne podmienená zmena pohlavia je známa aj z Albánska, keď volené ženy preberajú úlohu a úlohy mužov a od tohto okamihu žijú ako také. Transsexualita je menšinovým fenoménom, ale aj tak je to fenomén, ktorému sa čoraz viac venuje viac pozornosti, a tým aj väčšie spoločenské prijatie. Preto je dnes našťastie možné, aby transsexuáli prežívali svoju transsexualitu otvorene a podľa vlastného uváženia v spoločnosti, ktorá sa stáva tolerantnejšou, a využili dokonca podporu modernej medicíny na zosúladenie svojho biologického pohlavia s vnímaným pohlavím (pociťovaným pohlavím). Teda dnes je možné znížiť trpiaci tlak na vnímanie toho, že sa nachádzate v nesprávnom tele.
Choroby a choroby
Jedným z najväčších problémov transsexuality je spoločenské uznanie. Niektorí postihnutí ľudia sa cítia už v r detstva že ich biologické pohlavie je nesprávne a závisí od toho, ako ich rodičia na túto správu zareagujú. Ak zažijú podporu, môže sa im pomôcť prispôsobiť svoj život transsexualite. V minulých storočiach však bola transsexualita v západnej kultúre dosť dôsledne potlačená, čo môže viesť k vážnym psychickým následkom. Môže ísť o silný smútok, depresia a napríklad komplexy menejcennosti. Aj dnes nie je samozrejmosťou, aby sa transsexuál stretol s porozumením. Transsexualita si rovnako ako homosexualita vyžaduje coming-out, ktorý môže v prípade neznášanlivosti prostredia uvoľniť sociálne väzby. V zásade je možné biologické pohlavie človeka chirurgicky a lekársky zmeniť v priebehu niekoľkých rokov. Z trans človeka sa tak časom mohol stať biologický človek, ktorý potom mohol mať pohlavný styk ako muž. Je to možné aj opačne, od mužského po ženské. Ďalej transsexuáli s túžbou po zmene pohlavia musia odteraz brať dlhodobý sex hormóny toho biologického pohlavia, ktorému sa chcú fyzicky prispôsobiť.
