Čo je hepatitída C?
Hepatitída C je forma zápalu pečene spôsobená vírusom hepatitídy C (HCV). Vírus hepatitídy C sa šíri po celom svete a prenáša sa hlavne krvou. Akútne ochorenie často prebieha bez výrazných symptómov. Akútna hepatitída C však často prechádza do chronickej formy. Infekcia hepatitídy C sa považuje za chronickú, ak je genetický materiál patogénu, HCV RNA, detekovateľný v krvi postihnutej osoby dlhšie ako šesť mesiacov.
Chronická hepatitída C je jednou z najčastejších príčin zmenšovania pečene (cirhózy) a rakoviny pečene (hepatocelulárny karcinóm). Celosvetovo spôsobuje asi 30 percent všetkých cirhóz pečene a asi štvrtinu hepatocelulárnych karcinómov.
Ohlasovacia povinnosť
Hepatitída C podlieha oznamovacej povinnosti. To znamená, že ošetrujúci lekár musí všetky podozrenia a preukázané ochorenia menovite hlásiť na príslušný odbor verejného zdravotníctva. To isté platí pre úmrtia na hepatitídu C. Zdravotnícky úrad údaje postupuje Inštitútu Roberta Kocha, kde sa štatisticky zaznamenávajú.
Aké sú príznaky hepatitídy C?
Infekcie hepatitídy C nespôsobujú žiadne príznaky alebo len nešpecifické, väčšinou chrípke podobné príznaky v približne 75 percentách prípadov. Patria sem napríklad:
- Únava a únava
- @ Strata chuti do jedla
- Nevoľnosť
- Bolesť svalov a kĺbov
- Mierna horúčka
Len asi 25 percent infikovaných osôb vyvinie akútny zápal pečene, ktorý je zvyčajne mierny. Prejavuje sa to najmä žltačkou, teda zožltnutím kože, slizníc a bieleho skléra v oku. Možné sú aj pravostranné ťažkosti v hornej časti brucha.
Niekedy sa symptómy a ochorenia vyskytujú v úplne odlišných oblastiach tela v priebehu chronickej hepatitídy C. Patria sem svrbenie, kĺbové ťažkosti, zväčšenie lymfatických uzlín (lymfóm) a slabosť obličiek (zlyhanie obličiek). Patria sem svrbenie, kĺbové ťažkosti, zväčšenie lymfatických uzlín (lymfóm), špeciálne formy zápalu ciev a obličiek a slabosť obličiek (obličková nedostatočnosť).
V súvislosti s chronickou hepatitídou C sú často pozorované aj iné ochorenia, napríklad depresia, diabetes mellitus, autoimunitný zápal štítnej žľazy (ako je Hashimotova tyreoiditída) a takzvaný Sjögrenov syndróm.
Ako sa prenáša hepatitída C?
Hepatitída C sa prenáša hlavne kontaminovanou krvou.
Existuje tiež riziko infekcie pre zdravotnícky personál (ako sú lekári alebo zdravotné sestry), ktorí sú v kontakte s pacientmi s hepatitídou C alebo ich vzorkami. Ak sa napríklad niekto zraní o ihlu kontaminovanú infikovanou krvou od postihnutej osoby, je možný prenos vírusu. Takéto profesionálne infekcie sú však zriedkavé, najmä preto, že riziko prenosu po bodnom poranení je v priemere menšie ako jedno percento.
Na druhej strane darovanie krvi a plazmy už nepredstavuje relevantné riziko infekcie, keďže všetky krvné produkty musia byť v tejto krajine testované na hepatitídu C. Prenos cez iné telesné tekutiny, ako sú sliny, pot, slzy alebo sperma, je tiež veľmi nepravdepodobný. V zásade je však infekcia možná pri určitých sexuálnych praktikách, ak sú spojené so zvýšeným rizikom poranenia, napríklad slizníc.
Pre dojčiace ženy s vysokou vírusovou záťažou a krvácavými poraneniami v oblasti bradavky (napríklad drobné trhlinky nazývané ragády) môže byť vhodné použiť dojčiacu čiapku. Samotné materské mlieko na druhej strane nehrá žiadnu úlohu pri prenose vírusu.
Či bodnutie do tetovania, piercingu alebo ušných dierok so sebou nesie riziko infekcie hepatitídou C, nebolo definitívne objasnené. Ak sa však použije kontaminovaný príbor (pretože nebol medzi schôdzkami s klientom správne vydezinfikovaný), prenos vírusu nemožno s istotou vylúčiť.
Hepatitída C: inkubačná doba
Čas medzi infekciou a objavením sa prvých príznakov hepatitídy C (inkubačná doba) je dva až 24 týždňov. V priemere však uplynie šesť až deväť týždňov. Existuje riziko infekcie pre ostatných, pokiaľ je genetický materiál vírusu (HCV-RNA) detekovateľný v krvi.
Vyšetrenia a diagnostika
Nasleduje fyzikálne vyšetrenie: lekár okrem iného vyšetrí farbu kože, slizníc a biele skléry v oku (pri žltačke zožltne). Tiež prehmatá brucho, aby zistil, či je tlaková bolesť v pravej hornej časti brucha – možný príznak ochorenia pečene. Pohmatom brucha tiež posúdi, či pečeň nie je abnormálna. Napríklad stvrdnutý orgán naznačuje cirhózu pečene.
Laboratórne testy
Krvné testy sú nevyhnutnou súčasťou diagnózy hepatitídy C. Najprv lekár určí pečeňové hodnoty (ako GOT, GPT), pretože zvýšené hodnoty môžu naznačovať ochorenie pečene. Po druhé, krv sa hľadá na protilátky proti vírusom hepatitídy C (anti-HCV). Takéto protilátky sú zvyčajne detekovateľné sedem až osem týždňov po infekcii. Iba takýto test na hepatitídu C umožňuje spoľahlivú diagnózu.
Ak k (podozrivej) infekcii došlo len nedávno, telo ešte nemuselo mať dostatok času na vytvorenie špecifických protilátok. Aj v tomto prípade môže poskytnúť istotu len priama detekcia patogénu.
Existujú rôzne podtypy vírusu hepatitídy C, takzvané genotypy, ktoré sa navzájom líšia svojimi charakteristikami. Po stanovení diagnózy hepatitídy C je dôležité určiť presný genotyp patogénu. Okrem toho lekár určí takzvanú vírusovú záťaž, teda koncentráciu vírusového genetického materiálu (HCV RNA) v krvi. Obidve sú relevantné pre plánovanie terapie.
Ultrazvuk brušnej dutiny
Biopsia a elastografia
Na presnejšie určenie toho, ako ďaleko už zjazvenie (fibróza) pokročilo, môže lekár odobrať vzorku tkaniva z pečene a nechať ju vyšetriť v laboratóriu (biopsia pečene). Alternatívou je špeciálna ultrazvuková technika nazývaná elastografia. Môže sa použiť na určenie stupňa fibrózy pečene bez zásahu do tela.
liečba
Akútna hepatitída C sa vylieči v priebehu niekoľkých týždňov bez liečby až u 50 percent postihnutých. Z tohto dôvodu lekári vo všeobecnosti nepredpisujú antivírusové lieky okamžite, ale počkajú a uvidia.
Dokonca aj v prípade akútnej hepatitídy C s ťažkými príznakmi alebo ťažkými sprievodnými ochoreniami je často užitočné liečiť infekciu antivírusovými liekmi.
Takéto lieky sa však primárne používajú na chronickú hepatitídu C. Majú zabrániť ďalšiemu progresii ochorenia pečene. Majú zabrániť ďalšiemu progresii ochorenia pečene. Znižujú tak aj riziko cirhózy pečene a rakoviny pečene ako neskorých následkov chronickej hepatitídy C.
Lieky proti hepatitíde C
V súčasnosti sa hepatitída C lieči väčšinou liekmi, ktoré rôznym spôsobom zabraňujú množeniu patogénov. Lekári takéto látky označujú ako „priame antivírusové látky“ (DAA). Sú dostupné vo forme tabliet. Vedľajšie účinky sa prakticky nevyskytujú. Používané DAA zahŕňajú:
- inhibítory proteázy, ako je grazoprevir, glecaprevir alebo simeprevir
- Inhibítory polymerázy, ako je sofosbuvir
- inhibítory NS5A, ako je velpatasvir, ledipasvir alebo elbasvir
Mnohé z týchto prostriedkov nie sú dostupné jednotlivo, ale iba vo fixnej kombinácii tabliet.
Liečba hepatitídy C bez interferónu sa neodporúča počas gravidity a laktácie.
Liečba hepatitídy C liekmi zvyčajne trvá dvanásť týždňov. V niektorých prípadoch lekár predpisuje lieky len na osem týždňov. Niektorí chorí ich však musia užívať dlhšie ako dvanásť týždňov, napríklad 24 týždňov.
Najmenej dvanásť týždňov po ukončení medikamentóznej liečby lekár znovu vyšetrí krv, aby skontroloval úspešnosť terapie. Ak sa vo vzorke predsa len podarí odhaliť genetický materiál vírusov hepatitídy C, buď terapia dostatočne nezabrala, alebo sa postihnutá osoba opäť nakazila. V tomto prípade sa zvyčajne odporúča obnoviť liečbu (zvyčajne s inými prostriedkami ako prvýkrát).
Transplantácia pečene
Priebeh a prognóza
Mnohí chorí chcú vedieť predovšetkým jednu vec: Je hepatitída C liečiteľná? Odpoveď znie: v mnohých prípadoch áno.
Akútna hepatitída C sa spontánne vylieči asi u 15 až 45 percent postihnutých. To naopak znamená: Chronická hepatitída C sa vyvinie u 55 až 85 percent všetkých infikovaných osôb. Aj toto je zvyčajne mierne a bez špecifických príznakov. Spontánne zotavenie sa však pozoruje zriedkavo.
Správna terapia chronickej hepatitídy C však často vedie k úspechu. V tomto prípade úspech znamená, že v krvi už nie sú detekovateľné žiadne vírusy. Kontroluje sa to kontrolnými vyšetreniami po ukončení liečby. Následné relapsy sú zriedkavé. Po zahojenej infekcii je však možné sa hepatitídou C nakaziť znova. Na rozdiel od niektorých iných foriem hepatitídy teda choroba nezanecháva celoživotnú imunitu.
Chronická hepatitída C: neskoré následky
Asi u 20 percent pacientov s chronickou hepatitídou C sa cirhóza pečene vyvinie ako neskorý následok do 20 rokov. V tomto procese sa stále viac tkaniva premieňa na nefunkčné spojivové tkanivo, čo spôsobuje, že pečeň čoraz viac stráca svoju funkciu. Rýchlosť, akou cirhóza pečene postupuje, sa však veľmi líši od človeka k človeku, keďže priebeh ochorenia ovplyvňujú rôzne faktory. Medzi faktory, ktoré podporujú rýchly rozvoj cirhózy pečene, patria:
- Starší vek
- Mužské pohlavie
- Chronická konzumácia alkoholu
- Ďalšia infekcia hepatitídou B
- Ďalšia infekcia HIV
- HCV genotyp 3
- Zvýšené pečeňové enzýmy (transaminázy)
- Chronická hemodialýza
- Určitá forma stukovatenia pečene (steatóza)
- Genetické faktory
